tag:blogger.com,1999:blog-56985656462134579092024-03-05T20:38:59.526+05:30Jayant GuneAll about art, artists and art culture
कलाकार आणि कला-संस्कृतीविषयी सर्वकाहीJayant Gunehttp://www.blogger.com/profile/17521923507778509176noreply@blogger.comBlogger159125tag:blogger.com,1999:blog-5698565646213457909.post-15509625202092631592018-10-31T08:38:00.000+05:302018-10-31T08:49:34.926+05:30मुलँ रूज - उपसंहार<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: center; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 16.0pt;">उपसंहार</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 18.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">लोत्रेकने प्रामुख्याने पॅरीसच्या गावकुसाबाहेरील
जगाचे चित्रण केले. स्वत<span style="display: none; mso-hide: all;">:चचच. त्याची
स्वतवात तो रममाण होतोुली्त्र या हेन्रीची
चित्रकार बनण्याची इच्छा तो घरच्यांच्या विरोधा</span></span><span style="font-size: 14.0pt; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">:</span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">ची अशी खास शैली निर्माण करण्यात तो यशस्वी झाला.
आपल्या व्यंगामुळे आपली हेटाळणी होते असे जरी त्याला वाटत असले तरी त्याचा मित्र
परिवार खूप मोठा होता. त्याच्या परीचितांमध्ये तो लोकप्रिय होता. त्याची चित्रकार
म्हणून प्रस्थापित होतानाची ध़डपड, त्याचे आणि वडिलांचे ताणलेले नाते या
पार्श्वभूमीवर त्याचे आणि आईचे परस्परांवरचे अतूट प्रेम यांनी ही कहाणी
हृदयस्पर्शी होते.</span><span style="font-size: 14.0pt; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">या कादंबरीतील सगळ्या व्यक्तिरेखा ह्या खऱ्या
आहेत. लोत्रेकने स्वत: त्यातील बऱ्याच जणांची पोर्ट्रेट केली आहेत. पीएर ल मूरने
थोडे फार लेखकाचे स्वातंत्र्य घेतले असले तरी कादंबरी बऱ्याच प्रमाणात लोत्रेकच्या
जीवनाशी प्रामाणिक आहे. या कादंबरीतील बहुतेक व्यक्तिरेखांचा कथानकाच्या ओघात
परिचय होत असला तरी लेखकाने काही वेळा वाचकाला ते माहित असावे असे गृहित धरले आहे.
पॉल गोगँ, व्हॅन गॉग, देगास, सेझान, जॉर्ज सुरा, हेन्री रुसॉ, ऑस्कर वाईल्ड,
प्रिन्स ऑफ वेल्स, ड्रेफ्युज, एमिल झोला सारख्या ऐतिहासिक व्यक्तिंचा परिचय
जिज्ञासूंनी इंटरनेटवर करून घेतला तर त्यांच्या आनंदात भर पडेल. </span><span style="font-size: 14.0pt; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">बोहेमियन जीवनशैली आणि अतिरीक्त मद्यपान यामुळे
बदनाम झालेल्या लोत्रकेने आपल्या अवघ्या छत्तीस वर्षांच्या आयुष्यात जी प्रचंड
निर्मिती निर्मीती केली ती पाहून आपण थक्क होतो. आयुष्य कितीही झोकून दिले तरीही
लोत्रेक आपल्या कलेशी सदैव प्रामाणिक राहिला. त्याचं एकूण जीवनावर आणि मुख्य
म्हणजे माणसांवर विलक्षण प्रेम होतं आणि ते त्याच्या पेंटींगमध्ये दिसून येतं.
त्याने आपल्या सभोवतालच्या व्यक्तींचे चित्रण मोठ्या सहानभूतीने केलं. लोत्रेक आज
लक्षात राहतो तो त्याच्या जीवनदृष्टीमुळे.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">लोत्रेकच्या काळी पोस्टर, पुस्तकांची मुखपृष्ठे, जाहिराती, वेष्टने वगैरे उपयोजित
कलेला कलेच्या जगात फारशी प्रतिष्ठा नव्हती. चित्रकार म्हणून प्रस्थापित होताना
त्याने या उपयोजित कलेला कमी लेखलं नाही. एवढंच नव्हे तर लिथोग्राफी सारख्या
तंत्राधिष्ठीत कलेत त्याने परीश्रमपूर्वक प्राविण्या मिळवलं आणि आपल्या योगदानाने
त्या कलेला अभिजातेचा दर्जा मिळवून दिला. याची आठवण म्हणून फ्रान्सने त्याच्या
स्मरणार्थ लोत्रेकच्या शंभराव्या पुण्यतिथी निमीत्त २००१ साली एक कला प्रदर्शन
आयोजित केले होते. त्यासाठी त्यांनी जगभरातील ग्राफिक आर्टीस्ट कडून लोत्रेकला
श्रद्धांजली म्हणून आपल्या कलाकृती मागवल्या होत्या. त्या कलाकृतींचे प्रदर्शन
वर्षभर जगातील वेगवेगळ्या शहरात भरवलं होतं. लोत्रेकच्या पुण्यतिथीच्या वर्षातलं शेवटचं
प्रदर्शन नॅशनल गॅलेरी ऑफ मॉडर्न आर्ट, मुंबईत होतं. त्यातील काही पेंटींग देऊन मी
आपला निरोप घेतो.</span></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg9ZD7aaIXj60btrTys64h_b3JSkv39CLNmjUVrw-h2aGG7bGQLtIMY22Nrz2TnJNBT6lRgwRhL4vARewfkksiFeP91rvd8vHjVqvFqcDTcm91lX-sD27yRqCC20UN_kdkV1YuaH4bVELfx/s1600/Lautrec+centenary+copy.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="664" data-original-width="500" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg9ZD7aaIXj60btrTys64h_b3JSkv39CLNmjUVrw-h2aGG7bGQLtIMY22Nrz2TnJNBT6lRgwRhL4vARewfkksiFeP91rvd8vHjVqvFqcDTcm91lX-sD27yRqCC20UN_kdkV1YuaH4bVELfx/s400/Lautrec+centenary+copy.jpg" width="300" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: justify;"><span style="font-size: small;">(गेल्या शतकात संगीत, चित्रकला, काव्य या प्रांतात
मुशाफिरी करू पाहाणाऱ्यांच्यामध्ये असा समज होता की बोहेमियन जीवनशैली, दारू,
हशीश, कोकेन सारखे मादक पदार्थांची नशा यामुळे सृजनशक्ती जागृत होते. स्वत:ला अवाँ
गार्द, नव्या मनुचे बिनीचे कलाकार समजणाऱ्या
बऱ्याच प्रतिभावान कलाकारांनी, विशेषत: चित्रकार, कवि, गायक, या व्यसनांच्या
आहारी जाऊन आत्मनाश करून घेतला. असा समज असणाऱ्या कलाकारांसाठी रामबाण इलाज.)</span></td></tr>
</tbody></table>
</div>
Jayant Gunehttp://www.blogger.com/profile/17521923507778509176noreply@blogger.com0Xrbia Hinjewadi Township, Hinjawadi, Nerhe, Marunji Rd, Pune, Maharashtra 411057, India18.6029149 73.692927400000031-10.959589100000002 32.384333400000031 48.1654189 115.00152140000003tag:blogger.com,1999:blog-5698565646213457909.post-36772308420656569412018-10-30T21:46:00.000+05:302018-10-30T21:46:04.442+05:30मुलँ रूज - ८९<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">पहाटवाऱ्याच्या झुळुकेत त्याचा डोळा लागला. जाग
आली तेव्हा दिशा फाकल्या होत्या. आकाशाचा रंग गुलाबी झाला होता. रात्र आपल्याबरोबर
चांदणे घेऊन निघून गेली होती. दूरवर कोंबडा आरवल्याचा आवाज ऐकू आला. जोसेफ डोळे
चोळत उठला.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<i><span lang="MR">बाँज्यूर</span></i><span lang="MR"> जोसेफ</span>, <span lang="MR">झोप चांगली लागली का</span>?’’ <span lang="MR">हेन्री त्याच्याकडे बघत
म्हणाला.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">सॉरी मस्य. माझा नुकताच डोळा लागला.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तू थकलायस. हे सगळं घरच थकलंय माझ्यामुळे. जरा जवळ
ये. मला उठव आणि माझा चष्मा मला दे.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">जोसेफने जवळ जाऊन हेन्रीला अलगद उठवून बसते केले
आणि त्याला चष्मा दिला.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तू अजून आहे तसाच आहेस. काही बदलला नाहीस. तुला
आठवतंय</span>, <span lang="MR">माझ्या लहानपणी</span>, <span lang="MR">आमच्या
फाँतेन्समधल्या घरी तू मला सकाळी उठवायला यायचास आणि मी झोपेचे सोंग घेऊन पांघरूण
घेऊन पडून राहायचो. जरा इकडे बस. मला तुझ्याशी काही बोलायचंय.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">डॉक्टरांनी सांगितलंय की जास्त बोलू नका. त्रास होईल
तुम्हाला.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">काही हरकत नाही. आता फार दिवस उरले नाहीयेत. हे बघ.
मी गेल्यावर आईची काळजी घे. सारखा तिच्या जवळ राहा. तिने बोलावले नाही तरी काही
तरी निमित्त काढून तिच्या खोलीत जा. तिला पांढरे गुलाब खूप आवडतात. रोज सकाळी
तिच्या खोलीत ताजी फुले ठेवायची व्यवस्था कर.</span>’’ <span lang="MR">बोलण्याच्या
श्रमाने त्याला धाप लागली. दम घेण्यासाठी त्याने डोळे मिटले.</span>‘‘<span lang="MR">जा खाली जाऊन कॉफी वगैरे घेऊन ताजातवाना हो.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">जोसेफ त्याला सोडून खाली जाण्यास नाखूष होता.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">काही घाबरू नकोस. तुझ्या गैरहजेरीत मी काही मरत नाही.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">त्या दिवशी हेन्रीला थोडे बरे वाटले. त्याने दोन
चमचे खीर घेतली. दुपारी त्याला भेटायला सगळे जुने नोकरचाकर जमा झाले. ॲनेत व ऑगस्टने
त्याला अंगाखांद्यावर खेळवले होते. ते आल्बीहून सकाळीच आले होते. संध्याकाळी आई
त्याच्या उशाशी काहीतरी विणकाम करीत बसली होती.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">आज दिवस कोणता</span>?’’ <span lang="MR">त्याने क्षीण
आवाजात विचारले.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">रविवार. ८ सप्टेंबर.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ममा</span>, <span lang="MR">आज माझ्यामुळे तुम्हाला चर्चमध्ये
प्रार्थनेला जाता आलं नाही.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">काय <i>माँ पेतीत</i></span>?’’ <span lang="MR">तो काय
बोलतोय ते तिला नीट ऐकू आले नाही.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">डेनिसचं पुढे काय झालं</span>? <span lang="MR">तिचं
लग्न झालं का</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">होय. तिचा नवरा नेव्हीमध्ये ऑफिसर आहे. तीन मुलं आहेत
त्यांना.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ममा</span>, <span lang="MR">आमचं थोडं चुकलंच...</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">आईने ओठांवर बोट ठेवले व त्याला पुढे बोलू दिले
नाही. त्याने डेनिसच्या आठवणी चाळवण्याचा प्रयत्न केला. पण तिचे केस आईच्या
केसांसारखेच ऑबर्न रंगाचे होते यापलीकडे त्याला काही आठवेना. आयुष्याची अखेर दिसू
लागल्याने पूर्वस्मृती अंधूक व्हायला लागल्या होत्या.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">अर्धवट झोपेत त्याला एक स्वप्न पडले. खेड्यातील
बालपण</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">पॅरीसमधील नवीन शाळा</span>,
<span lang="MR">मॉरीस</span>, <span lang="MR">आजारपण</span>, <span lang="MR">उपचारासाठी
केलेली भटकंती</span>, <span lang="MR">ॲतेलीए</span>, <span lang="MR">रॅचो</span>, <span lang="MR">मोंमार्त्रमधल्या धोबिणींचे धुणी बडविणे</span>, <span lang="MR">ल नुव्हेल</span>,
<span lang="MR">मुलँ रूज</span>, <span lang="MR">मिसीया नातानसोनकडील पार्टी. अशा एकमेकांशी
विसंगत दृश्यांची मालिका त्याच्या डोळ्यांसमोरून सरकत होती. मधेच आई शेजारी बसलीय
याची जाणीव व्हायची. आपण मेल्यावर आपल्या वापरातल्या वस्तूंचे</span>, <span lang="MR">कपड्यांचे काय होईल याचा विचित्र विचार त्याच्या डोक्यात तरळून गेला.
मोठ्या माणसाचे पण एवढ्या लहान मापाचे कपडे आणि वेताची काठी. आपल्यासारख्याच दुसरा
कोणी बुटका मिळाला तरच यांचा उपयोग होईल. आता त्या रंगांच्या ट्यूब पिळून रंग कोण
काढणार</span>? <span lang="MR">ब्रश</span>, <span lang="MR">पॅलेट</span>, <span lang="MR">नाईफ</span>, <span lang="MR">इझल. सर्व काही अडगळीत पडून राहील.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ममा.</span>’’ <span lang="MR">त्याने क्षीण आवाजात हाक
मारली. </span>‘‘<span lang="MR">तुम्हाला माझे ते जपानी चित्रांचे पुस्तक कुठे आहे
ते माहीत आहे ना</span>? <span lang="MR">त्याची नीट काळजी घ्या.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">माझ्या सगळ्या पेंटिंगची व्यवस्था मी मॉरीसला बघायला
सांगितली आहे.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">त्याने केलेली तैलरंगातील पेंटींगची संख्याच काही
शेकड्यात भरली असती. शिवाय असंख्य ड्रॉइंग्ज</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">स्केचेस</span>, <span lang="MR">वॉटर कलर्स</span>, <span lang="MR">सँग्वाईन्स</span>,
<span lang="MR">लिथोग्राफ्स</span>, <span lang="MR">चारकोल</span>, <span lang="MR">पेन
आणि इंक. त्याला नावे ठेवणाऱ्या लोकांनी त्याची ही प्रचंड निर्मिती पाहिली असती तर
त्यांना हेन्रीला किमानपक्षी लोफर म्हणणे तरी सोडून द्यावे लागले असते.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ममा-</span>’’ <span lang="MR">पुन्हा आईने तोंडावर बोट
ठेवलेले पाहून तो म्हणाला</span>, ‘‘<span lang="MR">मला थोडा वेळ बोलू दे. शेवटचंच.
मग मी गप्प बसेन. कायमचा...</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">एक विचारू</span>? <span lang="MR">तुम्ही तुमच्या
लहानपणी अगदी चांगले वागायचात का</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">तिने हातातील विणकाम बाजूला ठेवले व म्हणाली</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, ‘‘<span lang="MR">नेहमी नाही. कधी कधी मीसुद्धा दंगा करायचे. सगळी
मुलं करतात तशी. राजे आता झोपा बरं.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">तेवढ्यात जोसेफने दरवाजावर टकटक केले व आत आला. </span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तार. मादाम ल कॉम्तेस.</span>’’ <span lang="MR">जोसेफने
लिफाफा तिच्या हातात दिला.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">काय आहे</span>?’’ <span lang="MR">हेन्रीने विचारले</span>,
‘‘<span lang="MR">पपांची तार आहे का</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मॉरीसची. तुम्हाला वाचून दाखवते.</span>’’ <span lang="MR">तिने खुर्ची बिछान्याजवळ ओढून घेतली व लिफाफा उघडून वाचायला सुरुवात केली.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुमच्या पेंटिंगचा कामोंदोकडे असलेला संग्रह सरकारने
लुवरसाठी म्हणून विकत घेतलाय. यू आर इन</span>, <span lang="MR">हेन्री.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">द लुवर...</span>’’ <span lang="MR">घशाशी आलेला आवंढा
गिळत तो म्हणाला</span>, ‘‘<span lang="MR">नक्की लुवर असंच आहे ना तारेत</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">अचानक अत्यानंदाने तिला रडू आले. तिने खाली वाकून
त्याच्या गालाचे</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">कपाळाचे पटापट मुके घेतले.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">रिरी. मला कळायला हवं होतं. मला तुमची कला</span>, <span lang="MR">तुमची लायकी शेवटपर्यंत कळलीच नाही. मला इतका आनंद झालाय म्हणून सांगू.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ममा</span>, <span lang="MR">खरं सांगा</span>? <span lang="MR">तुम्हाला माझा अभिमान वाटतो का</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">होय रिरी. खरंच. मी तुमची आई आहे याचा मला खूप अभिमान
वाटतोय.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">द लुवरचा मान सॅलूनपेक्षा खूप मोठा आहे ना</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ममा</span>, <span lang="MR">मी खरं सांगतोय. तुमचा
तेव्हा विश्वास बसला नसता. सॅलूनसाठी निवड व्हावी म्हणून इकॅरसवर मी खूप मेहनत
घेतली होती</span>, <span lang="MR">पण हा आजचा मान त्यापेक्षा फार मोठा आहे. नाही
का</span>?’’ <span lang="MR">त्याचा आवाज कापरा होत हळूहळू खोल गेला. घशातून
अर्थहीन घरघर ऐकू येऊ लागली. त्याचे ओठ हलत होते.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">पहाटेची वेळ झाली तरी काउंट अजून आले नव्हते.
जोसेफ खिडकीतून बाहेर नजर लावून उभा होता. आई वाकून त्याच्या कानाजवळ तोंड नेऊन
त्याला धीर देत होती.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">रिरी. <i>माँ पेतीत</i>. थोडा धीर धरा.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">ॲनेतच्या हातात रोझरी होती. तिचा एक मणी तोंडाजवळ
नेऊन ती मुसमुसून रडत होती. समोर येऊन उभ्या राहिलेल्या मृत्यूचे स्वरूप हे असे
होते. फुप्फुसांच्या स्पंदनातील जोर हळूहळू कमी होत चालला होता. घशातून घरघर असा
आवाज येत होता. शरीरातील सर्व शक्ती क्षीण होत चालल्या होत्या. शुद्ध हरपू नये
म्हणून मेंदूला तारेवरची कसरत करावी लागत होती. फुप्फुसात हवा शिरली की आकाशात
भरारी मारणाऱ्या पतंगासारखे वाटायचे. हवा बाहेर आली की गोता खाल्ल्यासारखी अवस्था
व्हायची. पुन्हा हवा पाठीवर भरून घेऊन पतंग वर उडेल याची खात्री नसल्याप्रमाणे.
जीवनाचा धागा केव्हाही तुटेल इतका नाजूक झाला होता.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘<span lang="MR">पपा</span>, <span lang="MR">लवकर या पपा. आणखी एक श्वास
मला घेऊ दे. हे मृत्यो</span>, <span lang="MR">थोडी दया कर माझ्यावर. थोडा वेळ
थांब.</span>’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">श्वास घेण्याची धडपड चालू असताना त्याला कोंबडा
आरवलेला ऐकू आला. त्याच्या आयुष्यात आणखी एक दिवस उजाडला होता. सप्टेंबरमधील एक
सुरेख दिवस. निरभ्र आकाश</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">प्रसन्न हवा. त्याच्या
आईच्या चेहऱ्यावर वाट पाहण्याचा विलक्षण ताण पडलेला दिसत होता. एवढ्यात बाहेरून
आवाज ऐकू आला. फाटक उघडल्याची परिचित किरकीर</span>, <span lang="MR">मागोमाग
घोड्याच्या टापा.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">पपा आले.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">बोर्दोमार्गे येताना गाडी चुकल्यावर पुढच्या
गाडीची वाट न बघता काउंटनी सरळ घोड्यावर मांड ठोकली होती. दिवसरात्र चौखूर दौड
करीत ते आले. लोत्रेकांच्या कुळाची बिरुदावली लावणारे ते एक खरेखुरे सरदार होते.
त्या अखेरच्या सरदाराने घोडदौडीतील आपले सारे कौशल्य पणाला लावून वेळ गाठली होती.
तुलूझ् लोत्रेकांच्या शेवटच्या वंशजाला तो शेवटच्या घटका मोजत असताना भेटण्याची.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">खालच्या मजल्यावरूनच काउंटचा भरदार आवाज वर ऐकू
आला</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, ‘‘<span lang="MR">मला उशीर तर झाला नाही
ना</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">दुसऱ्या क्षणी काउंट खोलीचा दरवाजा धाडकन उघडून
आत आले. कपडे चुरगळलेले</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">बुटांवर चिखलाचा थर</span>,
<span lang="MR">चेहरा धुळाने माखलेला. हातातील चाबूक अजून तसाच. त्या अवतारातही
त्यांच्या चेहऱ्यावरील दुःख स्पष्ट दिसत होते. धापा टाकीत हेन्रीच्या कानाजवळ तोंड
नेत ते म्हणाले</span>,<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मला माफ कर बेटा.</span>’’ <span lang="MR">त्यांनी
त्याच्या कपाळाचे हळूच चुंबन घेतले आणि त्याच्याकडे डोळे भरून पाहिले. त्यांनी जर
त्यांच्या कुरूप खुज्या मुलाला वेळीच समजून घेतले असते</span>, <span lang="MR">पण
हा तरचा प्रश्न झाला. आता त्याला खूप उशीर झाला होता. कदाचित मुलाच्या मृत्यूने
काउंट आणि काउंटेस आपले मतभेद विसरून उरले आयुष्य एकमेकांच्या सहवासात घालविण्यास
तयार झाले असते. दोघांचेही वय झाले होते आणि या वयात दोघांना एकमेकांच्या सोबतीची
गरज होती.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">काउंट ताठ उभे राहिले आणि आपल्या पत्नीकडे वळून
म्हणाले</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, ‘‘<span lang="MR">अेदल. मला तुमचीसुद्धा
माफी मागायला हवीय.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">दोन पावले मागे सरकून त्यांनी तिला डोळ्यांनी
खुणावून हेन्रीच्या जवळ जाण्याचा इशारा केला. </span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">त्यांच्याजवळ जा. त्यांना तुम्ही हव्या आहात.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">आई त्याच्या जवळ गेली. आता त्याला फक्त आईचा
चेहरा दिसत होता. त्याच्या डोक्यावरून हात फिरवीत ती म्हणाली</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, ‘‘<i><span lang="MR">माँ पेतीत</span></i>, <span lang="MR">झोपा आता.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">तिचे गाल अश्रूंनी भिजून चिंब झाले होते. पण तिचा
चेहरा मुलाच्या अभिमानाने फुलून आला होता. तिच्या ओठांवर किंचित स्मित होते.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">आता उगाच धडपडण्यात काय अर्थ आहे</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">? <span lang="MR">आईचा चेहरा त्याच्यापासून दूर जातोय असा त्याला भास
झाला. उगवत्या सूर्याचे किरण खिडकीतून आत येत होते</span>, <span lang="MR">पण
त्याच्या नजरेसमोर अंधारून येत होते. हा अंधार आतून उगवत होता.</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">‘‘</span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">ममा. अदियू ममा.</span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">’’</span></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgio7xNKNnHxAD3Wje1e-ZeOqh0QgzTnkfrahK1gtxFEBaeUOdrzLVFqJJ9ICz_VrKRcjhGAoNI3E4a1I3EgT6sY6xBk8zlYuVo3mzVVeZXlh4p3OjKUerB6r0BHDG5qJbUaIGIfa231wgp/s1600/Verdelais_HTL_Tombe02.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgio7xNKNnHxAD3Wje1e-ZeOqh0QgzTnkfrahK1gtxFEBaeUOdrzLVFqJJ9ICz_VrKRcjhGAoNI3E4a1I3EgT6sY6xBk8zlYuVo3mzVVeZXlh4p3OjKUerB6r0BHDG5qJbUaIGIfa231wgp/s400/Verdelais_HTL_Tombe02.jpg" width="400" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">(वर्देले सिमेटरी मधील हेन्री तुलूझ लोत्रेकची कबर)</td></tr>
</tbody></table>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;"><br /></span></div>
</div>
Jayant Gunehttp://www.blogger.com/profile/17521923507778509176noreply@blogger.com0Xrbia Hinjewadi Township, Hinjawadi, Nerhe, Marunji Rd, Pune, Maharashtra 411057, India18.6029149 73.692927400000031-10.959589100000002 32.384333400000031 48.1654189 115.00152140000003tag:blogger.com,1999:blog-5698565646213457909.post-35483915147285562402018-10-30T17:56:00.000+05:302018-10-30T17:56:14.817+05:30मुलँ रूज - ८८<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">दुसऱ्या मजल्यावरील हेन्रीच्या खोलीतून येणारा
उजेड सोडला तर मार्लोम येथील घर अंधारात बुडून गेले होते.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मला वाटतं आज रात्री त्यांना चांगली झोप लागेल.</span>’’
<span lang="MR">लोत्रेक कुटुंबीयांचे वृद्ध डॉक्टर हेन्रीची नाडी तपासत म्हणाले.
त्यांच्या बाजूला काउंटेस उभ्या होत्या.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">पक्षाघाताचा झटका आल्याने त्यांना यापुढे फारशा वेदना
होणार नाहीत. एका परीने झालं ते बऱ्यासाठीच झालं असं म्हणायचं.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">नाडी तपासून झाल्यावर त्यांनी त्याचा कृश हात
अलगद बिछान्यावर ठेवला.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मादम्वाझेल कॉम्ते. तुम्ही जरा तुमच्या खोलीत जाऊन
पडा. मला वाटतं तुम्हाला विश्रांतीची खूप गरज आहे.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">म्हातारा नोकर जोसेफ खाली दरवाजात त्यांची वाट
बघत उभा होता. डॉक्टरांना मॅकिंटॉश घालायला मदत करताना त्याने हेन्रीच्या
प्रकृतीची चौकशी केली.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">फारशी सुधारणा म्हणता येणार नाही. या झटक्यातून वाचले
हेच मोठे आश्चर्य आहे. पण आता काही फार दिवस उरलेयत असं मला वाटत नाही. काउंट
साहेबांची काही बातमी</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">जोसेफने मान हलवली.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">जेवढ्या लवकर येतील तेवढं बरं.</span>’’ <span lang="MR">गाडीत चढता चढता वृद्ध डॉक्टर म्हणाले.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">काउंटेस हेन्रीकडे टक लावून त्याचे शेवटचे रूप
आपल्या स्मृतीत साठवून घेत होत्या. फिकुटलेला चेहेरा</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">करडे पडलेले केस</span>, <span lang="MR">विस्कटलेल्या
दाढीखाली लपलेले आत गेलेले गाल</span>, <span lang="MR">डोळ्यांखाली पडलेली काळी
वर्तुळे</span>, <span lang="MR">पांघरुणाबाहेर आलेला कृश हात</span>, <span lang="MR">हाडांवर ताणून बसवलेल्या एखाद्या रबरी हातमोजासारखी दिसणारी त्वचा.
नाकपुड्यातून चाललेला अनियमित</span>, <span lang="MR">मंद श्वास. सगळी लक्षणे
मृत्यू अगदी समीप आल्याचे दाखवीत होती. </span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">हेन्री परत आला होता. आपल्या शेवटच्या दिवसांत
हेन्रीने आपल्या भावनाशील स्वभावानुसार आईवरील प्रेम व्यत्त करण्याचा परोपरीने
प्रयत्न केला होता. त्याच्या प्रत्येक शब्दातून</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">हास्यातून</span>, <span lang="MR">नजरेतून त्याला वाटणारा पश्चाताप व्यत्त
होत होता. विझण्यापूर्वी ज्योत जशी मोठी होते तसे हेन्रीचे आईवरील प्रेम अत्यंत
उत्कटपणे उफाळून येत होते.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">अजून काउंट अल्फान्सो का आले नाहीत</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">? <span lang="MR">हेन्री फार तर दोन किंवा तीन दिवस काढेल. वडिलांच्या
भेटीशिवायच हा देवाघरी जाईल का</span>?<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">कसा एखाद्या लहान मुलासारखा दिसतोय. तो वरवर
निराश झाल्यासारखा वाटतोय पण शेवट जवळ आला तरी आतून त्याचे अंतःकरण एखाद्या लहान
मुलासारखे निर्मळ आणि कोमल आहे. बिचारा रिरी. तो प्रेमाचा भुकेला होता. पण दैव असे
क्रूर की त्याच्या वाटेला प्रेमाचा ओलावा कधी आलाच नाही. त्याने या जगात कोणाला
त्रास दिला असेल तो स्वतःलाच.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">हेन्रीने डोळे उघडले तेव्हा उजाडायला खूप अवकाश
होता. खिडकीतून दिसणारे जांभळट रंगाचे आकाश रात्र संपत आल्याचे दर्शवीत होते.
ताऱ्यांचा प्रकाश मंद झाला होता. पूर्वी अशा वेळेला तो गाडीवानाला सांगायचा</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, ‘<span lang="MR">चलो. २१ रू कुलँकूर. वाटेत लागणाऱ्या पहिल्या
बिस्ट्रोकडे थोडा थांब.</span>’ <span lang="MR">या वेळी गुत्ते बंद व्हायला येत. रस्त्यावरची
रात्रीची वर्दळ ओसरलेली असे. सर्वजण घरी परतून झोपायच्या बेतात असत. त्याच वेळी
दुसरीकडे दिवसाच्या व्यवहारांना सुरुवात झालेली असे. भाजी विक्रेत्यांच्या
ढकलगाड्या लेझ हॉल्सच्या दिशेने खडखड करीत धावू लागलेल्या असत. मारीसुद्धा अशीच
एखादी ढकलगाडी ढकलत बाजाराच्या दिशेने चालली असेल. कदाचित अजूनही तिला जाग आली
नसेल आणि एखाद्या बाकड्यावर अंगाचे मुटकुळे करून झोपली असेल. कदाचित... कदाचित
एव्हाना या जगातून गेलेली असेल. अकरा वर्षांच्या काळात काहीही घडू शकते.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">जोसेफला खुर्चीत बसल्या बसल्या झोप लागली होती.
या वयात त्याला असे जागायला लागायला नको होते. काउंटेस एक परिचारक ठेवत होती. पण
आपले इमान दाखवण्यासाठी त्याने परिचारक ठेवू दिला नाही. जणू काही सर्व आयुष्य
लोत्रेकांच्या सेवेत घालवल्यावर त्याच्या इमानदारीवर कोणाला शंका येणार होती.
आईच्या अंगात तर कसलेही त्राण राहिले नव्हते. तिचा चेहेराच मूकपणे सगळे काही सांगत
होता. एवढे दुःख</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">शारीरिक व मानसिक थकवा
क्वचितच कोणी भोगला असेल.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">आपल्या मरणामुळे आपल्या भोवतालच्या सर्व व्यक्तींना
त्रास होतोय हीच मरण्यातील सर्वात दुःखद गोष्ट असते. मी माझ्या कृतीमुळे अंथरुणावर
खिळून आहे. मी यातून बरा होण्याची कोणतीही शक्यता नाही. तुम्ही माझ्यासाठी घेतलात
तेवढा त्रास पुरे आहे. आणखी कोणताही त्रास तुम्ही घेऊ नका</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">असे सांगूनही फायदा नव्हता. त्यापेक्षा पक्षाघाताच्या
पहिल्या झटक्यातच मृत्यू आला असता तर किती बरे झाले असते. तेव्हा नाही तर आज अगदी
या क्षणी मरण आले तर किती बरे. बिचारी आई. तीही एकदाची सुटेल. आपल्या लाडक्या
लेकाच्या मृत्यूचे दुःख कमी व्हायला थोडा अवधी लागेल. पण मनावरचा ताण तरी ढिला
होईल. शिवाय जोसेफला असे अवघडल्या स्थितीत खुर्चीत बसून झोपावे लागणार नाही.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">सततच्या प्रतीक्षेमुळे मृत्यूची भीती त्याला वाटत
नव्हती. तो शांतपणे पडून वाट बघत होता. देवाशी त्याने समझोता केला. आईला सुखी ठेव.
तिने त्याच्यासाठी एवढ्या खस्ता खाल्ल्या</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">प्रार्थना केल्या होत्या की त्यातून उतराई होणे त्याला शक्य नव्हते. तिचे
उर्वरित आयुष्य शांततेत जावो एवढी एकच मागणी त्याने देवाकडे केली.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">मृत्यू दिसू लागला की काही गोष्टी नव्याने उमगू
लागतात. सत्याच्या ज्ञानापेक्षा आता गरज असते ती शांततेची. बुद्धिवादाने थकून
जायला होते. बुद्धीची कास धरल्याने जीवनातील काव्य हरवून बसते. बुद्धीने सगळ्या
गोष्टी जाणता येतातच असे नाही. शिवाय ज्या गोष्टी कळतात त्या गोष्टी न कळल्या तरी
त्यात बिघडण्यासारखे फारसे काही नसते. आयुष्यातील सर्वच गोष्टींचा निव्वळ
बुद्धीच्या निकषांवर खुलासा करण्याचा प्रयत्न करणे म्हणजे पायाच्या चवड्यांवर उभे
राहण्यासारखे असते. जेव्हा आपण तरुण असतो</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">अंगात रग असते तेव्हा ते शक्य असते</span>, <span lang="MR">पण जेव्हा माणूस
गलितगात्र होऊन अंथरुणाला खिळतो तेव्हा विश्वासाच्या बिछान्याची मऊशार ऊब हवीशी
वाटू लागते. पैलतीरी जाण्यासाठी मदतीच्या हाताची गरज भासू लागते.</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; line-height: 115%; text-align: left;">पक्षाघाताचा
झटका येण्याच्या दोन दिवस अगोदर हेन्रीने पाद्र्याकडे कबुलीजबाब दिला. रात्रीचे
जेवण झाले होते आणि गच्चीवर सर्वजण गप्पा मारीत बसले होते. स्वच्छ चांदणे पडले
होते. त्या चंदेरी प्रकाशात पॉपलर वृक्ष चमचमताना दिसत होते. मंद उन्हाळी वारा
वाहत होता. कीटकांची किर्रकिर्र चालू होती. हेन्रीने पाद्री ॲबे सुलॉकला हळूच आपल्या बाजूला बोलावून घेतले व आपली सर्व जीवनकहाणी त्याच्यासमोर उघड केली. अर्थात त्याने ती
लपवून कधीच ठेवली नव्हती. आयुष्यात आलेल्या स्त्रिया</span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; line-height: 115%; text-align: left;">, <span lang="MR">बिस्ट्रोमधील बेताल मद्यपान</span>, <span lang="MR">वेश्याघर. गंमत म्हणजे
ह्या गोष्टी सांगताना त्यात आपण काही पापकृत्य केल्याची भावना नसल्यामुळे त्या
अगदी क्षुल्लक व किरकोळ वाटू लागल्या.</span></span></div>
</div>
Jayant Gunehttp://www.blogger.com/profile/17521923507778509176noreply@blogger.com0Xrbia Hinjewadi Township, Hinjawadi, Nerhe, Marunji Rd, Pune, Maharashtra 411057, India18.6029149 73.692927400000031-10.959589100000002 32.384333400000031 48.1654189 115.00152140000003tag:blogger.com,1999:blog-5698565646213457909.post-1560000923539476832018-10-29T15:43:00.000+05:302018-10-29T15:43:20.547+05:30मुलँ रूज - ८७<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">हेन्री बिस्ट्रोतून बाहेर आला. अंधारून आले होते.
पाऊस थांबला होता. उरलेली रात्र कुठे घालवायची त्याचा निर्णय होत नव्हता. एखादी घोडागाडी
करावी. गाडीत बसल्यावर काहीतरी सुचेल या विचाराने हेन्री गाडी शोधत पावलोपावली दम
घ्यायला थांबत</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">लडखडत</span>, <span lang="MR">काठीवर जोर देत पाय उचलत रस्त्याने चालत होता. वाटेत तो पीएर टँग्वीच्या
दुकानासमोर नकळत थांबला. त्याने दुकानाकडे पाहिले. नावाच्या पाटीचा रंग केव्हाच
उडाला होता. दरवाजा सताड उघडा होता. आत अंधार होता. काउंटरच्या बाजूची कपाटे अजून
तशीच होती. फक्त त्यावर भरपूर धूळ साठली होती. भिंतींचा रंग पार उडाला होता. जेथे
पूर्वी सेझान</span>, <span lang="MR">व्हॅन गॉग वगैरे चित्रकारांची पेंटिंग
टांगलेली असायची तेवढी जागा आता पेंटिंग नसल्यामुळे ओकीबोकी दिसत होती. एखाद्या
वेताळाचे प्रदर्शन भरले असावे अशी अवकळा त्या जागेला आली होती. सेझान</span>, <span lang="MR">जॉर्ज सुरा</span>, <span lang="MR">व्हॅन गॉग</span>, <span lang="MR">पीएर
टँग्वी</span>, <span lang="MR">त्याची बायको सगळे केव्हाच मृत्यू पावले होते. एकटा
हेन्री तिथे भुतासारखा उभा होता.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">तसाच पाय ओढत तो रू द मर्टीरपर्यंत आला. पाऊस परत
भुरभुरायला सुरुवात झाली. चौकात एकही घोडागाडी नव्हती. आयुष्य अशाच लहानमोठ्या
आशा-निराशेच्या अभ्यासातून समजून घ्यायचे असते. थंडीने त्याच्या अंगावर शहारे आले.
तो तसाच प्लास पिगालपर्यंत चालत गेला. पाऊस गळतच होता. एवढ्यात त्याला एक चुकार
घोडागाडी दिसली. तो चटकन आत शिरला. कुठे जावे</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">? <span lang="MR">बिचारा व्ह्यू. या पावसात त्याला अजून शोधत असेल. त्या साध्या सरळ मनाच्या
तरुणाला असा गुंगारा द्यायला नको होता. त्याला वाईट वाटले. पण दारुड्या माणसाचा
दारूच्या व्यसनापायी नाइलाज होतो आणि आयुष्यभर मग त्याला सारखे वाईट वाटत राहते.
आईबद्दल</span>, <span lang="MR">मादाम ल्युबेतबद्दल</span>, <span lang="MR">व्ह्यूबद्दल
आणि नंतर स्वतःबद्दल. ओह. जाऊ दे तेल लावत.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मुलँ रूज.</span>’’ <span lang="MR">त्याने गाडीवानाला
सांगितले.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">आता या वेळी अजून उघडले नसेल.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">अं. मग ल एलीसमध्ये चल.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मस्य या भागात तुम्ही नवखे दिसताय. ल एलीस बंद होऊन
कित्येक वर्षं झाली.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">अं. मी विसरलोच होतो. मग आपण गेर द नॉरमध्ये जाऊ.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">घोडागाडी चालू झाली. त्याने खिशातून एक सिगरेट
काढली. हातांना थरथर लागली होती. कापणाऱ्या हातांनी त्याला धड काडीसुद्धा ओढता
येईना. त्याला वाटले पूर्वीपेक्षा आता थरथर वाढली आहे. कशीबशी एकदाची काडी ओढून
त्याने सिगरेट शिलगावली. एक खोल झुरका घेतला. अर्ध्या रस्त्यावर बेत बदलून गाडी ल
नुव्हेलकडे घ्यायला सांगितली. गाडी परत मागे वळून प्लास पिगालवरील ल नुव्हेलच्या
रस्त्याला लागली. पावसाने भिजलेल्या रस्त्यावर घोड्याच्या खुरांचा पचक पचक आवाज
येत होता.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">गाडी ल नुव्हेलसमोर येऊन उभी राहिली. पण हेन्रीला
खाली उतरावेसे वाटेना. आत जाऊन करणार काय</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">? <span lang="MR">एक वयस्कर गृहस्थ शांतपणे पेपर वाचत बसला होता. चित्रकलेच्या
विद्यार्थ्यांचा गोंगाट चालू होता. क्वार्दुरॉयचे जाकीट व तुमानी घातलेले
मध्यमवयीन बेकार लोक आपले आयुष्यातील अपयश ॲबसिंथमध्ये बुडवीत बसले होते. जुन्या
आठवणींची भुते जागोजागी तरंगत होती. रॅचो</span>, <span lang="MR">ज्युली</span>, <span lang="MR">व्हिन्सेंट आणि हेन्री स्वतः.. लिओनार्दो</span>, <span lang="MR">मी तुझ्या
थोबाडावर थुंकतो</span>, <i><span lang="MR">नॉम दे दियू</span>, <span lang="MR">मेर
दलोर</span></i><span lang="MR">. सगळे काही भूतकाळात जमा झाले होते. वातावरणात
मेलेल्या शब्दांचा कुजका वास येत होता. त्याने गाडी परत गेर द नॉरकडे घ्यायला
सांगितली.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">सावकाश घे. काही घाई नाहीय.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">गाडी चालू झाली. एकदा त्याला मिसीया नातानसोनकडे
जावेसे वाटले. बऱ्यात दिवसांत भेटलेली नाहीय. तिने स्वागत नक्कीच केले असते. पण
त्यात पहिल्यासारखा आपलेपणा नसण्याची शक्यता होती. वेड्यांचे इस्पितळ किंवा तुरुंग
यातून माणूस बाहेर आला तरी लोकांना वाटते की तो परत वेड्यासारखे चाळे करू लागेल
नाही तर घरातल्या किमती वस्तू खिशात घालेल. त्याला ऑस्कर वाईल्डची आठवण झाली.
समसंभोगी असल्याच्या आरोपावरून त्याला तुरुंगात पाठवले होते</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">पण त्याची खरी शिक्षा तो तुरुंगातून सुटल्यावरच चालू
झाली. एरवी दयेच्या नावाने नारा पिटणारे ख्रिश्चन जग त्याच्या बाबतीत केवढे
निष्ठुर व निर्दयतेने वागले. त्या अवहेलनेतून अखेर मृत्यूनेच त्याची सुटका केली.
साध्या देवदाराच्या शवपेटीत तो केवढा रुबाबदार वाटत होता. ना हार ना तुरे</span>, <span lang="MR">ना फुले ना गुच्छ. फक्त गळ्यात रोझरी व छातीवर सेंट फ्रान्सिसचे पदक.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">मिसीया नातानसोनकडे जाण्यात काही अर्थ नाही. ले
फोली बर्जेर</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">ल एलदोरॅदो</span>, <span lang="MR">ल रीश</span>, <span lang="MR">मॅक्झीम्स्</span>, <span lang="MR">सर्कस. छे</span>,
<span lang="MR">कुठेही जाण्यात त्याला रस वाटेना. ऑपेराला गेले तर तेथे मिरीयमच्या
आठवणींचे भूत मानेवर बसले असते. आता उरलेले ठिकाण म्हणजे ल फ्लूर ब्लां. तेथे
त्याला ओळखणारे आता कोणीही राहिले नव्हते. बेर्थशिवाय पेरॉक्वे ग्रीमधल्या मरगळलेल्या
वातावरणात त्याला मळमळायला झाले असते.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">आता आजची रात्र कशी आणि कुठे घालवणार</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">? <span lang="MR">त्याच्यापुढे मोठा यक्षप्रश्न उभा राहिला. आजचा
प्रश्न सुटला तरी उद्या</span>, <span lang="MR">परवा</span>, <span lang="MR">तेरवा
काय करायचे हा प्रश्न होताच.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">निराशेने त्याने आपला चेहरा दोन्ही हातांनी झाकून
घेतला. खाली वाकून तोंड गुडघ्यात खुपसले</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">दुःखाच्या कढाने त्याचे सर्व शरीर गदगदले. </span>‘<span lang="MR">ममा...
ममा..</span>’ <span lang="MR">तो अस्फुट हुंदके देत रडू लागला.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘<span lang="MR">ममा... ममा...</span>’ <span lang="MR">खोल गर्तेत पडून
भयाकुल होऊन तो आईला साद घालत होता. नुसती हाक मारण्याने त्याच्या मनाला दिलासा
मिळाला. मृत्यूच्या भयाने त्याला ग्रासले. काखेत फ्लेगच्या गाठी आढळल्यावर माणूस
जसा गर्भगळीत होतो तसे त्याचे झाले. आता असे झटके वारंवार येणार होते. शरीरावर
वर्षानुवर्षे केलेल्या अत्याचाराच्या परिणामाने सर्व इंद्रिये मोडकळीस आली होती.
मृत्यू कणाकणाने शरीराला ग्रासत होता. डोळे जड होतील व मिटतील. परत आपण डोळे उघडून
हे जग पाहू शकणार नाही. श्वास हळूहळू मंदावत जाईल. हृदयाची धडधड थांबेल. मग आपले
पार्थिव शरीर जमिनीत खोल गाडले जाईल. सडण्याच्या दुर्गंधीने कोणा जीवित व्यक्तींना
त्रास होऊ नये म्हणून.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">मृत्यूच्या क्षणिक दर्शनाने एक विचित्र गोष्ट
घडते. इतका वेळ ज्या गोष्टी महत्वाच्या वाटत असतात त्यांचे महत्त्व आता वाटेनासे
होते. आपल्या अवतीभवतीचे बरेचसे लोक आपल्याला विसरून जातील</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">त्यांचे आपल्यावाचून काहीही अडणार नाही याची जाणीव
होते. मग लख्ख प्रकाशात काही गोष्टी नव्याने दिसू लागतात.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">पहिली गोष्ट म्हणजे जर मरायचे असेल तर आपल्याला
मोंमार्त्रमध्ये मरून चालणार नाही. तुलूझ लोत्रेकांच्या शेवटच्या वंशजाला एखाद्या
बिस्ट्रोमध्ये</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">घोडागाडीत नाही तर
गटाराच्या कडेला मृत्यू आला तर कसे दिसेल</span>?<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">दुसरी गोष्ट म्हणजे मरण्यापूर्वी काही ऋणे फेडली
पाहिजेत. ज्या काही मोजक्या लोकांनी माझ्यावर निरपेक्षपणे माया केली... मॉरीस</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">मादाम ल्युबेत</span>, <span lang="MR">पाटू आणि बेर्थ.
त्यांच्यासाठी काहीतरी करायला हवे.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">उद्याच या सर्वांचे आभार मानून घेऊ. माझ्यासाठी
ज्यांनी खस्ता काढल्या</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">मनस्ताप भोगला त्याची
भरपाई करणे तसे कठीण असले तरी शब्दांनी</span>, <span lang="MR">थोड्या फार पैशांनी</span>,
<span lang="MR">जेवढे जमेल तसे काहीतरी केले पाहिजे. मॉरीस आणि पाटूच्या बाबतीत
पैशांनी काही करणे तसे कठीण होते. पैशांचा त्यांना काही उपयोग नव्हता असे नाही. पण
पैशांनी काही केले तर लोकांचा गैरसमज होतो. आयुष्यभर सर्वजण पैसे मिळवण्यासाठी
धडपडतच असतात</span>, <span lang="MR">पण कोणी कृतज्ञतेपोटी आपल्याला पैसे दिले तर
त्याने अपमानित व्हायला होते.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">बेर्थ कदाचित समजून घेईल की हे पैसे म्हणजे तिने
जे दिले त्याची किंमत म्हणून दिलेले नाहीत तर तिच्या ऋणाची अल्पांशाने केलेली
परतफेड म्हणून आहेत. मादाम ल्युबेतला समजावणे मोठे कठीण होते. शेवटी गरीब घ्या
किंवा श्रीमंत घ्या. कोणीही काही द्यायचे झाले तर आपल्याकडे असलेली गोष्टच देणार.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">सर्वात
शेवटी त्याला आईची क्षमा मागायची होती. आयुष्याची दोरी थोडी लांबली असती तर उरलेला
जो काही काळ मिळाला असता तो तिच्या सहवासात काढायचे त्याने ठरवले. आपले तिच्यावर
केवढे प्रेम आहे ते सिद्ध करण्याचा प्रयत्न करायला हवा. तिने त्याच्यासाठी जे काही
केले त्यातून उतराई होणे त्याला शक्य नव्हते तरीही तिला जे दुःख आणि जो मनस्ताप
त्याने आतापर्यंत दिला त्याबद्दल सुचतील त्या शब्दांत क्षमा मागायचे त्याने मनोमनी
ठरवले.</span></div>
</div>
Jayant Gunehttp://www.blogger.com/profile/17521923507778509176noreply@blogger.com0Xrbia Hinjewadi Township, Hinjawadi, Nerhe, Marunji Rd, Pune, Maharashtra 411057, India18.6029149 73.692927400000031-10.959589100000002 32.384333400000031 48.1654189 115.00152140000003tag:blogger.com,1999:blog-5698565646213457909.post-56505840945753619342018-10-29T11:21:00.002+05:302018-10-29T11:21:30.877+05:30मुलँ रूज - ८६<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">प्लीज. व्हिक्टर.</span>’’ <span lang="MR">दारुड्या
माणसाच्या बरळण्याच्या आवाजाने त्या रिकाम्या कळकट बिस्ट्रोतील शांतता भंग पावली.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">प्लीज. फक्त एकच.</span>’’ <span lang="MR">त्या
बरळण्यातून लाचारी व्यत्त होत होती.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">प्लीज. मी तुला दहा फ्रँक देईन. हवं तर शंभर देतो. पण
आणखी एकच. प्लीज.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">शेवटी वैतागून व्हिक्टरने त्याच्या ग्लासात
ॲबसिंथ ओतली.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">हे बघा मस्य तुलूझ. खूप प्यायलात मगापासनं. आता हा
शेवटचा.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">हेन्रीने नेहमीप्रमाणे एका घोटात पेला घशाखाली
रिकामा केला. अन्ननलिका जाळत दारू पोटात जाऊन पोचली. मेंदूला झिणझिण्या आल्या.
डोळे विस्फारले. समोरचे दृश्य अंधूक झाले. टेबलावरचा संगमरवर डोळ्यांसमोर तरंगू
लागला. कानात गुणगुणल्यासारखा आवाज ऐकू येऊ लागला. हेन्री एका हाताने टेबलाची कड
पकडत खुर्चीत मागे रेलला. श्वासाची गती मुद्दाम होऊन धीमी करीत तो छातीवरून हात
फिरवीत होता. पोटातून वर उसळू पाहणारा पित्तरस तो खाली ढकलण्याचा प्रयात्न करीत
होता. थोड्या वेळाने पोटातील मळमळ शांत झाली</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">पण डोके मात्र भणभणायचे थांबले नाही.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">बाहेर पाऊस पडत होता. अशा पावसाळी हवेत त्याची
उदासी आणखीनच वाढायची. बिचारा व्ह्यू. पावसात भिजत</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">थंडीने कुडकुडत त्या आडवेळी हेन्रीला शोधत मोंमार्त्रभर या बिस्ट्रोतून
त्या बिस्ट्रोत फिरत होता. हेन्रीला जायला शेकडो गुत्ते मोकळे होते. हेन्री रोज
काहीतरी नवी थाप मारून सटकायचा. खूप शोधाशोध केल्यावर एखाद्या बिस्ट्रोत स्वारी
झिंगून पडलेली आढळायची. कित्येक वेळा त्याला शोधण्यासाठी पाटूची मदत घ्यावी लागे.
मग दोघेही त्याला घेऊन लॉजवर जात. तेथे मादाम ल्युबेत त्याला कॉफी पाजे व व्ह्यूच्या
मदतीने त्याला बिछान्यावर झोपवे. असा कार्यक्रम आता रोजचाच झाला होता.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मस्य ... मस्य.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">हेन्रीने डोके जोरजोरात हलविले. नजर स्थिर
करण्याचा प्रयत्न केला व आवाजाच्या दिशेने पाहिले. त्याच्या टेबलाच्या बाजूला
केसांच्या झिंज्या झालेली एक वयस्कर स्त्री त्याच्याकडे शून्य नजरेने बघत होती.
तिच्या अंगावरच्या मळकट कपड्यांच्या फाटून चिंध्या झाल्या होत्या. तिने एक फाटकी
शाल अंगावर पांघरली होती. पावसात अर्धवट भिजल्यामुळे ती थंडीने कुडकुडत होती.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मला जरा ते देता का</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">हेन्रीला ती काय मागतेय तेच कळेना.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ती सिगारेटची थोटकं.</span>’’ <span lang="MR">तिने
टेबलावरच्या सिगारेटच्या थोटकांनी शिगोशीग भरलेल्या ॲशट्रेकडे बोट दाखवले</span>,
‘‘<span lang="MR">ह्या थोटकांचे चार पैसे येतात.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">दारिद्र्य</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">दुःख</span>, <span lang="MR">आयुष्य सगळ्याचे शेवटचे टोक तिने गाठले होते.
आता याहून अधिक अधोगती म्हणजे ती काय होणार</span>? <span lang="MR">अशा या
परिस्थितीतही तिच्या मागण्यात लाचारी किंवा आशाळभूतपणाचा लवलेशही दिसत नव्हता.
तिच्या वागण्यातील थंड अलिप्ततेमुळे तिच्या त्या अवनत अवस्थेतही तिच्या अस्तित्वात
एक शान जाणवत होती.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">घ्या.</span>’’ <span lang="MR">त्याने ॲशट्रे तिच्याकडे
सरकविला. </span>‘‘<span lang="MR">हे पण घ्या.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">त्याने खिशात हात घातला. हाताला लागलेली सोन्याचा
मुलामा दिलेली सिगारेटकेस त्याने तिला देऊन टाकली.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुम्ही काही घेणार का</span>? <span lang="MR">बसा इथे.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">थोडी रम मागवा.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">ती खुर्चीवर बसली. अंगाभोवती गुंडाळलेली फाटकी
शाल नीटनेटकी केली. कपाळावर आलेल्या पांढऱ्या केसांच्या बटा तिने मागे सारल्या.
तिच्या सध्याच्या हलाखीच्या परिस्थितीला न शोभणारे असे एक विलक्षण मार्दव तिच्या
त्या लकबीत होते.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुम्ही चित्रकार आहात वाटतं</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">होय. म्हणजे एकेकाळी होतो. पण तुम्ही कसं ओळखलंत</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">चित्रकार मला पटकन ओळखता येतात. एकेकाळी बरेच
चित्रकार माझ्या परिचयाचे होते.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">वेटरने तिच्या समोर रम आणून ठेवली.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<i><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">अ व्होत्र सान्ते मस्य.</span>’’<o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<i><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">अ व्होत्र सान्ते मादाम.</span>’’</span></i><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"> <span lang="MR">हेन्रीने आपला ग्लास उंचावत मोठ्या अदबीने म्हटले.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">तिने सावकाश घोट घेतला. ग्लास टेबलावर ठेवून
किंचित मान झटकली. डोळे मिटून मद्याचा आस्वाद घेत स्वतःशीच पुटपुटल्यासारखी
म्हणाली</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">,<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुम्ही मला मादाम म्हणालात. तेसुद्धा मला मादाम
म्हणायचे. तुमच्या सारखेच ते सभ्य आणि सज्जन होते. भला माणूस. तुम्ही त्यांचे नाव
ऐकलं असेल कदाचित. माने.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">माने. एदुआर माने.</span>’’ <span lang="MR">एका क्षणात
त्याच्या डोक्यात लख्ख प्रकाश पडला. </span>‘‘<span lang="MR">तुम्ही ऑलिंपिया आहात
तर.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">होय. मला ऑलिंपिया म्हणूनच ते हाक मारायचे. माझे खरं
नाव व्हित्तोरीना. पण ते म्हणायचे तू माझी ऑलिंपिया आहेस. त्यांनी काढलेलं माझं
पोर्ट्रेट तुम्ही बघितलं असेल</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">बघितलं म्हणून काय विचारता</span>? <span lang="MR">ते
पोर्ट्रेट पाहिलेलं नाही असा माणूस शोधून सापडायचा नाही एवढं ते प्रसिद्ध झालंय.
आज त्या पोर्ट्रेटची गणना जगातल्या महान कलाकृतींमध्ये केली जाते.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">खूप नाटक केलं त्यांनी ते पेंटिंग करताना. तुम्ही
असायला पाहिजे होता तेव्हा स्टुडिओत. मी सगळे कपडे काढून कोचावर आडवी झोपले होते.
खूप विचार करून त्यांनी एक उशी मला डोक्याखाली घ्यायला दिली. मग त्यांनी एक फूल
आणून माझ्या केसात माळलं. तरी त्यांच्या मनाला काही उतरेना. बराच वेळ तसेच टक
लावून बघत होते माझ्याकडे. त्यांच्यासमोर नागव्याने पोज द्यायची ती काही माझी
पहिलीच वेळ नव्हती. तरीही मला कसंतरीच वाटायला लागलं. तुम्हाला माहितेय कलाकार कसे
असतात ते</span>? <span lang="MR">त्यांच्या मनात काय आहे ते नीट कळतच नाही.
तेवढ्यात ते चटकन बाहेरच्या खोलीत गेले. एवढा वेळ विचार करून त्यांनी काय आणलं
महितेय</span>? <span lang="MR">एक काळी रिबीन. त्यांनी ती रिबीन माझ्या गळ्यात
बांधली व म्हणाले आता छान दिसतेयस. तशीच राहा. हलू नकोस. असं म्हणून त्यांनी
समोरच्या कॅनव्हासवर चारकोल चालवायला सुरुवात केली.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">ऑलिंपिया. ही समोर बसलेली कळाहीन</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">चिरगुटे ल्यालेली</span>, <span lang="MR">बेवारशी
भिकारीण. वृद्धत्वाने अकाली घाला घातलेली स्त्री. तारुण्य व सौंदर्य चिरकाळ टिकत
नसते. त्याचा विनाश हा अटळ असतो हे सृष्टीच्या विलयाचे तत्त्व आहे. पण त्या
विलयातदेखील एवढे भयंकर क्रौर्य कोणाच्या वाटेला येऊ नये. हे विलयाचे तत्त्व थोडा
काळ का होइना थांबविण्याचे सामर्थ्य फक्त चित्रकलेतच आहे. त्यामुळेच जीवनापेक्षा
कला ही श्रेष्ठ समजली जाते.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मला आता गेलं पाहिजे. मला अजून खूप थोटकं गोळा
करायचीयत. त्याशिवाय मला आजचं जेवण मिळणार नाही. एका किलोचे फक्त साडेतीन फ्रँक
मिळतात. पूर्वी चार मिळायचे तेव्हा जरा लवकर जेवायला मिळायचं. सगळीकडे महागाई वाढत
चाललीय. आणि इकडे मात्र उलटंच. काय करणार</span>? <span lang="MR">दिवस मोठे कठीण
होत चाललेत. पण जगण्यासाठी काहीतरी केलंच पाहिजे. ड्रिंकबद्दल थँक्स.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">हेन्रीने खिशातून एक नोट काढली व तिच्या हातात
सरकवीत तो म्हणाला</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, ‘‘<span lang="MR">प्लीज. याचे आभार मानू
नका.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">तिने निर्विकार नजरेने त्या नोटेकडे पाहिले व
म्हणाली</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, ‘‘<span lang="MR">तेसुद्धा तुमच्यासारखेच
मोठ्या मनाचे आणि दयाळू होते.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">ती आपली फाटकी शाल सारखी करून निघून गेली. हेन्री
आता बिस्ट्रोमध्ये एकटाच राहिला होता. त्याने पुढ्यातील ॲबसिंथ संपविली. त्याच्या
कानातील गुणगुण वाढली. पोटाचे स्नायू आक्रसू लागले. त्याचा चेहरा वेदनेने पिळवटून
गेला.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">त्याच्यासमोरचा रिकामा ग्लास छताला टांगलेल्या
दिव्याच्या प्रकाशात चमकत जणू त्याच्याकडे पाहून कुचेष्टेने हसत होता.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">काही गोष्टी रडतात</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">काही हसतात</span>, <span lang="MR">त्याला वाटले.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">हा ग्लास</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">एक यमदूत</span>, <span lang="MR">आपल्याकडे बघून हसतोय. कारण पिण्यासाठी
त्यात दारू शिल्लक राहिलेली नाही.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तू एक विष आहेस. ॲबसिंथ.</span>’’ <span lang="MR">हेन्री
मोठ्याने ओरडला</span>, ‘‘<span lang="MR">मी तुझ्यावर थुंकतो.</span>’’</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">जड
झालेल्या जिभेने तोंडातील लाळ कशीबशी गोळा करून हेन्री त्या ग्लासावर थुंकला व
उलट्या हाताच्या फटकाऱ्याने ग्लास फरशीवर भिरकावून दिला.</span></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi5gPhbE6QAI6uODRNGrSKSTwYDcVk_5gfhtyUcWXaDZzVbe9IIHS6iA_7AnwMHFHDYCEH9L-07NxI9GPj9NywePary1qfy25G8IaY9OMGnOWIAzGL34oD5tdNc1JRDAxc1b6Xcul49ieuX/s1600/Edouard_Manet_-_Olympia_-_Google_Art_Project_3.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1085" data-original-width="1600" height="432" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi5gPhbE6QAI6uODRNGrSKSTwYDcVk_5gfhtyUcWXaDZzVbe9IIHS6iA_7AnwMHFHDYCEH9L-07NxI9GPj9NywePary1qfy25G8IaY9OMGnOWIAzGL34oD5tdNc1JRDAxc1b6Xcul49ieuX/s640/Edouard_Manet_-_Olympia_-_Google_Art_Project_3.jpg" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-indent: 0.5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">(<span lang="MR">ऑलिंपिया – एदुआर्द मॅाने –
तैलरंग, कॅनव्हास, १३०x९० सेमी, १८६३ म्युसे द ओर्से,पॅरीस</span>)<o:p></o:p></span></div>
</td></tr>
</tbody></table>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;"><br /></span></div>
</div>
Jayant Gunehttp://www.blogger.com/profile/17521923507778509176noreply@blogger.com0Xrbia Hinjewadi Township, Hinjawadi, Nerhe, Marunji Rd, Pune, Maharashtra 411057, India18.6029149 73.692927400000031-10.959589100000002 32.384333400000031 48.1654189 115.00152140000003tag:blogger.com,1999:blog-5698565646213457909.post-28774001212586812112018-10-28T18:52:00.000+05:302018-10-28T18:52:38.808+05:30मुलँ रूज - ८५<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">हेन्रीची काळजी वाहण्यासाठी पॉल व्ह्यू या
त्याच्या एका लांबच्या चुलत भावाची नेमणूक करण्यात आली. त्यानंतर जवळपास एक वर्ष
भर हेन्रीने दारूला स्पर्शही केला नाही. या काळात हेन्री पार बदलून गेला होता.
त्याचा एरवीचा शीघ्रकोपी</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">मनस्वी स्वभाव सौम्य
झाला. इतका की मादाम ल्युबेत व पॉलला विचारल्याशिवाय तो काही करीत नसे. प्रकृतीही
चांगली राहिल्याने तो उत्साही असे. या काळातच त्याने मॉरीसचे पोर्ट्रेट केले.
इतरही अनेक पोर्ट्रेट केली</span>, <span lang="MR">पण त्यात न्यूड एकही नव्हते.
रात्री-अपरात्री भटकणे</span>, <span lang="MR">चिल्लर कॅफेत तासन्तास ठाण देऊन
बसणे</span>, <span lang="MR">फालतू निरुद्योगी लोकांत मिसळणे</span>, <span lang="MR">वेश्या</span>, <span lang="MR">नाटकातील नटनट्या वगैरे लोकांबरोबर रात्र
रात्र गप्पा मारत बसणे हे सगळे आता थांबले होते. आईला आपल्या मुलात हव्याशा
वाटणाऱ्या सगळ्या सद्गुणांचा संचार त्याच्या वयाच्या पस्तिसाव्या वर्षी का होईना
त्याच्यात झाला होता. पण ह्या सद्गुणांच्या उदयाने त्याच्या सृजनशक्तीचा स्रोत
मात्र लुप्त झाला होता.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">ज्या समीक्षकांनी त्याच्या कलेची बंडखोर</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">रासवट</span>, <span lang="MR">असंस्कृत अशी संभावना
केली होती तेच समीक्षक घर सोडून गेलेला उधळा मुलगा स्वगृही परत आला म्हणून
त्याच्या स्वागतासाठी उभे राहिले. सुरुवातीच्या काळात केलेली कित्येक पेंटिंग हेन्रीने
कलाविक्रेत्यांना बेफिकिरीने देऊन टाकली होती. अशा विक्रेत्यांनी अडगळीत पडलेली
त्याची पेंटिंग शोधून काढली आणि फ्रेम करून भरपूर किमतीला विकली. आता हेन्री एक
प्रतिथयश चित्रकार समजला जाऊ लागला. त्याच्या पेंटिंगच्या बनावट नकला व्हायला
सुरुवात झाली. हुबेहूब त्याच्या शैलीत काढलेली पेंटिंग त्याची सही ठोकून विकली
जात.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">(त्या काळात लोत्रेकच्या पेंटिंगच्या एवढ्या नकला
झाल्या की मॉरीस ज्वाय्यांने त्याच्या समग्र चित्रांचा एक कटलॉग बनवून प्रसिद्ध
केला.)</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">फिरायला जाताना पॉल व्ह्यू बरोबर असे. कधी
लेमोनेड किंवा कॉफी प्यायला एखाद्या कॅफेत गेला की तिथे टोळक्याने गप्पा छाटत
बसलेले चित्रकलेचे विद्यार्थी त्याच्याकडे आदराने बघत</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">जसा हेन्री पूर्वी देगासकडे बघत असे. तो कॅफेत आला की
तरुण विद्यार्थी त्याच्या टेबलाभोवती गोळा होत. तोसुद्धा त्यांच्याशी अगदी मोजक्या
शब्दात बोले. यशस्वी माणसांच्या बोलण्यात आत्मविश्वासामुळे येणारी किंचित आढ्यता
त्याच्या बोलण्यात कधी कधी दिसू लागली. प्रसिद्धीने आपण होऊन त्याच्या गळ्यात
वरमाला घातली होती. पुन्हा एकदा लीजन ऑफ ऑनरचा सन्मान त्याला देऊ करण्यात आला.
विसाव्या शतकाच्या आगमनाची जोरदार तयारी फ्रान्समध्ये सुरू झाली. त्याच्यासाठी एक
पोस्टर तयार करण्याचे ठरविले होते. हेन्रीला त्या निवड समितीचा प्रमुख करण्यात
आले. हेन्रीच्या नावाभोवती एक वलय निर्माण व्हायला हळूहळू सुरुवात झाली होती.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">एकोणिसाव्या शतकाच्या अखेरच्या दिवशी साऱ्या पॅरीसभर
जल्लोष चालू होता. मुलँ रूजमध्ये एक खास कार्यक्रम ठेवला होता. त्या दिवशी हेन्री बुलेव्हारवरील आईच्या घरी गेला. व्ह्यूच्या देखरेखीखाली राहायचा त्याला कंटाळा आला
होता. रात्रीचे जेवण झाल्यावर कॉफी पिताना त्याने आईकडे विषय काढला.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">आता मी बरा झालोय. गेले वर्षभर मी दारूच्या
थेंबालासुद्धा स्पर्श केला नाहीय्. या पॉलला आपण परत आल्बीला पाठवलं तर चालेल काय</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">हेन्री या विषयावर आपण नंतर बोललं तर चालणार नाही का</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ममा</span>, <span lang="MR">मी तुम्हाला वचन देतो हवं
तर.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">हे बघा. पॉलला पैशांची गरज आहे.</span>’’</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">‘‘</span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">तसं असेल तर ठीक आहे.</span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">’’</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg65gLWms5lUTbwf8C5orWr6nFIymXz-CZQ-7cpbSmHOEWKwc9BlBAaksh_ZtT1gWFZ4QeuUNH6rkCyJMT70B9wW6FBNGoHZ8df4yM-LULPu5hRsaS4yoiHH9GoQWZhYjM3A6kcm9uPzRzO/s1600/Maurice-Joyant-In-A-Summer-Bay.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="600" data-original-width="386" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg65gLWms5lUTbwf8C5orWr6nFIymXz-CZQ-7cpbSmHOEWKwc9BlBAaksh_ZtT1gWFZ4QeuUNH6rkCyJMT70B9wW6FBNGoHZ8df4yM-LULPu5hRsaS4yoiHH9GoQWZhYjM3A6kcm9uPzRzO/s400/Maurice-Joyant-In-A-Summer-Bay.jpg" width="256" /></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgE6VqlCBqY28zmKcb6ovFopV8Q8R0Ey35VlQPjbkix2wT2BxjyORrI37BflTrS4uJVrLLRzNiNZ6ps0ibzXUKO3Ya8Kw6JOTmb1fsQrAsA7OjK06P0lP7bjCDBylURzd8_V0BscXL__QCm/s1600/Paul+Viaud.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="951" data-original-width="470" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgE6VqlCBqY28zmKcb6ovFopV8Q8R0Ey35VlQPjbkix2wT2BxjyORrI37BflTrS4uJVrLLRzNiNZ6ps0ibzXUKO3Ya8Kw6JOTmb1fsQrAsA7OjK06P0lP7bjCDBylURzd8_V0BscXL__QCm/s400/Paul+Viaud.jpg" width="197" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<br /></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: center; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">(पोर्ट्रेट डावीकडे मॉरिस जॉय्याँ,
उजवीकडे पॉल व्ह्यू – तुलूझ लोत्रेक – तैलरंग कॅनव्हास)</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;"><br /></span></div>
</div>
Jayant Gunehttp://www.blogger.com/profile/17521923507778509176noreply@blogger.com0Xrbia Hinjewadi Township, Hinjawadi, Nerhe, Marunji Rd, Pune, Maharashtra 411057, India18.6029149 73.692927400000031-10.959589100000002 32.384333400000031 48.1654189 115.00152140000003tag:blogger.com,1999:blog-5698565646213457909.post-11072201055215016382018-10-28T13:42:00.002+05:302018-10-28T13:42:53.054+05:30मुलँ रूज - ८४<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">मेझाँ द साँते मधून लवकर सुटका होईल याची आशा
त्याने जवळपास सोडून दिली होती. शेवटी त्याचा बालमित्र मॉरीस त्याच्या मदतीला
धावून आला. मॉरीसला खोलीच्या दारात पाहून हेन्रीला रडू कोसळले. त्यांनी एकमेकांना
घट्ट मिठी मारली. मॉरीसने पाठीवर थोपटत त्याला धीर दिला.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुला कसं काय सोडलं आतमध्ये.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">अरे</span>, <span lang="MR">तुला काय सांगू</span>? <span lang="MR">एक वेळ इंग्लंडच्या राणीची भेट घेता येईल. पण इथे कोणाला भेटायची परवानगी
काढणं म्हणजे महाकठीण काम आहे. एवढ्या चौकश्या</span>, <span lang="MR">एवढे प्रश्न.
एवढे करून शेवटी परवानगी मिळाली नाहीच. मग सरळ पहारेकऱ्याच्या हातावर पन्नास फ्रँक
टेकवले आणि आत आलो.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">हे बघ. तो पहारेकरी मला येथे फार वेळ थांबू देणार
नाही. तेव्हा तू मला नक्की काय झालं ते सांग पाहू. वर्तमानपत्रातून आलं होतं
तेवढंच मला ठाऊक आहे.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">हेन्रीने त्या दिवशी पाटूने त्याला मादाम
ल्युबेतच्या लॉजवर कसं पोचवलं</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">तो
जिन्यावरून कसा पडला ती हकिगत तपशीलवार सांगितली. मॉरीस त्याने काढलेली चित्रे
पाहत होता.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">इतक्या वर्षांनी तू सर्कशीची चित्रे काढतोयस</span>? <span lang="MR">तीसुद्धा कसल्याही संदर्भाशिवाय. फार चांगली जमलीत. ही चित्रे काढणाऱ्या
चित्रकाराला जर कोणी वेडा म्हणणार असेल तर मला काय म्हणतील</span>? <span lang="MR">तू
कधी कधी डोकं फिरल्यासारखा वागतोस. पण तेवढ्याने तू काही वेडा होत नाहीस. ते काही
नाही. मी तुला येथून लवकरच बाहेर काढीन. ही चित्रे मी घेऊन जाऊ का आमच्या गॅलरीत
ठेवायला</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">वाटल्यास सगळी घेऊन जा</span>, <span lang="MR">पण मला
एकदाचा येथून सोडव.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">त्याची काही चिंता करू नकोस. दोन-तीन दिवसांतच मी
तुला येथून बाहेर काढतो की नाही ते बघ. तुला सोडवण्यासाठी एखादा बाँब वगैरे फोडून
मारामरी करावी लागली तरी त्याला माझी तयारी आहे.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">मॉरीस आला होता त्या संध्याकाळी हेन्रीला
कलासंचालनयाच्या मंत्र्यांकडून एक पत्र आले. कलावंतांना देण्यात येणाऱ्या
पुरस्कारासाठी त्या वर्षी लोत्रेकची निवड करण्यात आली होती. फ्रेंच कलेची आणि
संस्कृतीची बहुमूल्य सेवा केल्याबद्दल दर वर्षी लीजन ऑफ ऑनर हा किताब एका समारंभात
कलाकारांना दिला जायचा. चित्रकलेतील नव्या प्रवाहांची दखल घेतली पाहिजे अशा
मताच्या मंडळींची वर्णी समितीवर लागली होती. त्यांनी त्या वर्षी एकमताने लोत्रेकची
निवड केली. हा बहुमान स्वीकारायला त्याची मान्यता आहे का</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">अशी विचारणा त्या पत्रातून खास सरकारी भाषेत केली
होती. हेन्रीला हा बहुमान वयाच्या अवघ्या पस्तिसाव्या वर्षी मिळत होता. ज्या वयात
बहुतेक चित्रकार कोणीतरी आपली साधी दखल घ्यावी म्हणून धडपडत असतात त्या वयात
हेन्रीला हा सर्वोच्च बहुमान मिळत होता. स्त्रीच्या प्रेमाला तो अजून पारखा असला
तरी प्रसिद्धीची देवता मात्र त्याच्या प्रेमात पडली होती.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">हा बहुमान स्वीकारावा की नाही</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">असा प्रश्न हेन्रीला पडला. स्वीकारला तर
वर्तमानपत्रांना एक सनसनाटी विषय चघळायला मिळेल. वेड्या चित्रकाराला लीजन ऑफ ऑनर.
एकाच वाक्यात स्तुती व निंदा. झाली तेवढी प्रसिद्धी खूप झाली. परत वर्तमानपत्रातून
एखादा रकाना भरून यायला नको. आईला काही फारसे वाटणार नाही. ती तर कोणत्याही
सुखदुःखाच्या पलीकडे गेली आहे. पपा. ते तर नक्कीच म्हणतील अश्लील चित्र
काढणाऱ्याला लीजन ऑफ ऑनर. चित्रकाराचेच नव्हे तर सरकारचेही डोके फिरलेले दिसतेय.
या बातमीमुळे आनंद झालाच तर तो फक्त मिरीयम आणि मॉरीसला झाला असता.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">पत्र वाचून विचारात पडलेला पाहून पहारेकऱ्याने
विचारले</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, ‘‘<span lang="MR">काय वाईट बातमी तर
नाहीय ना</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">छे छे. तसं काही विशेष नाही.</span>’’ <span lang="MR">असे
बोलून त्याने पत्राचा बोळा करून तो समोरच्या शेकोटीत टाकला.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">दुसऱ्या दिवशी मॉरीस ल फिगारोच्या आर्सेन
अलेक्सांद्र या कला समीक्षकाला बरोबर घेऊन आला.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मी तुला सांगितलं होतं ना</span>, <span lang="MR">मी
काही तरी शक्कल लढवतो म्हणून.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मला जरा तुमची चित्रं बघायला मिळतील का</span>?’’ <span lang="MR">समीक्षक महाशय म्हणाले.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">वा! फारच छान. प्राथमिक रेखाटने</span>, <span lang="MR">नोंदी वगैरे कोणत्याही पूर्वतयारीशिवाय फक्त आठवणींवर विसंबून एवढं
तपशीलवार चित्र काढणं म्हणजे विलक्षणच आहे. विश्वास बसत नाही.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">या गोष्टीला मिळालेल्या प्रसिद्धीमुळे थोड्याच
दिवसात हेन्रीची विचारपूस करायला त्याच्या मित्रमंडळींची रीघ लागली. मॉरीस</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">मिसीया</span>, <span lang="MR">मादाम पोतीएरों</span>,
<span lang="MR">बेर्थ. आर्टिस्ट इंडिपेंडंटसने हेन्री रुसॉच्या नेतृत्वाखाली एक
छोटीसी तुकडीच पाठवली. जेन ॲव्हरीलबरोबर तिचा तो कादंबरीकार मित्र भावी
दोस्तोयव्हस्की कुठे दिसत नव्हता. त्याऐवजी एक नवा तरुण होता. त्याची एक कवी
म्हणून तिने मोठ्या उत्साहात ओळख करून दिली. पुढच्याच महिन्यात प्रसिद्ध होणाऱ्या
त्याच्या काव्यसंग्रहाने साऱ्या फ्रान्सला वेड लागणार होते.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ती कादंबरी म्हणजे एक कंटाळवाणं चऱ्हाट होते. मी
पहिलं प्रकरण वाचून त्याच्या प्रेमात पडण्याची घाई केली. पण तेव्हा मला काही कळत
नव्हतं.</span>’’ <span lang="MR">जेन म्हणाली.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">प्रेमातलं की कादंबरीतलं</span>?’’ <span lang="MR">हेन्रीने
हसून विचारले. </span>‘‘<span lang="MR">आता कविता तरी नीट समजावून घेतल्यास ना</span>?’’
<span lang="MR">मिरीयमचा विषय दोघांनीही टाळला.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">दोन दिवसांनी आई आली. </span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुम्ही आता काय करायचं ठरवलंयत.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ठरवण्यात काही अर्थ नाही. मी ठरवतो एक आणि होतं
दुसरंच. आता मॉरीस म्हणतोय पुढच्या वर्षी एक शो करूया. तसं झालं तर कदाचित
अमेरिकेला जाईन म्हणतो.</span>’’ <span lang="MR">बोलताना हेन्रीचा चेहरा उजळला
होता.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">त्याला अजून खूप वेळ आहे</span>, <span lang="MR">पण
तोपर्यंत काय</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">येथून सुटल्यावर ताबडतोब मॉरीसचं पोर्ट्रेट करायला
घेणार आहे. इतक्या जणांची पोर्ट्रेट केली. मॉरीसचं राहून जायला नको.</span>’’ <span lang="MR">बोलता बोलता तो गंभीर झाला.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ते तुम्ही करालच रे. पण तुमचा मुक्काम कोठे असणार आहे</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">कुठे म्हणजे</span>? <span lang="MR">मादाम ल्युबेतच्या
लॉजवर.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तिकडे नको. तुमचं एवढ्या उपचारांनंतर सुटलेलं दारू
पिणं तिकडे गेल्यावर पुन्हा सुरू होईल.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ममा</span>, <span lang="MR">झालं गेलं विसरून जा. मी
तुम्हाला वचन देतो. मी दारूला पुन्हा स्पर्श करणार नाही.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">रिरी</span>, <span lang="MR">मला तुमची फार काळजी
वाटते. तुम्ही अगदीच माझ्या जवळ राहायला पाहिजे असे नाही. मी तुमच्या सोबतीला
म्हणून एकाला पाठवणार आहे. चालेल ना</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुमचा माझ्यावर विश्वास दिसत नाहीय म्हणून तुम्ही एक
रखवालदार पाठवताय. असंच ना</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">होय रिरी. तुम्हाला सांभाळण्यासाठी एका रखवालदाराचीच
गरज आहे.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<br /></div>
Jayant Gunehttp://www.blogger.com/profile/17521923507778509176noreply@blogger.com0Xrbia Hinjewadi Township, Hinjawadi, Nerhe, Marunji Rd, Pune, Maharashtra 411057, India18.6029149 73.692927400000031-10.959589100000002 32.384333400000031 48.1654189 115.00152140000003tag:blogger.com,1999:blog-5698565646213457909.post-39281749795742591822018-10-28T10:40:00.001+05:302018-10-28T10:40:05.617+05:30मुलँ रूज - ८३<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">डॉक्टर सेलामीनचे मेझाँ द साँते हे आरोग्यधाम
श्रीमंतांची वस्ती असलेल्या एका शानदार उपनगरात होते. हे वेड्यांचे इस्पितळ आहे
असा संशय बघणाऱ्याला चुकूनसुद्धा आला नसता. मेरी ॲन्तोनिएतच्या परिवारातील एकाच्या
मालकीची</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">अठराव्या शतकातील ती एक
प्रचंड वास्तू होती. सभोवताली उत्कृष्ट निगा राखलेली भली मोठी बाग होती. तेथे
डॉक्टर सेलामीन त्यांच्या श्रीमंत रुग्णांवर उपचार करीत. असे असले तरी हेन्रीला ती
जागा मुळीच आवडली नाही. त्याच्या तीन आठवड्यांच्या वास्तव्यात तो अगदी पार कातावून
गेला होता. तेथील लांबलचक अंधारे कॉरिडॉर</span>, <span lang="MR">दात विचकून
कृत्रिम हसणारे डॉक्टर</span>, <span lang="MR">पांढऱ्या पोशाखातील परिचारक</span>, <span lang="MR">अंधाऱ्या रहस्यमय खोल्या. त्यांच्या बंद दरवाजांच्या आडून ऐकू येणारी
कारस्थानी कुजबुज. रात्री मिणमिणत्या प्रकाशात तर ती वास्तू झपाटल्यासारखी दिसे.
दिवसा नयनरम्य दिसणारी बाग रात्रीच्या फिकुटलेल्या चांदण्यात भयाण वाटे. झाडांच्या
पानांची सळसळ</span>, <span lang="MR">भरीला जवळच्या रानातील प्राण्यांचे काळीज
गोठवणारे आवाज. रात्रीचे वातावरण एखाद्या कबरस्तानासारखे असे.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">मार्च महिन्यातील ती एक टळटळीत दुपार होती.
हेन्री जाडजूड गजांच्या खिडकीतून बाहेरच्या तळपत्या आकाशाकडे पाहत होता. त्याच्या
मनाचा असह्य कोंडमारा होत होता. येथून काहीतरी करून पळून गेले पाहिजे असे त्याला
वाटू लागले</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">पण ते जवळ जवळ अशक्य
होते. खोलीला बाहेरून कडी लावलेली होती. बाहेर एक पहारेकरी खुर्चीवर शांतपणे पेपर
वाचीत बसला होता. खिडकीतून बाहेर दिसणाऱ्या कोणाशी बोलण्याचा प्रयत्न केला तर
कोणीही त्याला प्रत्युत्तर करीत नसे. ओरडून लक्ष वेधण्याच्या प्रयत्नांनासुद्धा यश
मिळाले नाही. कारण बाहेरच्या जगाच्या दृष्टीने तो एक मनोरुग्ण म्हणजे वेडा होता.
तेथील डॉक्टरांनी एखाद्या डिटेक्टिव्ह किंवा वकिलापेक्षा जास्त सफाईने
त्याच्याविषयी सगळी माहिती पद्धतशीरपणे गोळा केली होती. घरातील झुरळे मारण्यासाठी
त्याने घरात केरोसीन ओतून ठेवले होते</span>, <span lang="MR">समुद्रकिनाऱ्यासारखे
वातावरण स्टुडिओत असावे म्हणून कित्येक पोती वाळू त्याने फरशीवर पसरून ठेवली होती.
एकदा भिकाऱ्याचे सोंग घेऊन द्युरँद रूएलच्या दारात उडवलेली धमाल</span>, <span lang="MR">कोणत्या पार्टीला कोणता चित्रविचित्र पोशाख करून गेला होता वगैरे सगळ्या
गोष्टी त्यांनी खणून काढून त्यांची एक बारीकसारीक तपशीलवार जंत्री केली होती. नंतर
या सगळ्याला एकदा लॅटिनमध्ये नावे दिली की मग त्याला वेडा ठरविणे सोपे होते.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">सुरुवातीचे काही दिवस त्याला रात्री कॉटवर
पट्ट्यांनी बांधून ठेवीत. दारूच्या थेंबासाठी शरीराचा कणन्कण आसुसलेला असे.
रात्रभर तो किंचाळत असे. कोणीही एकजण ओरडू लागला की आजूबाजूच्या खोल्यांमधील
रुग्णसुद्धा ओरडू लागत. किंचाळण्याच्या भेसूर आवाजाने ऐकणाऱ्याच्या जीवाचा थरकाप
होई. पण तेथील पहारेकरी व परिचारक अगदी स्वस्थ असत. आपल्या किंचाळण्याचा काहीही
परिणाम होत नाही हे कळल्यावर हेन्री शांत झाला. इतका शांत की काय हवे नको ते
सांगायलासुद्धा तोंडातून शब्द फुटत नसे. परिणामी त्याच्या केसपेपरवरची घातकी वेडा
अशी नोंद बदलून निरुपद्रवी वेडा अशी करण्यात आली. त्याची खोली बदलण्यात आली. कॉटला
बांधून ठेवणे बंद झाले.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">एके दिवशी मोठ्या मिनतवारीने त्याला बागेत
फिरण्याची परवानगी मिळाली. बागेत काही चाळे करायचे नाही असे बजावून सांगण्यात आले.
म्हणजे तो वेडा आहे आणि वेडा म्हटला की काहीतरी वेडे चाळे करणारच हे सर्वांनी एवढे
गृहीत धरलेले पाहून त्याच्या अंगावर शहारे आले. तिथे त्याला पहिल्यांदाच बागेत पाय
ठेवायला मिळाला होता. त्याने बागेत फिरणाऱ्या एकदोघांबरोबर बोलण्याचा प्रयत्न
केला. त्यांच्या हरवलेल्या नजरा</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">विक्षिप्त
हालचाली यावरून त्याच्या लक्षात आले की त्या बागेत फिरणारे बहुतेक रुग्ण अगदी ठार
वेडे आहेत. वेड्यांची बाग. तो नखशिखांत हादरला. त्याला व्हिन्सेंटची आठवण झाली.
अशा वेड्यांच्या सहवासात थोडे दिवस काढले तर शहाणासुरता माणूससुद्धा लवकरच ठार
वेडा होईल.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">बागेत फिरता फिरता त्याला एक पीस मिळाले. त्याने
पहारेकऱ्याला मस्का मारून एक शाईची दौत व कागद मिळवले. दौत व कागद हातात मिळताच
त्याने चित्रे काढायला सुरुवात केली. सर्कसची चित्रे. तास-दोन तास कसे गेले ते
कळलेच नाही. त्याने काढलेली चित्रे पहारेकऱ्याला आवडली. त्यामुळे त्याने ती त्याला
देऊन टाकली.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">दोन दिवसांनी त्याला ऑफिसमध्ये बोलावण्यात आले.
थोडेसे तपासल्यावर डॉक्टर म्हणाले</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, ‘‘<span lang="MR">फारच छान. तुमच्यात खूपच सुधारणा झालेली दिसतेय. भूक वगैरे चांगली लागते
ना</span>? <span lang="MR">आणखी थोडी विश्रांती मिळाली की तब्येत लवकरच टुणटुणीत
होईल. तुम्ही सर्कसची जी स्केच केलीत ती आम्ही पाहिली बरं का.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">सर्कस माझा आवडीचा विषय आहे. मी खूप सर्कशी पाहिल्या
आहेत.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">फारच सुंदर चित्र काढलीयत तुम्ही. कशावरून कॉपी
केलीत.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">कॉपी करायला इथे माझ्याकडे आहे काय</span>? <span lang="MR">मोठ्या मिनतवारीने मला कागद मिळाले.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">काय सांगता काय</span>? <span lang="MR">नुसत्या स्मरणशक्तीवर
विसंबून तुम्ही ही चित्रे काढलीत</span>? <span lang="MR">तुमच्या मनाच्या या
अवस्थेत</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मनाची अवस्था. मी मद्यपी आहे</span>, <span lang="MR">पण
माझे डोके शाबूत आहे. स्मरणशक्तीला काहीही धाड भरली नाहीय. तुम्ही काहीही विचारा.
सगळ्या घटना अगदी तारीखवार मला आठवतायत. पाहिजे तर परीक्षा घेऊन बघा.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">आमच्या फाईलवरच्या नोंदीप्रमाणे...</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">आग लागो तुमच्या फाईलींना. तुमच्यासमोर मी उभा आहे ते
तुम्हाला दिसतेय ना</span>? <span lang="MR">मी काय बोलतोय ते ऐकू येतंय ना</span>? <span lang="MR">का तुमचे डोळे</span>, <span lang="MR">कान फुटलेयत</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">त्याचा आवाज चढल्यावर तो डॉक्टर गप्प झाला.
आपल्या सहायकाकडे बघून गालातल्या गालात हसला.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मला वेडा समजता की काय तुम्ही</span>? <span lang="MR">माझी
परीक्षा का घेत नाही</span>? <span lang="MR">मी वेडा नाहीय. काय समजलात</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">तो जेवढा आरडाओरडा करीत होता तेवढेच ते सगळे
डॉक्टर शांत होते.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुम्ही खरंच शहाणे आहात.</span>’’<span lang="MR">डॉक्टर
गुळचट हसत म्हणाला</span>, ‘‘<span lang="MR">फक्त तुम्हाला थोडी विश्रांतीची गरज
आहे. दोनतीन महिन्यांत...</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">काय म्हणता तीन महिने!</span>’’ <span lang="MR">हेन्री
बेंबीच्या देठापासून ओरडून म्हणाला</span>, ‘‘<span lang="MR">या वेड्यांच्या
इस्पितळात डांबून मला अगदी पार वेडा करून टाकाल तुम्ही. तुमचा विचार काय आहे</span>?
<span lang="MR">मला बरं करायचा की पुरता वेडा करायचा</span>? <span lang="MR">माझी
कोणतीही परीक्षा घ्या. मी तुम्हाला सिद्ध करून दाखवीन की माझं डोकं ठिकाणावर आहे.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">तो मोठ्याने ओरडत होता. एक दांडगट परिचारक आला व
त्याला बखोटीला धरून कुत्र्याच्या पिल्लासारखा उचलून घेऊन गेला. त्याची अवस्था
अगदी केविलवाणी झाली. कितीही सांगितले</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">विनवण्या केल्या तरी त्या आरोग्यधामात ते अरण्यरुदनच ठरत होते. बाहेरच्या
कोणत्याही माणसाला भेटण्याची त्याला परवानगी नव्हती त्यामुळे त्याला बाह्य जगाशी
संपर्क साधणे अशक्य होते. हे सगळे त्यांच्या उपचारपद्धतीचा भाग आहे हे एकदा लक्षात
आल्यावर त्याने आरडाओरडा करणे बंद केले. अगदी मोजके बोलण्याचा त्याने प्रघात
ठेवला. थोड्याच दिवसात डॉक्टरांनी त्याच्या फाईलमध्ये तो सुधारत असल्याची नोंद
केली आणि त्याला आईला भेटण्याची परवानगी मिळाली. आईला बघताक्षणी हेन्रीला रडू
कोसळले.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ममा! प्लीज मला येथून सोडवा. इथे हे लोक मला ठार वेडा
करतील.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">हे बघा. माझा अगदी नाइलाज होता. मी तुम्हाला येथे
आणून ठेवलं नसतं तर डॉक्टरांना कायद्याप्रमाणे तुमची रवानगी एखाद्या सरकारी
इस्पितळात करावी लागली असती.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">होय ममा</span>, <span lang="MR">तुमचं खरंय.</span>’’ <span lang="MR">हेन्री खाली मान घालून शांतपणे म्हणाला. त्याने आईला कसेही करून आपल्याला
येथून बाहेर काढायला सांगायचे ठरविले होते. पण त्याच्या लक्षात आले की डॉक्टरांनी
तिला त्याची फाईल दाखवली असावी. त्यांच्या उपचार पद्धतीनेच तो बरा होईल हे त्यांनी
तिला पटवून दिले असणार. आधीच त्याने तिला भरपूर मनस्ताप दिला होता. त्यात आणखी भर
टाकण्याची त्याची इच्छा नव्हती.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ठीक आहे. तुम्ही भेटलात यातच मला खूप आनंद झालाय.
तुम्ही जे काही माझ्यासाठी करतायत ते माझ्या भल्यासाठीच आहे याची मला खात्री आहे.</span>’’</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">‘‘</span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">रिरी</span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">, </span><i style="font-family: Mangal, serif; font-size: 12pt; text-align: left;"><span lang="MR">माँ पेतीत</span></i><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">थोडा
धीर धरा. यातून तुम्ही लवकरच बरे व्हाल. देवाची करुणा भाकत जा. त्याला सगळं दिसतं.</span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">’’</span></div>
</div>
Jayant Gunehttp://www.blogger.com/profile/17521923507778509176noreply@blogger.com0Xrbia Hinjewadi Township, Hinjawadi, Nerhe, Marunji Rd, Pune, Maharashtra 411057, India18.6029149 73.692927400000031-10.959589100000002 32.384333400000031 48.1654189 115.00152140000003tag:blogger.com,1999:blog-5698565646213457909.post-39476258085860726232018-10-27T18:19:00.001+05:302018-10-27T18:19:06.201+05:30मुलँ रूज - ८२<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">दुसऱ्या दिवशी दुपारी तो उठला तेव्हा त्याचे डोके
प्रचंड दुखत होते. तोंड कडूजार झाले होते. काल नक्की काय झाले ते तो आठवण्याचा
प्रयत्न करीत होता. पण काही केल्या कसलीही सुसंगती त्याला लागत नव्हती. त्याने
नकळत ग्लासात कोनॅक ओतली व एक घोट घेतला. घसा जाळत जेव्हा थोडीशी कोनॅक पोटात गेली
तसे हळूहळू सगळे ताळ्यावर येऊ लागले. मग परत एक पेला...</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">गेल्या वर्षभरात सगळे मित्र एक एक करून तुटले
होते. कोण किती सहन करील</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">? <span lang="MR">प्रत्येकाला आपापला
उद्योग होता. मॉरीसने त्याला सावरण्याचा पोटतिडिकेने खूप प्रयत्न केला खरा</span>,
<span lang="MR">पण त्यानेही कंटाळून हात टेकले. हेन्री कॉम्ते द तुलूझ लोत्रेक.
इतिहास प्रसिद्ध तुलूझ लोत्रेक घराण्याच्या वंशाचा एकुलता एक दिवा. ॲबसिंथ</span>,
<span lang="MR">अपोलो बार</span>, <span lang="MR">नावाची पाटीही नसलेला कळकट
बिस्ट्रो</span>, <span lang="MR">असह्य दुर्गंधी येणारी मुत्री</span>, <span lang="MR">तेथे बसून केलेल्या वांत्या. यातच एके दिवशी तुलूझ लोत्रेकांच्या शेवटच्या
वंशजाचा अंत होणार या कल्पनेने त्याच्या अंगावर काटा उभा राहिला. कसेही करून यातून
स्वतःला बाहेर काढले पाहिजे. मॉरीससुद्धा अंतरल्यात जमा होता. त्याला आईची आठवण
झाली. ममा</span>, <span lang="MR">मला तुझ्या कुशीत घे ग.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">रिरी. मों पेती. बरं झालं तुम्ही इकडे रहायला आलात.</span>’’
<span lang="MR">आई शेकोटी जवळच्या आरामखुर्चीत बसली होती. </span>‘‘<span lang="MR">किती
वाट बघत होते तुमची.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">जोसेफने चहा व बिस्किटे आणून ठेवली. जोसेफ
गेल्यावर हेन्रीने आईजवळ जाऊन तिच्या गालाचे हळूच चुंबन घेतले.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">काय दशा करून घेतलीयत स्वतःची.</span>’’ <span lang="MR">आईने त्याला थोपटत म्हटले</span>, ‘‘<span lang="MR">अगोदर थोडी बिस्किटे
खाऊन घ्या व गरमागरम चहा प्या.</span>’’ <span lang="MR">तिने बिस्किटांची बशी पुढे
केली व कपात चहा ओतला.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">पुढचा एक तासभर ती त्याला संसारातील किरकोळ
घरगुती गोष्टी मोठ्या आस्थेने तपशीलवार सांगत होती. बशीभर बिस्किटे</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">दोन कप चहा आणि शेकोटीची ऊब यांनी हेन्रीला थोडे बरे
वाटले आणि डोळ्यांवर झोपेची झापड आली. डोळे क्षणभर मिटतात तोच त्याच्या घशाला कोरड
पडली. डोळ्यांसमोर हिरव्या रंगाच्या ॲबसिंथची बाटली दिसू लागली. बार काउंटरचे
दृश्य नजरेसमोर तरळू लागले.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">त्याने डोळे उघडले व आईच्या हातावर हात ठेवून
म्हणाला</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, ‘‘<span lang="MR">ममा</span>, <span lang="MR">प्लीज मी एक ड्रिंक घेऊ का</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">त्याचे हात कापत होते</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">कपाळाववर घर्मबिंदू गोळा झाले</span>, <span lang="MR">अंग
थंडगार पडू लागले. आईने त्याची अवस्था पाहिली व ती ताबडतोब उठली. तिने कपाटातून
कोनॅकची बाटली काढली व एका ग्लासात ओतली.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">हेन्री! ही घ्या.</span>’’ <span lang="MR">त्याच्यासमोर
ग्लास ठेवीत ती म्हणाली.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मला माफ करा ममा.</span>’’ <span lang="MR">त्याने एका
घोटात पेला रिकामा केला. मद्य पोटात जाताच त्याच्या हाताचा कंप थांबला. आईच्या
नजरेला नजर देत तो म्हणाला</span>, ‘‘<span lang="MR">आता तुम्हाला समजलं असेल</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मला ठाऊक होतं रिरी.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">पण तुम्हाला माहीत नसेल मी किती पितो ते.</span>’’ <span lang="MR">हेन्रीचा आवाज पडला</span>, <span lang="MR">मान खाली गेली. </span>‘‘<span lang="MR">मी तुम्हाला फसवायचो. पहिल्यांदा जेव्हा दारू प्यालो तेव्हा तुम्हाला वास
येऊ नये म्हणून मी तुमच्या जवळ येण्याचे टाळलं. सुरुवाती सुरुवातीला दारू
प्याल्यावर पायातील वेदनांचा थोडा वेळ विसर पडायचा. शिवाय आपण दारू पचवू शकतो याचा
किंचित अभिमानही वाटायचा. एखाद्या सद्गृहस्थाप्रमाणे माझा आपल्या पिण्यावर ताबा
आहे असं वाटायचं. पण हळूहळू दारूने माझ्यावर केव्हा ताबा मिळवला ते कळलंच नाही.
आता दारू प्या किंवा न प्या पाय दुखतच असतात. या दारूमुळे मी कोणत्या गर्तेत पडलोय
याची तुम्हाला कल्पना नसेल. कालच एका बिस्ट्रोमध्ये झिंगून पडलो होतो. मला उचलून
लॉजवर न्यावं लागलं. दिवसातील बराच वेळ मी शुद्धीत नसतो. जेव्हा शुद्धीत येतो
तेव्हा मला काहीही आठवत नसतं. मी कोणतेही काम करीत नाही. जवळ जवळ वर्षभर मी
ब्रशसुद्धा हातात धरला नाहीय. मला कोणी मित्र उरले नाहीयत. फक्त मॉरीस राहिला
होता. काल त्याच्याशीसुद्धा भांडून मी इकडे आलोय.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ममा</span>, <span lang="MR">मला जगायचंय. प्लीज. मला
तुमची मदत हवीय. मला यातून सुटायचंय. मी डॉक्टरांचे उपचार घेईन. आपण कुठेतरी जाऊ
या. बर्जेस् नाही तर एव्हीअँ. आठवतंय</span>? <span lang="MR">मी लहान असताना
तुम्ही मला घेऊन गेला होतात.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">त्याचे बोलणे आई लक्ष देऊन ऐकत होती. त्याच्या
बोलण्यातील लहान मुलाचा उत्साह करुणाजनक वाटत होता. त्याच्या व्यक्तिमत्वाचा एक
भाग प्रौढ न होता आहे तसाच बालीश राहिल्याने त्याची सत्य व भ्रम यात सदैव गल्लत
होत होती.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ठीक आहे. तुम्हाला आवडत असेल तर आपण एव्हीअँला जाऊ
या. उद्या चालेल. दुपारी गाडी आहे. आता झोपा. सकाळी उठल्यावर तयारी करू.</span>’’ <span lang="MR">असे म्हणून ती झोपण्याच्या खोलीत निघून गेली.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">इकडे हेन्री बिछान्यात तळमळत पडला होता. एका
क्षणिक उत्साहाच्या लाटेत त्याने आईबरोबर एव्हीअँला जायचे ठरविले होते. एव्हीअँ एक
निसर्गसुंदर स्थळ आहे. हॉटेल समोर तलाव आहे. खिडकीतून आल्प्स पर्वत दिसतो. पण तेथे
आईबरोबर असताना दारू पिण्याची तलफ आली तर काय करणार</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">? <span lang="MR">जेव्हा घशाला कोरड पडेल</span>, <span lang="MR">जीभ जड होईल तोंडातील
थुंकीसुद्धा गिळण्याचे त्राण उरणार नाही तेव्हा काय</span>? <span lang="MR">एखाद्या
रात्री स्त्रीदेहाची आठवण होईल. तिथे थोडीच ल फ्लूर ब्लांसारखी सोय असेल</span>? <span lang="MR">पूर्वी ठीक होते. तेव्हा मी एक लहान मुलगा होतो. आता पस्तिशी उलटलेला घोडा
झालोय. त्यात दारुडा. आपल्याला हे एव्हीअँ वगैरे काही परवडणार नाही. त्यापेक्षा
मोंमार्त्र व तेथील बिस्ट्रो बरे. आईसमोर जास्त काही तमाशा होऊन तिला जास्त दुःख
देण्यापेक्षा लवकरच येथून काढता पाय घेतलेला बरा.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">त्याने हळूच आपली काठी उचलली आणि तो पाऊल न
वाजवता तिथून सटकला.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">रात्री मादाम ल्युबेतला कसल्यातरी गडबडीने जाग
आली. तिने हेन्रीचा आवाज ताबडतोब ओळखला. तो कोणावर तरी जोरात ओरडत होता. एवढ्या
मोठ्याने की आसपासच्या सगळ्यांना जाग आली. तिने खिडकीतून खाली पाहिले. हेन्री
पाटूला मोठमोठ्याने शिव्या घालत होता.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुला माझ्या भानगडीत नाक खुपसायची गरजच काय</span>? <span lang="MR">माझ्यावर येथे लॉजवर येण्याची जबरदस्ती तू का करतोयस</span>? <span lang="MR">मला तिथे जायचं नाहीय. तिथे किती झुरळं आहेत तुला ठाऊक नाहीय. पाजी.
डुक्कर कुठला.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">पाटूने गाडीवानाच्या मदतीने त्याला बाहेर काढले.
मादाम ल्युबेत धावत धावत खाली गेली. हेन्रीचे कपडे चुरगळलेले होते. टायची गाठ ढिली
झाली होती. नाकातून किंचित रक्त येत होते. ओठ सुजले होते. कपाळावर टेंगूळ आले
होते. डोक्यावरची महागडी डर्बी हॅट कुठेतरी हरवलेली दिसत होती. गेल्या सहा
महिन्यांत अशा डझनभर हॅट हरवल्या होत्या. पाटूने त्याला उचलून वर आणले व मादाम
ल्युबेतच्या मदतीने बिछान्यात आडवे केले.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">काउंटनी फारसा त्रास दिला नाही ना</span>?’’ <span lang="MR">मादाम ल्युबेतने विचारले.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">पिऊन ओकले नाहीत एवढेच. दिवसेंदिवस यांचं पिणं फार
वाढत चाललंय. मोंमार्त्रमधल्या सगळ्या बिस्ट्रोना तंबी देऊन ठेवलीय की यांना जास्त
दारू देऊ नका म्हणून. तर आज हे साहेब दुसऱ्या भागात गेले. तेथे या काउंटना ओळखणारं
कोणी नव्हतं. यांनी तिथे होत्या नव्हत्या त्या सगळ्या प्रकारच्या दारूचा एक एक पेग
मागवला. व्हिस्की</span>, <span lang="MR">रम</span>, <span lang="MR">ब्रँडी</span>, <span lang="MR">व्हरमाउथ</span>, <span lang="MR">ॲबसिंथ</span>, <span lang="MR">कॅल्व्हॅडोज्.
एवढ्याने एखादा घोडासुद्धा आडवा होईल.</span>’’ <span lang="MR">पाटू सांगत होता</span>,
‘‘<span lang="MR">गेली पंधरा वर्षे मी यांना ओळखतोय. तुमच्यासारखी माझीही माया आहे
त्यांच्यावर. समजवायला हे काही लहान राहिले नाही. स्वतःलाच मारायचे ठरवल्यावर आपण
दोघं किती पुरे पडणार</span>? <span lang="MR">मी बरेच दारुडे पाहिलेयत. पण
यांच्यासारखा पागल कोणी अजून पाहिला नव्हता.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">हेन्रीची अवस्था पाहून मादाम ल्युबेतच्या
डोळ्यांतून पाणी आले. त्याच्या काळजीने त्या दोघांचाही जीव तीळ तीळ तुटत होता.
दोघांनी हेन्रीची दारू कशी सोडवता येईल याचा बराच खल केला. रात्रीचा शेवटचा प्रहर
चालू होता. पाटू जायला निघणार एवढ्यात हेन्रीच्या किंकाळ्यांनी ते दचकले. हेन्री
आपल्या खोलीचा दरवाजा धाडकन उघडून बाहेर आला. त्याचे डोळे भीतीने विस्फारले होते.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मादाम ल्युबेत मला वाचवा. मला वाचवा. ती झुरळं
येतायत. कितीही मारली तरी संपत नाहीयत. एका मागोमाग एक हजारो</span>, <span lang="MR">लाखो झुरळं माझ्या अंगावर येतायत. मला वाचवा. नाही तर ही झुरळं मला
कुरतडून खाऊन टाकतील.</span>’’ <span lang="MR">हेन्री नसलेली झुरळं झटकून टाकण्याचा
प्रयत्न करीत होता. त्याचा चष्मा त्याच्या नाकावर नव्हता. अर्धवट उजेडात चाचपडत
त्याने जिन्याच्या कठड्याचा आधार घेण्याचा प्रयत्न केला. त्याचा पाय त्याच्या
पायघोळ पायजम्यात अडकला व तो जिन्यावरून गडगडत खाली गेला.</span><o:p></o:p></span></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEio9vqsN9DAVdXFAnFqn-ezMSZdolqRNLyKdXEDieftA6KDU1cuWVtxq66TcMZ4qSeUzCqvGlXcyCoYxFSDuUdPhrWecUbbzivoXmDUftX2PsOaqFECqNGbaJR-aZkdZ5emzTS2fTmaqUs4/s1600/Lotrec_Drinking.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="188" data-original-width="268" height="280" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEio9vqsN9DAVdXFAnFqn-ezMSZdolqRNLyKdXEDieftA6KDU1cuWVtxq66TcMZ4qSeUzCqvGlXcyCoYxFSDuUdPhrWecUbbzivoXmDUftX2PsOaqFECqNGbaJR-aZkdZ5emzTS2fTmaqUs4/s400/Lotrec_Drinking.jpg" width="400" /></a></td></tr>
</tbody></table>
<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: center; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">(फोटो – </span><span style="font-family: mangal, serif; font-size: 16px; text-indent: 0.5in;">लोत्रेक </span><span style="font-family: mangal, serif; font-size: 12pt; text-indent: 0.5in;">मद्यपान करताना)</span></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"></td></tr>
</tbody></table>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><span lang="MR"><br /></span></span></div>
<br /></div>
Jayant Gunehttp://www.blogger.com/profile/17521923507778509176noreply@blogger.com0Xrbia Hinjewadi Township, Hinjawadi, Nerhe, Marunji Rd, Pune, Maharashtra 411057, India18.6029149 73.692927400000031-10.959589100000002 32.384333400000031 48.1654189 115.00152140000003tag:blogger.com,1999:blog-5698565646213457909.post-42960288822651213262018-10-27T14:14:00.003+05:302018-10-27T14:14:34.978+05:30मुलँ रूज - ८१<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: center; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 16.0pt;">ॲबसिंथ</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 16.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-indent: 0.5in;">‘‘</span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-indent: 0.5in;">ॲबसिंथ. <i>नॉम दे दियू</i>. प्लीज व्हिक्टर. जल्दी
लाव.</span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-indent: 0.5in;">’’</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मस्य तुलूझ्. खूप झाली आतापर्यंत. आता पुरे करा.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ए. तू कोण मला सांगणारा</span>? <span lang="MR">तू
तुझं काम कर. ॲबसिंथ आण लवकर.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">या दारुड्यांना समजावण्यात काही अर्थ नसतो.</span>’’ <span lang="MR">व्हिक्टर काउंटरवर बसलेल्या कॅशियरला उद्देशून म्हणाला.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">जल्दी लाव.</span>’’ <span lang="MR">हेन्री बसल्या
जागेवरून जोरात ओरडला आणि पाठोपाठ हवा निघून गेलेल्या फुग्यासारखा फसकन समोरच्या
टेबलावर पडला.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">साली रोजची कटकट आहे. किती प्यायची याला काही सुमारच
नाही. चढली की खिशातून एक पत्र काढतो</span>, <span lang="MR">वाचतो आणि चक्क रडायला
लागतो. दर वेळेला पत्र तेच असतं</span>, <span lang="MR">पण रडणं मात्र असं की जणू
काही एखादी दुःखद घटना घडलेली कळली असावी. आता एकदा वाचलं</span>, <span lang="MR">समजलं</span>,
<span lang="MR">रडलं</span>, <span lang="MR">भरपूर दारू प्यायली की संपलं सगळं. रोज
तेच तेच दुःख नव्याने काय चघळत बसायचं</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">प्रेमभंगाचं काहीतरी प्रकरण असलं पाहिजे. त्याशिवाय
कोणी त्यात इतका बुडून जाणार नाही.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">दुःख कोणाला नसतं काय. जन्माला आलेल्या प्रत्येकाच्या
वाट्याला काही ना काही तरी दुःख येतंच. म्हणून सगळेच स्वतःला दारूत बुडवून घेत
नाहीत. याने नुसता उच्छाद मांडलाय. रडतो काय</span>, <span lang="MR">आरडाओरडा काय</span>,
<span lang="MR">भसाड्या आवाजात गाणं काय. एवढंच नव्हे तर कधी कधी मारामारीसुद्धा
करण्याची सुरसुरी येते याला. आता एक फुंक मारली तर उडून जाईल असा याचा अवतार. पण
करणार काय</span>? <span lang="MR">पाटूसाहेबांचा मित्र पडला. त्यांनी इथल्या सगळ्या
बिस्ट्रोच्या मालकांना दम देऊन ठेवलाय. मस्य माझे मित्र आहेत. त्यांना कसलाही
त्रास होता कामा नये. म्हणून सहन करावं लागतं. माझ्या वाटेला आलेलं दुःख म्हणशील
तर हेच आहे. म्हणून मी काय हा गल्ला सोडून प्यायला सुरुवात करू.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">व्हिक्टर हसला. एवढ्यात हेन्रीचे ओरडणे त्याला
ऐकू आले.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">माझी ॲबसिंथ कुठेय</span>? <span lang="MR">विसरलास की
काय</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">व्हिक्टर ॲबसिंथचा प्याला घेऊन हेन्रीच्या
टेबलाकडे गेला.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">पाटूसाहेबांनी सांगितलंय...</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तेल लावत गेला तुझा पाटूसाहेब. डुक्कर कुठला. मी कुठे
व किती पितोय याची काळजी करणारा तो कोण</span>? <span lang="MR">हे बघ मित्रा</span>,
<span lang="MR">मला एक सांग</span>, <span lang="MR">बायकांविषयी तुझं काय मत आहे</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मला बायकांचा काही फार अनुभव नाही. पण माझ्या
बायकोपुरतं बोलायचं झालं तर ती झोपेत घोरते. एवढंच नव्हे तर चक्क शीळ घालत
गाणंसुद्धा म्हणते.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">यावर एक अगदी साधा उपाय आहे. माझ्या एका मित्राची
बायकोसुद्धा अशीच घोरत असे. त्याने काय केलं माहितेय. एक उशी तिच्या तोंडावर
बांधून ठेवली. घोरण्याचा आवाजच काय अगदी श्वासोच्छ्वासाचासुद्धा आवाज यायचा बंद
झाला. म्हणजे प्रश्न कायमचा सुटला.</span>’’ <span lang="MR">असे म्हणून हेन्री
जोरजोरात हसायला लागला. हसता हसता त्याला धाप लागली</span>, <span lang="MR">श्वास
कोंडला</span>, <span lang="MR">डोळ्यांसमोर अंधारी आली</span>, <span lang="MR">बुबुळे
दिशाहीन फिरली</span>, <span lang="MR">सर्वांगातून कळा येऊ लागल्या</span>, <span lang="MR">पोटात ढवळू लागले. पित्तरस अन्ननलिकेतून हळूहळू वर सरकू लागला. तोंडात
कडवट चव गोळा झाली. डोक्यात हातोडीचे घाव बसू लागले. त्याने दोन्ही हातांनी डोके
गच्च दाबून धरले. पोटातल्या ढवळण्याचा एक आवेग संपला. त्याला क्षणभर बरे वाटले. पण
दुसऱ्याच क्षणी तोंडात लाळ गोळा होऊ लागली. ताबडतोब काठी उचलून तो लटपटत मुतारीकडे
गेला. त्याने दरवाजा उघडला. भपकन वास आला. त्या वासाने पोटातला द्रव बूच उघडलेल्या
शॅम्पेनसारखा फसफसून बाहेर आला. त्याला भडाभडा उलटी झाली. डोक्यातील ठणका असह्य
झाला. पाय लटपटू लागले. भिंतीचा आधार घेत कसाबसा तोल सावरीत तो उभा होता. पुन्हा
पुन्हा उलटी झाल्यावर आवेग शांत होत गेला. त्याने रुमाल काढून दाढीला लागलेली लाळ
पुसली. थोडा वेळ वाट पाहून अत्यंत सावधतेने जपून पावले टाकीत तो आपल्या टेबलावर
गेला व तिथेच डोके टेकून झोपी गेला. थोड्या वेळाने पाटू आला व त्याने त्याला लॉजवर
पोचविले.</span></span></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: justify;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj8UDKs9CbXIx9V96nAFxUK2z5SzQKCeFk2NKDtxGzPJddTBrB4WJutwPgLBDUKsPGsuYpfjnjoShypZZi8iCEy__tphbGJV4v691ARnuNa5AQhxSGeynfzevupHUvWfVfo01XI3FvaSpXI/s1600/Absinthe5.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="510" data-original-width="388" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj8UDKs9CbXIx9V96nAFxUK2z5SzQKCeFk2NKDtxGzPJddTBrB4WJutwPgLBDUKsPGsuYpfjnjoShypZZi8iCEy__tphbGJV4v691ARnuNa5AQhxSGeynfzevupHUvWfVfo01XI3FvaSpXI/s400/Absinthe5.jpg" width="303" /></a></td></tr>
</tbody></table>
<div style="text-align: justify;">
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span style="font-size: 12pt; text-indent: 0.5in;">(फोटो - </span></span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 16px; text-indent: 48px;">ॲबसिंथची बाटली, रेडियम ग्लास, </span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 16px; text-indent: 48px;">ॲबसिंथ स्पून, साखरेचा खडा)</span></div>
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: justify; text-indent: 0.5in;"><span style="font-size: 12pt; text-indent: 0.5in;">(<span lang="MR">एकोणीसाव्या शतकात पॅरीसमधील कलाकारांमध्ये </span></span><span lang="MR" style="font-size: 12pt; text-indent: 0.5in;">ॲबसिंथ
हे मद्य चटकन चढणारी नशा आणि स्वस्त किंमत यामुळे खूप लोकप्रिय होते. नशा जास्त
येण्यासाठी या मद्यात काही वनस्पतींचा अर्क मिसळला जाई. हे मद्य रेडियमचे क्षार
मिसळलेल्या काचेच्या पेल्यामधून देत. भोके असलेल्या चमच्यावर साखरेचा खडा ठेऊन
पेल्यात ॲबसिंथ ओतण्याची पद्धत होती. अंधारात रेडिममुळे ॲबसिंथचा पेला चमके.
त्यामुळे ॲबसिंथच्या पेयपानाला एखाद्या विधीचे स्वरूप येई. पण या मद्याचे व्यसन फार
लवकर लागे आणि बऱ्याच जणांना अपस्माराचे झटके येत. हे लक्षात आल्यावर पुढे या
मद्यातील घातक घटकांवर व रेडियम ग्लासेसवर बंदी घालण्यात आली. लोत्रेकच्या आवडते ॲबसिंथ
व कोनॅकचे कॉकटेल अर्थक्वेक या नावाने प्रसिद्ध आहे.)</span></span></div>
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">
</span>
<table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: justify;"><tbody>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"></td></tr>
</tbody></table>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><span lang="MR"><br /></span></span></div>
<br /></div>
Jayant Gunehttp://www.blogger.com/profile/17521923507778509176noreply@blogger.com0Xrbia Hinjewadi Township, Hinjawadi, Nerhe, Marunji Rd, Pune, Maharashtra 411057, India18.6029149 73.692927400000031-10.959589100000002 32.384333400000031 48.1654189 115.00152140000003tag:blogger.com,1999:blog-5698565646213457909.post-37536409265409818202018-10-27T09:49:00.003+05:302018-10-27T09:49:49.980+05:30मुलँ रूज - ८०<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">पिस्सारो पॅरीसला कंटाळून जवळच्या एका खेडेगावात
राहायला गेल्यापासून हेन्री त्याला भेटला नव्हता. एप्रिल महिन्यातल्या एके दिवशी
तो मिरीयमला घेऊन त्याला भेटायला गेला. पिस्सारो त्याला घ्यायला स्टेशनवर आला
होता. त्याची लांब दाढी व पायघोळ पोशाखात तो बायबलच्या काळातल्या एखाद्या
मेंढपाळासारखा दिसत होता. पिस्सारोच्या कुटुंबीयांसमवेत सगळ्यांनी एका प्रचंड
डेरेदार चेस्टनटच्या सावलीत बसून भोजन घेतले. मुले वाढण्याचे काम करीत होती. मोठी
मंडळी वारुणीचे घुटके घेत गप्पा मारीत होती. डेझर्ट आल्यावर त्या बुजुर्ग
कलाकाराने आपला भला मोठा पाईप शिलगावला आणि मग गप्पा मारताना इंप्रेशनिझिमच्या
सुरुवातीच्या दिवसांच्या आठवणी एक एक करून निघू लागल्या. मोने</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">देगास</span>, <span lang="MR">झोला</span>, <span lang="MR">सेझान</span>, <span lang="MR">रेन्वा</span>, <span lang="MR">व्हिसलर
यांच्याबरोबर कॅफे गुर्बामध्ये बसून तासन्तास घातलेले वितंडवाद</span>, <span lang="MR">चित्रातल्या मोकळ्या जागा</span>, <span lang="MR">निळ्या सावल्या वगैरे
जुन्या आठवणींची पुन्हा एकदा उजळणी झाली. ऐन उमेदीत ओढगस्तीच्या परिस्थितीमुळे
सोसाव्या लागलेल्या चटक्यांच्या आठवणी सांगताना त्याचे डोळे पाणावले. आयुष्यात
बरेच चढउतार पाहूनही कडवटपणाचा लवलेश त्याच्या बोलण्यात दिसून येत नव्हता.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">अरे</span>, <span lang="MR">त्या पॉल गोगँचे पत्र मला
आलंय. सध्या तो मार्क्वेज बेटावर आहे. बिचारा! आपण होऊन ओढवून घेतलेली परिस्थिती.
त्यामुळे कोणाला बोलून करणार काय. आयुष्यात तडजोड करायला त्याला जमलीच नाही.
हिन्सेंटसुद्धा तसाच होता.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">देगास भेटला तर त्याला विचारलंय म्हणून सांग. त्या
ड्रेफ्युस प्रकरणानंतर आमची भेटच नाहीय. तोसुद्धा एकटाच असतो. एका क्षुल्लक
गोष्टीवरून एवढी जुनी दोस्ती तोडून टाकायची हे काही खरं नाही. सर्व ज्यू जर्मनांचे
छुपे हस्तक असतात असं त्याचं अगदी ठाम मत आहे. ज्यू म्हटलं की ज्याचा सारासार
विवेक सोडून जातो त्याच्याशी काय वाद घालणार</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">लंडनला जायचा दिवस जसा जवळ येऊ लागला तसा
हेन्रीचा अस्वस्थपणा वाढू लागला. मिरीयमला पॅरीसमध्ये सोडून जायची कल्पना त्याला
सहन होईना. शेवटी जायला तीन दिवस राहिले असताना त्याने मॉरीसला मी लंडनला जाणार
नाही म्हणून सांगितले तेव्हा मॉरीस खवळला.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुझं डोकं तर ठिकाणावर आहे ना</span>? <span lang="MR">आयत्या
वेळी तू नाही म्हणतोस म्हणजे काय.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मी स्वतः प्रत्यक्ष येण्याची काय गरज आहे. माझी
पेंटिंग तर मी पाठवतोय ना</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तू न जाऊन कसं चालेल</span>? <span lang="MR">गेले
वर्षभर मी या शोची तयारी करतोय. तुझा लंडनमधला सगळा कार्यक्रम तपशीलवार नक्की केला
आहे. वर्तमानपत्रातून तुझ्या आगमनाची तारीख जाहीर केली आहे. तुझ्या सन्मानाखातर एक
मेजवानी ठेवलीय. त्याची आमंत्रणे पाठवून झालीयत. प्रिन्स ऑफ वेल्सनी खास
तुझ्यासाठी म्हणून ...</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मी विसरलोच होतो. हे महाशय माझ्या शोचे उद्घाटन
करणार आहेत नाही का</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">अरे बाबा</span>, <span lang="MR">यात तुझा केवढा
बहुमान आहे हे तुझ्या लक्षात आलंय का</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">बहुमानाचा विषय काढताच हेन्री उसळला. </span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">हे बघ मॉरीस</span>, <span lang="MR">प्रिन्सने
प्रदर्शनाला माझा मित्र म्हणून भेट द्यावी इतपत ठीक आहे. पण तू मानाच्या गोष्टी
करशील तर यात कोण कोणाचा मान राखतोय ते जरा मला कृपा करून सांगशील काय</span>? <span lang="MR">मी कोण आहे हे तू विसरलास की काय</span>? <span lang="MR">अरे</span>, <span lang="MR">मी कॉम्ते द तुलूझ लोत्रेकांचा वंशज आहे. तुलूझ. जे कॉन्स्टँटिनोपलच्या
पहिल्या धर्मयुद्धात तुर्कांविरुद्ध लढताना सेनापती होते. आमच्या व इंग्लंडच्या
राजघराण्यात रक्ताचे नातेसंबंध आहेत. आमचा एक चुलता जेव्हा इंग्लंडच्या सिंहासनावर
बसून राज्य करीत होता तेव्हा आताच्या या प्रिन्स ऑफ वेल्सचे पूर्वज</span>, <span lang="MR">सॅक्स-कॉबर्गस् मंडळी शेतात नांगर धरून फिरत होती हे तुला ठाऊक नसेल.</span>’’</span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<o:p></o:p><br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">मॉरीस</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">मिसीया आणि मिरीयम या तिघांच्या समजावण्याने हेन्री एकदाचा लंडनला जायला
तयार झाला. लंडन शहरातील नीटनेटकेपणा</span>, <span lang="MR">टापटीप</span>, <span lang="MR">ऐतहासिक स्थळांची भव्यता व शान</span>, <span lang="MR">गर्दीतील शिस्त
यासाठी त्याला ते शहर खूप आवडायचे. विशेष करून पिकॅडलीमधून चक्कर मारायला.
ट्रॅफल्गार स्क्वेअरमधील नेल्सनचा पुतळा पाहून त्याला पॅरीसमधील कर्नल व्हेंदोमच्या
पुतळ्याची आठवण झाली. रीजंट स्ट्रीटवरील ग्युपिलची आर्ट गॅलरी मात्र त्याला फारशी
आवडली नाही. बंदिस्त</span>, <span lang="MR">काळोखी आणि गंभीर. तेथील वातावरण आत
शिरताक्षणी जांभया याव्यात असे होते. तेथे व्हायचा तो फक्त धंदा. कुजबुजणाऱ्या
आवाजात तेथील सौदे होत. पेंटिंग आवडले म्हणून नव्हे तर दुसऱ्यांनी हेवा करावा
म्हणून खरेदी केले जाई. खरेदी-विक्रीच्या व्यवहारात हौसेपेक्षा व्यापारी मूल्याचा
विचार जास्त होई. तेथे चेक लिहिले जात व पावत्या फाडल्या जात. या असल्या ठिकाणी
आपल्या पेंटिंगचे प्रदर्शन होणार आहे हे बघून हेन्रीचा उत्साह मावळला. त्यातच
त्याच्या मनात सारखा मिरीयमचा विचार चालू होता. वार्ताहरांनी घेतलेल्या मुलाखती</span>,
<span lang="MR">चेल्सी क्लबमधील जेवणानंतरचे भाषण या सगळ्यांत त्याची पार तारांबळ
उडाली. कधी एकदा पॅरीसला जाऊन मिरीयमला भेटतोय असे त्याला होऊन गेले. त्यातच
त्याची पेंटिंग बघून काही विक्रेत्यांनी नाके मुरडली. लंडनमधील उच्चभ्रू वर्गाच्या
पसंतीला ती पेंटिंग कितपत उतरतील अशी शंका त्यांनी व्यत्त केली. प्रदर्शन रद्द
करण्यासंबंधानेही विचार करून झाला. पण राजेसाहेबांना आमंत्रण दिलेले असल्याने तेही
शक्य नव्हते.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">शेवटी एकदाचा उद्घाटनाचा दिवस उगवला. रात्रभर
त्याला झोप लागली नव्हती. उशीर होऊ नये म्हणून तो तासभर अगोदरच जाऊन पोचला. इतका
वेळ काय करायचे या विचारात तो एका खोलीतील कोचावर जाऊन बसला होता त्यातच त्याचा
डोळा लागला. राजेसाहेबांच्या आगमनानंतर हेन्रीसाठी शोधाशोध झाल्यावर तो बाजूच्या
खोलीतील सोफ्यावर गाढ झोपलेला आढळला. हेन्री आपल्या स्वागताला पुढे आला नाही. फ्रेंच
आहे म्हणजे पिऊन तर्रच असणार अशा समजुतीमुळे त्याला उठवून जागे करेपर्यंत
राजेसाहेब आले तसे निघून गेले. एवढा फजितवाडा उडाल्यानंतर हेन्रीनेही तिथून काढता
पाय घेतला.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">मिरीयमची ओळख झाल्यानंतर तिची भेट झाली नाही असा
फार तर एखादा दिवस गेला असेल. आता चक्क एक आठवडा झाला होता. त्याला कधी एकदा ती
भेटते असे झाले होते. गाडीत बसल्यापासून त्याच्या मनात सतत तिचाच विचार होता. त्या
दिवशी आपले थोडे चुकलेच. तिला आपल्या संपत्तीचे आमिष दाखवायला नको होते. मी तिला
एखाद्या रखेलीसारखे तर वागवले नसेल</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">? <span lang="MR">उगाच नाही तिने त्रागा करून आपल्या व्यंगाचे उणे काढले. तशी ती अगदी सालस
म्हणता येईल अशी आहे. तिला स्पष्टपणे लग्नाची मागणी घालायला पाहिजे होती. मी उगाच
धरून चाललो होतो की ती लग्नाला तयार होणार नाही. लग्नाने तिला एक नाव मिळेल. आणि
तेच तर तिला हवे असेल. आता भेटल्याबरोबर ताबडतोब तिला लग्नाविषयी सूतोवाच केले
पाहिजे. गाडी पॅरीसमध्ये शिरेपर्यंत त्याचा निश्चय पक्का झाला.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">पॅरीसच्या दर्शनाने त्याच्या चित्तवृत्ती उल्हसित
झाल्या. त्याने एक दीर्घ श्वास घेऊन पॅरीसची हवा छातीत भरून घेतली. रस्त्यात गस्त
घालणारे मिशाळ हवालदार</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">तुरूतुरू चालणाऱ्या यौवना</span>,
<span lang="MR">रस्त्याच्या कोपऱ्यावर फुले विकत बसलेल्या मुली</span>, <span lang="MR">कॅफेची फुटपाथवर आलेली पट्ट्यापट्ट्यांच्या कापडांची छप्परे. मधेच एखाद्या
भिंतीवर कॅलेताचे गिलोटीनखाली शिरच्छेद होतानाचे त्याने केलेले पोस्टर लागलेले
होते पण त्याकडे त्याचे लक्ष नव्हते.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">घोडागाडी २१ रू कलॅनकूंर समोर येऊन उभी राहिली.
तो घाईघाईने जिना चढून वर गेला. स्टुडिओत येऊन श्वास घेतोय तेवढ्यात मादाम ल्युबेत
दरवाजात येऊन उभी राहिली. तिला तसे उभे असलेले पाहताच त्याला काहीतरी चुकल्यासारखे
वाटले. तिचा चेहराच सांगत होता. त्याचे पाय जमिनीला खिळले. एका अनामिक भीतीने तो
थरथरू लागला. जशी त्या दिवशी मारी त्याच्यासमोर थरथरत उभी होती.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">काय आहे त्यात</span>?’’ <span lang="MR">त्याने तिच्या
हातातल्या लिफाफ्याकडे पाहून विचारले.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मस्य तुलूझ. जरा बसाल तर खरे.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">त्याने त्या दिवशी मारीला असेच बसायला सांगितले
होते. मारी जिथे बसली होती त्या रिकाम्या कोचाकडे त्याने पाहिले. त्याच्या अंगातले
सगळे त्राण गेले. तो तसाच पांढऱ्याफटक नजरेने शून्यात बघत असल्यासारखा तिच्या
हातातल्या लिफाफ्याकडे बघत राहिला.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मादम्वाझेलने हे आणून दिलं. तुम्ही ज्या दिवशी लंडनला
गेलात त्या दिवशी.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">त्याने तो लिफाफा थरथरत्या हाताने उघडला व आतला
कागद आपल्या अधू डोळ्यांच्या अगदी जवळ नेऊन वाचू लागला.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘<span lang="MR">मी आज रात्री मस्य ज्युल्स ड्युप्रे बरोबर जात आहे. <i>शेरी</i></span>,
<span lang="MR">कदाचित हेच आपल्या दोघांच्या हिताचे असेल.</span>’<o:p></o:p></span></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh8MEBSsDE22mkkK-P_MfBNci3us9Yh1UB926tOjR9WAoDVZd-aNyxA1NQ0ylaeFQpJDw7PAZZT2dp4gzIl2Z2vF4HIGT-7eNFhOJTNAJfI8W0NoILBc2sZmiB7ZBDak8PLS1JupOskQioE/s1600/The_Jockey.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="266" data-original-width="189" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh8MEBSsDE22mkkK-P_MfBNci3us9Yh1UB926tOjR9WAoDVZd-aNyxA1NQ0ylaeFQpJDw7PAZZT2dp4gzIl2Z2vF4HIGT-7eNFhOJTNAJfI8W0NoILBc2sZmiB7ZBDak8PLS1JupOskQioE/s400/The_Jockey.jpg" width="283" /></a></td></tr>
</tbody></table>
<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: center; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><br />(द जॉकी – चार रंगातील लिथोग्राफ, ५१x३६
सेमी, १८९९, खाजगी संग्राहक, लंडन)</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td class="tr-caption"><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">(लोत्रेकने स्थिरचित्रात गतीचा आभास करण्यासाठी घोडेस्वार, सायकल
शर्यत, सर्कस वगैरे चित्रात एक खास तंत्र वापरले. लोत्रेकने वापरलेले तंत्र आणि
त्यावेळी नुकत्याच विकसित होत असलेल्या चलतचित्रणाच्या तंत्र यांचा परस्परांवर दाट
प्रभाव होता. हे लोत्रेकचे मोठे योगदान.)<o:p></o:p></span></div>
</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><br /></span></div>
<br /></div>
Jayant Gunehttp://www.blogger.com/profile/17521923507778509176noreply@blogger.com0Xrbia Hinjewadi Township, Hinjawadi, Nerhe, Marunji Rd, Pune, Maharashtra 411057, India18.6029149 73.692927400000031-10.961650100000004 32.384333400000031 48.167479900000004 115.00152140000003tag:blogger.com,1999:blog-5698565646213457909.post-35936232219370843332018-10-26T18:36:00.001+05:302018-10-26T18:36:48.809+05:30मुलँ रूज - ७९<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">पॅरीसला परतल्यानंतर हेन्री आणि मिरीयम </span><span style="font-family: mangal, serif; font-size: 16px; text-indent: 0.5in;">जरी</span><span style="font-family: mangal, serif; font-size: 16px; text-indent: 0.5in;"> </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12pt; text-indent: 0.5in;">एकमेकांना अधूनमधून
भेटत होते तरी त्यातील उत्कटता आता संपली होती. कितीही प्रयत्न केला तरी
गप्पांमध्ये पहिल्यासारखा रंग भरत नसे. बदललेल्या संदर्भामुळे एक प्रकारचा
अस्वस्थपणा जाणवे. गप्पांचा ओघ मधेच आटून जाई. अवघडलेले हसू</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12pt; text-indent: 0.5in;">, <span lang="MR">बोलायचे म्हणून उगाचच सुरू केलेले संभाषण. इतक्या
दिवसांच्या सहज सुंदर मैत्रीत अंतर पडले. मिरीयमला घेऊन सार्वजनिक ठिकाणी जायला
हेन्रीला खूप आवडत असे. पण आता त्याला गर्दीचा तिटकारा वाटू लागला. एखाद्या
देखण्या पुरुषाने तिच्याकडे नुसता कटाक्ष टाकला तरी त्याला कसेतरी वाटू लागे.
पार्टी</span>, <span lang="MR">समारंभांना तिला घेऊन जाणे तो टाळू लागला. कोणीतरी
तिला आपल्यापासून हिरावून घेईल अशी त्याला भीती वाटे.</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">तिच्याशी बोलताना प्रेमाचा उल्लेख करण्याचे तो
कटाक्षाने टाळत होता. तरीही तो आतून प्रेम करतच होता. हे प्रेम एकतर्फीच राहणार
आहे हे ठाऊक असल्याने त्यात तो झुरू लागला. त्यात भर पडली मत्सराग्नीची. या
सर्वांचा कोंडमारा त्याला असह्य होऊ लागला. या विचित्र मानसिक अवस्थेत त्याचे
निरुद्देश भटकणे आणि दारू पिणे पहिल्यासारखे चालू झाले.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">अशा रीतीने शरद ऋतू जवळ जवळ संपत आला. सकाळी
सकाळीच मादाम ल्युबेतने उशाशी ठेवलेल्या सुंदर पुष्पगुच्छामुळे त्याच्या लक्षात
आले की आज त्याचा वाढदिवस आहे. दिवसभर त्याने आळसात लोळून काढला. त्याला भयंकर
उदासवाणे वाटत होते. संध्याकाळी त्याला भेटायला मिरीयम आली. त्याच्या चित्तवृत्ती
आनंदाने फुलून आल्या. तो तिला ल तूर दार्ज्यांमध्ये जेवायला घेऊन गेला. त्याने
आग्रह करून शँपेन मागविली. जेवण झाल्यावर ती त्याला घरी घेऊन गेली. जेवणानंतर ती
दोघे शेकोटीसमोर शेकत बसले असताना ती त्याला म्हणाली</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">,<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">आज मी तुमच्यासाठी एक गोष्ट आणलीय.</span>’’ <span lang="MR">असे म्हणून तिने मोरोक्कन कातडी बांधणीचे एक सुरेख पुस्तक त्याच्या हातात
दिले. </span>‘<span lang="MR">ल आंतोलोजी द एस्तँप जॅपोनेज.</span>’ <span lang="MR">पुस्तकावर
सोनेरी अक्षरात हेन्रीचे नाव लिहिलेले होते. त्याने पुस्तकावरून हात फिरवला. ते एक
अतिशय महागडे पुस्तक होते. त्याचे डोळे भरून आले. त्याच्या गळ्यात आवंढा आला.
भावनावेगाने तो गलबलून गेला.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुम्ही... एवढं... नको होतं.</span>’’ <span lang="MR">त्याच्या
तोंडून कसेबसे शब्द बाहेर पडले.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुम्हाला काय द्यावं याचा खूप विचार केला. शेवटी
आठवलं. तुम्ही एकदा या जपानी चित्रांविषयी तोंड भरून बोलत होतास. खूप शोधलं आणि
एके ठिकाणी हे पुस्तक दिसलं. कसं आहे</span>? <span lang="MR">आवडलं</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">कशाला एवढा खर्च केलात</span>? <span lang="MR">खूप
महागडं आहे हे. मीसुद्धा विकत घेताना विचार केला असता. साधे हातरुमाल दिले असते
तरी चाललं असतं. थँक यू मिरीयम. थँक यू व्हेरी मच.</span>’’ <span lang="MR">त्याला
राहावले नाही. तो जवळ जवळ रडतच होता. त्याने आपले दुःख तिच्यासमोर उघड केले. तिचे
मतपरिवर्तन करण्याचा पुन्हा एकवार प्रयत्न करून पाहिला. पण ती तिच्या भूमिकेला
चिकटून राहिली. मिरीयम एक ना एक दिवस आपल्याला सोडून जाणार आहे ह्या सत्याचा
स्वीकार करणे त्याला खूप जड गेले.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">मिसिया नातानसोनला अधूनमधून मेजवानी देण्याची हौस
होती. मेजवानीला ती पॅरीसमधील प्रसिद्ध व्यक्तींना बोलावीत असे. अशा एका मेजवानीला
जाताना हेन्री मिरीयमला बरोबर घेऊन गेला. त्याने नाताळात दिलेला किमती पेहेराव
तिने चढवला होता. त्या रात्री ती खूप सुंदर दिसत होती. त्याला ब्राह्मच्या संगीत
महोत्सवाला तो तिला घेऊन गेला होता त्याची आठवण झाली. पण त्या वेळचे मैत्रीचे सहज
सुंदर नाते आता संपले होते. घोडागाडीत ती शेजारी बसली असली तरी खूप दूर
असल्यासारखी वाटत होती. ओझरता स्पर्श</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">तिरका कटाक्ष</span>, <span lang="MR">किंचित स्मित</span>, <span lang="MR">एखादा
शब्द</span>, <span lang="MR">सगळी मौज केव्हाच उडून गेली होती. काहीतरी ओढूनताणून
संभाषणात जेन आणण्याचा दोघांचाही प्रयत्न चालू होता.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">आजच्या मेजवानीला मस्य क्लेमेन्सो आणि झोला येणार
आहेत काय</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">बहुतेक येतील असं वाटतंय. जर त्या ड्रेफ्युस प्रकरणात
अडकले नाहीत तर.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">काल आमच्या दुकानात एक बाई मला विचारत होती तू ज्यू
आहेस का म्हणून. मी होय म्हणून सांगितलं तर तिने मॅनेजरकडे तक्रार केली की मला
दुकानात ठेवले तर ती पुन्हा दुकानाची पायरी चढणार नाही म्हणून. जणू काही मीच
लष्करी गुपिते जर्मनांना विकली होती.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ड्रेफ्युसनेसुद्धा त्याच्यावर जो आरोप ठेवण्यात आलाय
ती लष्करी गुपिते जर्मनांना विकलेली नाहीत. लष्करी महत्वाचे काही कागदपत्रं गहाळ
झाली होती. या जनरलना स्वतःची इज्जत वाचवण्यासाठी तोबडतोब कोणाला तरी पकडणे आवश्यक
होते. ड्रेफ्युसला केवळ तो ज्यू असल्याने यात गुंतविले आहे. खरा गुन्हेगार
शोधण्यापेक्षा ते सोपे होते. एकदा ड्रेफ्युसला दोषी ठरवायचेच हा निश्चय झाल्यावर
त्याप्रमाणे खोटे पुरावे आणि साक्षी गोळा करून त्याला झटपट जन्मठेप ठोठावून मोकळे
झाले. पण तो निर्दोष आहे. खटला निःपक्षपातीपणे चालवला तर त्या साक्षी व पुरावे
टिकणार नाहीत. पण तो ज्यू असल्याने त्याचा वाली कोणी नाहीय. पण तू चिंता करू नकोस.
लवकरच सुटेल तो. या देशात अजूनही सज्जन व प्रामाणिक माणसे शिल्लक आहेत.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">मेजवानीवर ड्रेफ्युस प्रकरणाची सावली पडली होती.
सगळे जण शांत होते. एमिल झोला खालच्या पण ठाम आवाजात निवेदन वाचून दाखवीत होता.
सर्वजण गंभीरपणे ऐकत होते. झोलाचे निवेदन वाचून झाल्यावर एवढी शांतता पसरली की
स्त्रियांच्या वस्त्राची सळसळ ऐकू यावी. वातावरणातील ताण सैल करण्यासाठी
क्लेमेन्सो मिसीयाला म्हणाला</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, ‘‘<span lang="MR">उद्या
हे भाषण प्रसिद्ध झाल्यावर तुमच्या पाहुण्यांच्या यादीतून दोघांची नावे तुला
गाळावी लागतील. तुमच्या पुढच्या मेजवानीतील आमच्या वाटेची कोंबडी तुरुंगातच पाठवून
दे.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">आता राजकारण पुरे झालं. जेवणाच्या टेबलावर तरी कोणीही
त्या ड्रेफ्युसचा विषय काढू नका.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">जेवताना हेन्रीच्या शेजारी ज्युल्स ड्युप्रे हा फ्रान्समधील
एक श्रीमंत असामी बसला होता. तो हेन्रीला म्हणाला</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">,<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुम्हाला त्या कॅलेताचे प्रकरण माहीत आहे ना</span>? <span lang="MR">तो मोंमार्त्रमधील वेश्यांचा दलाल. एका पोरीचा खून करून पळून गेला होता
तो. त्या घटनेचा वर्तमानपत्रातून खूप गाजावाजा झाला होता. आठवतंय</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मला चांगलं आठवतंय. ब्रुअँटने त्यावर एक हृदयद्रावक
गीतसुद्धा रचले होते.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">गेल्या महिन्यात त्या खुन्याला मार्सेलीसला पकडलं.
त्या खटल्यात त्याला मृत्युदंड ठोठावला आहे. बहुधा शिक्षा कायम करून येत्या
महिन्यात त्याचा पॅरीसमध्ये शिरच्छेद करण्यात येईल. आमच्या मासिकात या विषयावर एक
लेखमाला सुरू आहे. यासाठी मला तुमच्याकडून रेखाटने करून हवीयत.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">दोन महिन्यांनी माझे एक प्रदर्शन लंडनला आहे.
त्यामुळे मी सध्या मासिकांसाठी रेखाटने करण्याचं बंद केलंय.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">किमान शेवटच्या लेखासाठी तरी मला तुमच्याकडून चित्र
काढून हवंय. विशेषतः गिलोटीनखाली शिरच्छेद होत असतानाच्या प्रसंगाचे. तुम्ही सोडून
दुसरं कोणी हे काम करू शकेल असं मला वाटत नाही.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">शेजारी बसलेली मिरीयम व मॉरीस त्यांचे बोलणे
लक्षपूर्वक ऐकत होते. मॉरीस म्हणाला</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, ‘‘<span lang="MR">भीतीने थरथर कापणाऱ्या माणसाला गिलोटीनकडे नेतायत</span>, <span lang="MR">तो
त्या गिलोटीनच्या जड पात्याकडे</span>, <span lang="MR">अवतीभोवती जमलेल्या प्रचंड
गर्दीकडे भिरभिरत्या नजरेने बघतोय. थोड्याच वेळात त्याचे मुंडके धडावेगळे होऊन
त्या समोरच्या वेताच्या टोपलीत पडणार आहे या कल्पनेने त्याचा चेहेरा भयभीत झालाय.
विचार कर चित्रकाराच्या दृष्टीने किती आव्हानात्मक विषय आहे.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">होय. मॉरीसचं म्हणणं खरं आहे. अशी संधी पुन्हा मिळणं
कठीण आहे. वाटल्यास तुझं लंडनला जाण्याचं पुढे ढकल.</span>’’ <span lang="MR">मिरीयम
म्हणाली.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">लिओनार्दो द व्हिन्सी देहान्ताच्या शिक्षेच्या
प्रसंगी कटाक्षाने गुन्हेगाराच्या चेहऱ्यावरच्या भावांचे चित्रण करायला जात असे.
सिस्टीन चॅपेलच्या लास्ट जजमेंटचे उदाहरण घे. भयकंपित झालेल्या त्या माणसाच्या
चेहऱ्याचं चित्रण मायकेल अँजेलोने किती विलक्षण प्रभावीपणे केले आहे. आपण नरकात
खितपत पडणार आहोत हे त्या माणसाला नुकतंच कळलंय. त्याच्या चेहऱ्याचा अर्धा भाग
प्रकाशात तर अर्धा काळोखात. पण तरीही त्याच्या चेहऱ्यावरचे भाव पाहून बघणाऱ्याचे रक्त
गोठून जाते.</span>’’ <span lang="MR">मोरीस म्हणाला.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मागच्या पिढीतल्या गोयाच्या कलोससचे उदाहरण घे.
बंदुकीच्या नळीसमोर उभ्या असणाऱ्या त्या अभागी कैद्याचा भयकंपित चेहरा. तूच तर मला
ते दाखवलं होतस.</span>’’ <span lang="MR">मिरीयम म्हणाली.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मी काही स्वतःला दा व्हिन्सी किंवा मायकेल अँजेलो
समजत नाही.</span>’’ <span lang="MR">हेन्री म्हणाला.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">पण प्रयत्न करून पाहिला हरकत नाही.</span>’’ <span lang="MR">मॉरीस पाठ सोडायला तयार नव्हता. शेवटी मोठ्या मिनतवारीनंतर हेन्री तयार झाला.
तो मार्च महिना होता. हेन्री पहाटे लवकर उठून देहदंडाची शिक्षा बघायला गेला. नीट
दिसावे म्हणून हेन्री अगदी जवळ जाऊन उभा राहिला. आपल्या स्केचबुकात त्याने त्या
प्रसंगाची अनेक स्केच केली. कॅलेताचे भादरलेले डोके</span>, <span lang="MR">भयाकुल
चेहेरा. भीतीने त्याचे पाय लटपटत असल्याने त्याला गिलोटीनकडे फरफटत नेले व लाकडी
चौकटीवर दाबून बांधले. पाद्र्याची प्रार्थना संपताच तुरुंगाधिकाऱ्याने इशारा केला.
फाशी देणाऱ्याने खटका ओढताच लखलखत्या धारेचे प्रचंड पोलादी पाते झर्रकन खाली आले.
खटकन आवाज झाला आणि तुळतुळीत तासलेले कॅलेताचे डोके क्षणार्धात धडावेगळे होऊन
समोरच्या वेताच्या टोपलीत पडले. मस्तकविहीन मानेतून रक्ताच्या चिळकांड्या भळभळ उडू
लागल्या. पाद्री छातीवर क्रूसाची खूण करीत प्रार्थना पुटपुटतोय. हेन्री विलक्षण
झपाट्याने स्केच करीत होता.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">त्यानंतर आठवडाभराच्या अथक परिश्रमानंतर
लिथोग्राफिक स्टोन तयार झाला. शिरच्छेदाचा प्रसंग व मासिकाची जाहिरात. नुकत्याच
छापलेल्या शाईचा वास येत असलेले पोस्टर दोन हातात लांब धरून मिरीयम म्हणाली</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, ‘‘<span lang="MR">प्रसंग भयंकर आहे खरा. पण तुझं काम फारच छान झालंय.
ग्रेट.</span>’’</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">‘‘</span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">मस्य हेन्री</span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">तुम्ही खरे महान कलाकार आहात.</span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">’’
</span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">ज्युल्स ड्युप्रे म्हणाला</span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">, ‘‘</span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">आता तुम्ही
लंडनला जायला मोकळे झालात.</span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">’’</span></div>
</div>
Jayant Gunehttp://www.blogger.com/profile/17521923507778509176noreply@blogger.com0Xrbia Hinjewadi Township, Hinjawadi, Nerhe, Marunji Rd, Pune, Maharashtra 411057, India18.6029149 73.692927400000031-10.961650100000004 32.384333400000031 48.167479900000004 115.00152140000003tag:blogger.com,1999:blog-5698565646213457909.post-54143441435273092212018-10-26T13:55:00.001+05:302018-10-26T13:55:55.794+05:30मुलँ रूज - ७८<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">मे महिना लागला आणि वसंत ऋतूची किमया पॅरीसवर
जागोजागी दिसू लागली. झाडांवर नवी पालवी आली. सोलर हॅट व छत्र्या घेतलेल्या
माणसांनी बुलेव्हार फुलले. पार्क मोनेक्यूवर कठपुतळ्यांचा खेळ पुन्हा सुरू झाला व
तो बघायला पुढच्या पिढीतल्या मुलांची गर्दी लोटू लागली. प्रेमी युगुले बागेत
एकमेकांचे चुंबन घेताना आढळू लागली. हेन्रीने जेन ॲव्हरीलचे लंडनच्या शोसाठी
केलेले पोस्टर तयार झाले होते.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">व्हिएन्नाचा ख्यातनाम संगीतकार ब्राह्म याच्या
स्मृत्यर्थ एक संगीत महोत्सव आयोजित केला होता. त्या कार्यक्रमाचे अतिशय महागडे
तिकीट काढून हेन्री मिरीयमला घेऊन गेला. कार्यक्रमाला पॅरीसमधील सगळे प्रतिष्ठीत
झाडून हजर होते. त्या कार्यक्रमात ब्राह्मची सी मायनॉरमधील सिंफनी आणि पियानो
कॉन्सेर्टो ऐकताना ती देहभान विसरून गेली. तिच्या आयुष्यातील तो एक रोमांचकारी
अनुभव होता.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ही सिम्फनी पुन्हा कधी ऐकण्याचा योग आलाच तर मला
तुमचीच आठवण येईल.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">हेन्रीने या कार्यक्रमाला तिला बरोबर नेले याचे
आभार कसे मानावेत हे तिला कळेना. कार्यक्रम संपल्यानेतर हेन्री तिच्या घरी गेला.
तिने हेन्रीसाठी म्हणून कोनॅक घरी आणून ठेवली होती. ती पीत पीत बराच वेळ ते दोघे
गप्पा मारीत होते. गप्पांच्या ओघात पॅरीसच्या हवामानाचा विषय आला.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">या उन्हाळ्यात अर्कोनला जायचा बेत का करीत नाही</span>?’’
<span lang="MR">मिरीयमने विचारले</span>, ‘‘<span lang="MR">जेन म्हणत होती तेथे
तुमचा एक व्हिला आणि एक बोटसुद्धा आहे.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">अर्कोन तसं एका बाजूला पडतं</span>, <span lang="MR">तिथला
समुद्रकिनारा तसा फारसा मोठा नाही</span>, <span lang="MR">पण जो आहे तो फार सुंदर
आहे.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुम्हाला माहीत नसेल. मी अजून पॅरीसच्या बाहेर
पाऊलसुद्धा ठेवलं नाहीय. समुद्रकिनारा तर दूरच राहिला.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">असं असेल तर मग चला. ताबडतोब तयारीला लागा. उद्याच
व्हेर्सायपासून सुरुवात करू.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">भारावल्यामुळे तिला काय बोलावे ते सुचेना. ती
शांतपणे बसून होती. मध्यरात्र उलटून गेली होती. हेन्री तिच्याकडे अर्धोन्मिलीत
नेत्रांनी पाहत होता.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">हेन्री</span>, <span lang="MR">तुम्हाला एक विचारू</span>?
<span lang="MR">तुम्ही माझ्या प्रेमात वगैरे तर पडला नाहीत ना</span>?’’ <span lang="MR">अचानक तिने विचारले.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">एक क्षणभर हेन्रीला काय उत्तर द्यावे ते सुचले
नाही. पण दुसऱ्या क्षणी स्वतःला सावरत तो म्हणाला</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, ‘‘<span lang="MR">छे छे. प्रेमात पडायला आता मी काही नुकतीच मिसरूड फुटलेला बच्चा नाहीय.
अनुभवांचे टक्केटोणपे खाऊन मी आता शहाणा झालोय.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">अगदी मनापासून बोलताय का हे</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">खरंच बोलतोय मी. तुम्हाला काय वाटलं सगळे पुरुष सुंदर
मुलींच्या प्रेमात पडण्यासाठी हपापलेले असतात की काय! बरेच जण तसे असतीलही</span>,
<span lang="MR">पण मी त्यातला नाहीय. मला हवी आहे तुमची निव्वळ मैत्री</span>, <span lang="MR">तुमचा सहवास.</span>’’ <span lang="MR">हेन्रीने मोठ्या प्रयासाने मनातील
खळबळ दाबून ठेवली.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ठीक आहे. तुम्ही म्हणता म्हणून मी विश्वास ठेवते.
तुम्हाला प्रेम नको असले तरी मी हवीय की नाही</span>? <span lang="MR">खरं की नाही</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">जर सुरुवातीपासून आपल्याला काय हवंय हे जर एकमेकांना
ठाऊक असेल तर ती गोष्ट वेगळी. प्रेमात पडल्याने किंवा प्रेमाचे नाटक केल्याने
आयुष्य बरबाद होतं. त्यापेक्षा बाहेरख्याली केलेली परवडली. त्यात भावनिक गुंतवणूक
नसते. आता तूम्ही तरुण आणि सुंदर आहात. मलाही शरीरसुख मिळालं तर हवंच आहे. पण
त्यासाठी पॅरीसमध्ये दुसऱ्या जागा उपलब्ध आहेत. माझी वैषयिक भूक शमवण्यासाठी
तुम्हाला कशाला उगाच भावनेच्या जाळ्यात गुंतवू. मिरीयम</span>, <span lang="MR">मला
तुमची शुद्ध मैत्री हवीय. मला ठाऊक आहे एके दिवशी तुम्हाला तुमच्या आयुष्याचा
वेगळा मार्ग सापडेल. तोपर्यंत तरी मला तुमच्या सहवासाचा लाभ मिळाला तर मला त्यात
आनंदच आहे.</span>’’ <span lang="MR">हेन्रीच्या मनातील खळबळ शांत झाली.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">गुड नाईट मिरीयम.</span>’’ <span lang="MR">असे म्हणून
त्याने उरलेली कोनॅक एका घोटात संपवून ग्लास टेबलावर ठेवला व काठी घेण्यासाठी आपला
हात पुढे केला. तो उठणार इतक्यात मिरीयम त्याच्या जवळ येऊन त्याला बिलगून बसली व
त्याच्या ओठांचे चुंबन घेत म्हणाली</span>,<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">हेन्री</span>, <span lang="MR">तुम्ही आज येथेच राहा.</span>’’</span><br />
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-indent: 0.5in;">दुसऱ्या दिवशी सकाळी उठल्यावर हेन्रीने मरियमला बरोबर घेऊन आपल्या साऱ्या जामानिमा सकट अर्कोनच्या दिशेन कूच केले. समुद्रकिनाऱ्यावरच्या व्हिलामध्ये मिरीयमबरोबर
घालवलेले तीन आठवडे म्हणजे हेन्रीच्या आयुष्यातील परमोच्च सुखाचा काळ होता. सकाळी
बऱ्याच उशिराने जेव्हा हेन्रीने डोळे किलकिले करून पाहिले तेव्हा ऊन खिडकीतून
त्याच्या अंगावर आले होते. बाजूला मिरीयम अजून झोपेतच होती. अकरा वाजायला आले
होते. थोड्याच वेळात वारे वाहू लागण्याचे लक्षण दिसत होते. मिरीयमची सुटी संपत आली
होती. त्या दिवशी त्यांनी दुपारी शिडाच्या होडीतून समुद्रात एक फेरफटका मारला.
होडीत पहिल्यांदाच बसताना मिरीयम अतिशय घाबरली होती. पण शिडे उभारून होडी खोल
समुद्रात शिरल्यावर तिचा आनंद गगनात मावेना.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">संध्याकाळी ते दोघे लाउंजमध्ये बसून सूर्यास्त
बघत होते. आकाश निरभ्र होते. वारा पडला होता. हेन्री मिरीयमचा हातात हात घेत
म्हणाला</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">,<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">हे दिवस कधी संपूच नये असं वाटतं नाही</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">पण संपणार आहेत कुठे</span>? <span lang="MR">पॅरीसमध्ये
आपण परत एकमेकांना भेटूच की.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">पॅरीसमध्ये ते शक्य होणार नाही. मी माझ्या स्टुडिओत
तू तुझ्या दुकानात. आठवड्यातून फार तर एकदा आपली भेट होणार. रेस्तराँमध्ये नाहीतर
थिएटरमध्ये.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">पण तुम्ही तर म्हणाला होता की आहे त्यात सुख मानावं.
भलताच हव्यास बाळगू नये.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मी म्हणतो ते सहज जमण्यासारखं आहे. इथे हवा इतकी छान
आहे की उन्हाळा संपेपर्यंत इकडेच राहू. शरद ऋतूच्या सुमारास पॅरीसमध्ये परतू आणि
वसंत चालू झाला की परत इकडे समुद्राच्या काठी.</span>’’ <span lang="MR">हेन्री
बोलण्याच्या भरात नकळत वाहावत गेला खरा</span>, <span lang="MR">पण तिचा हात थोडा
ताठर झाल्याचे त्याला जाणवताच तो चटकन भानावर आला.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">हेन्री</span>, <span lang="MR">एक विचारू</span>?’’ <span lang="MR">तिने त्याच्या नजरेला नजर भिडवीत सरळ विचारले</span>, ‘‘<span lang="MR">कितीही
नाही म्हटलंस तरी तुम्ही माझ्या प्रेमात पडला आहात. खरं सांगा.</span>’’ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">हेन्री थोडा वेळ गप्पच होता. नंतर मान खाली घालून
सावकाश म्हणाला</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, ‘‘<span lang="MR">होय. मागे तुम्ही हेच
विचारलं तेव्हा मी खोटं बोललो होतो. मी स्वतःची समजूत घालू पाहात होतो. खरं म्हणजे
मी प्रथमदर्शनीच तुमच्या प्रेमात पडलो होतो. पण कबूल करायला भीती वाटत होती आणि
लाजही.</span>’’ <span lang="MR">त्याने मान वर केली आणि तिच्याकडे पाहिले</span>, <span lang="MR">पण तिच्या नजरेला नजर देणे त्याला जमले नाही.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मला माहीत होतं की तुमचं माझ्यावर प्रेम नाहीय ते.
तशी माझी अपेक्षाही नव्हती. जेनने तुमच्याशी ओळख करून देताना सर्व शक्यतांचा विचार
करून स्पष्ट कल्पना दिली होती. तुम्हाला ज्या प्रकारचे आयुष्य जगायचे आहे ते
जगण्याची संधी मी तुम्हाला देऊ शकतो. त्या बदल्यात मला प्रेम हवे आहे. खोटे का असेना.
मिरीयम प्लीज मला समजून घ्या...</span>’’ <span lang="MR">मिरीयमने त्याच्या हातातून
आपला हात सोडवून घेतला आणि त्याचे शब्द त्याच्या ओठातच राहिले.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">हेन्री</span>, <span lang="MR">मी तुमची परिस्थिती
समजू शकते. पण तरीही मला वाटतं की ही वेळ यायला नको होती. तुम्ही म्हणता की मी तुमच्यावर
प्रेम करेन अशी तुमची अपेक्षा नव्हती. पण तरीही तुम्ही एकतर्फी प्रेम करीत राहिलात.
हे चुकीचं आहे. कारण प्रतिसाद मिळण्याची वेडी का होईना अपेक्षा असल्याशिवाय नुसते
एकतर्फी प्रेम होऊ शकत नाही. तुम्ही म्हणाला होतास की मागच्या दोन अनुभवांवरून तुम्ही
धडा शिकलायत. पण मला वाटतं की अजूनही तुम्ही काहीच शिकला नाहीत आणि यापुढे त्याची
शक्यताही दिसत नाही. यामुळे आयुष्यात तुमच्या वाटेला नेहमीच निराशा येत राहील.
माझ्या या बोलण्याने तुम्हाला यातना होत असतील नाही</span>? <span lang="MR">पण
त्याला माझा नाइलाज आहे. सत्य कितीही कठोर असलं तरी त्याचा स्वीकार करता आला
पाहिजे. आपल्या दोघांनाही आपापल्या परीने प्रेम हवं होतं. पण दोघांनाही ते मिळणं
शक्य नाही. मला शक्य नाही. कारण मी त्याचा बुद्ध्याच त्याग केलाय. तुम्हाला शक्य
नाही. कारण तुमचं शारीरिक व्यंग आणि कुरूपता.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">मिरीयमचे हे शब्द त्याच्या कानात तप्त शिशासारखे
शिरले. तप्त लोखंडाचा तुकडा ऐरणीवर ठोकून ठोकून सरळ करावा तशी ती पुनश्च म्हणाली</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, ‘‘<span lang="MR">हेन्री</span>, <span lang="MR">तुमचा खुजेपण आणि
कुरूपता तुम्ही कितीही विसरण्याचा प्रयत्न केलात</span>, <span lang="MR">लोकांनी
विसरावं आणि कोणीतरी विसरून तुमच्यावर प्रेम करील ही तुमची जी अपेक्षा आहे ती
पूर्ण होणारी नाही. शक्य असतं तर मीच तुमच्यावर प्रेम केलं असतं. मी तसा प्रयत्नही
केला</span>, <span lang="MR">पण मला जमलं नाही आणि कधी जमेलसं वाटतही नाही.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">हेन्रीने बोलण्यासाठी तोंड उघडले पण त्याला
थांबवीत ती पुढे म्हणाली</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, ‘‘<span lang="MR">जरा थांबा. माझं पूर्ण
ऐकून घ्या. मी तुमच्यावर का प्रेम करू शकत नाही माहितेय</span>? <span lang="MR">कारण
माझं अजूनही आंद्रेवर प्रेम आहे. त्याला माझ्याशी लग्न करायचं होतं. त्याला शक्य
होतं तेवढं तो मला सुखात ठेवण्यासाठी झटला असता</span>, <span lang="MR">पण मी
त्याला पैशासाठी नकार दिला. आता जरी कोणी मला ॲव्हेन्यु द बुवावरील मॅन्शन जरी देऊ
केलं तरी माझं प्रेम आंद्रेवरच राहील. तुमच्याकडे पैसा आहे</span>, <span lang="MR">उंची
कपडे</span>, <span lang="MR">फर</span>, <span lang="MR">दागदागिने</span>, <span lang="MR">पैशाने विकत घेता येणाऱ्या सगळ्या गोष्टी</span>, <span lang="MR">सुखं तुम्ही
मला देऊ शकाल आणि यासाठी जर मी तुम्हाला पत्करलं तर तुमच्या जागी मला तुमचा पैसाच
दिसू लागेल आणि मी तुमचा तिरस्कार करू लागेन. पैशासाठी मला कोणाला तरी पत्करणं भाग
असलं तर त्यासाठी मी दुसरा कोणीतरी गाठेन.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मला कल्पना आहे की मी तुमच्याशी फार कठोरपणाने
वागतेय. तुमचं माझ्यावर प्रेम असल्याने माझं वागणं तुम्हाला क्रूरपणाचेही वाटेल.
हेन्री</span>, <span lang="MR">पैशांनी विकत घेता येणार नाहीत अशीसुद्धा काही सुखं
असतात आणि ती तुमच्या सहवासात मला मिळाली आहेत. सुखाचे चार दिवस आपण एकत्र
घालवलेयत. ते नातं निर्भेळ राहू दे. पैशांनी त्याची चव बिघडून जाईल.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">थोडा वेळ ते दोघेही गप्प होते.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मग मी काय करावे अशी तुमची अपेक्षा आहे</span>? <span lang="MR">तुम्हाला भेटायचं बंद करू</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुम्ही मला भेटत राहावं असं मला अजून वाटतंय. गेल्या
हिवाळ्यात आपण कसे मजेत फिरत होतो. लूव्हर</span>, <span lang="MR">सीन</span>, <span lang="MR">सिनेमॅटोग्राफिक</span>, <span lang="MR">ऑपेरा</span>, <span lang="MR">व्हेलोद्रोम.
असं तुमच्याबरोबर फिरायला मला अजूनही आवडेल. पण प्रेमाचा विषय पुन्हा काढणार नसाल
तर. मी सगळं तुमच्यावर सोपवते.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">दूर क्षितिजावर सूर्य डोंगरांच्या मागे केव्हाच
बुडाला होता. शिडांच्या दोन होड्या संथपणे किनाऱ्याकडे परतत होत्या. सगळ्या परिसरावर
शांततेची दुलई पसरली होती.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<br /></div>
Jayant Gunehttp://www.blogger.com/profile/17521923507778509176noreply@blogger.com0Xrbia Hinjewadi Township, Hinjawadi, Nerhe, Marunji Rd, Pune, Maharashtra 411057, India18.6029149 73.692927400000031-10.961650100000004 32.384333400000031 48.167479900000004 115.00152140000003tag:blogger.com,1999:blog-5698565646213457909.post-90175570513098454762018-10-26T07:52:00.002+05:302018-10-26T07:52:25.460+05:30मुलँ रूज - ७७<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">पुढच्या रविवारी हेन्री मिरीयमला घेऊन सॅलून द
इंडिपेंडन्सच्या प्रदर्शनाला गेला. प्रदर्शनाला आलेल्या परिचितांशी ओळख करून
देताना अभिमानाने त्याची छाती फुगली. भिंतीवर दाटीवाटीने लावलेले कॅनव्हास बघून
हेन्री म्हणाला</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, ‘‘<span lang="MR">चित्रकारांना उपाशीपोटी
का राहावं लागतं ते आता तुमच्या लक्षात येईल. खरेदी करण्याच्या वस्तूंच्या यादीत
पेंटिंगला सर्वांत तळाची जागा मिळते. पण पेंटिंगचे उत्पादन बघा केवढं विपुल आहे
ते. आता काय भाव मिळेल या पेंटिंग्जना. कॅनव्हास</span>, <span lang="MR">रंग व ब्रश
यात घातलेले पैसे सुटले तरी खूप म्हणायचं. चित्रकला पेशा म्हणून पत्करणारे लोक एक
तर मूर्ख तरी असतात किंवा अत्यंत प्रतिभावान तरी. नाही तर माझ्यासारखे दुसरा काही
पर्याय नसल्याने नाइलाजाने या पेशाकडे वळलेले.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">प्रदर्शन बघून रू द पतीत शाँवर परत येताना
हेन्रीने तिला इंडिपेंडंट आर्टिस्ट्सच्या एक्झिक्युटिव्ह कमिटीच्या बैठकीतील
किस्से रंगवून सांगितले. बोलता बोलता विषय जॉर्ज सुरा व व्हिन्सेंट व्हॅन गॉगवर
आला.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">दोघांच्या व्यक्तिमत्वात</span>, <span lang="MR">शैलीत
तसा जमीन-अस्मानाचा फरक आहे. पण ते दोघेही आपल्या परीने फार मोठे होते. त्यांच्या
कलेचे महत्त्व जगाला कळण्यासाठी कदाचित आणखी पन्नास वर्षे जावी लागतील. विशेषतः
व्हिन्सेंटची आणि तुमची ओळख व्हायला पाहिजे होती. तुम्हाला तो आवडला असता.
तुमच्यासारखाच तोही प्रजासत्ताकवादी होता. नादान राजांचा आणि त्यांच्या नालायक
उमरावांचा नायनाट करण्यावरून तुम्हा दोघांचं एकमत झालं असतं. कोणी सांगावं तो
तुमच्या प्रेमातही पडला असता. बिचारा! आयुष्याच्या अंतापर्यंत तो प्रेमाचा भुकेला
होता. काहींच्या नशिबात प्रेम नसतं हे त्याला वेळीच कळलं असतं तर कदाचित
आत्मनाशाला प्रवृत्त झाला नसता.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">दर संध्याकाळी तो तिला प्लेस व्हेंदोम येथे
भेटायचा. एके दिवशी तो तिला घेऊन व्हेलोद्रोमवर सायकलींच्या शर्यती बघायला घेऊन
गेला. तेथे त्याने तिची झिमरमॅनशी ओळख करून दिली. दुसऱ्या आठवड्यात तिच्या
आग्रहावरून तो तिला बुलेव्हार द कॅपूसिनच्या तळघरातल्या सॅलून इंडियनमधील
सिनेमॅटोग्राफिक पाहिला घेऊन गेला. चित्रपटाचा खेळ बघणे हा एक अविस्मरणीय अनुभव
होता. पडद्यावरून धावत अंगावर येणारी आगगाडी पाहून प्रेक्षक भीतीने किंचाळत</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">घाबरून खुर्चीवरून उठून पळून जात. काही तर
मूर्छितसुद्धा होत.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">रविवारी सकाळी कित्येक वेळा ती त्याच्या
स्टुडिओवर जाई व त्याचे पेंटिंगचे काम बघत बसे. नाही तर मादाम ल्युबेतशी गप्पा
मारीत बसे. त्यांची मैत्री अधिकाधिक घट्ट होत गेली तशी हेन्रीने आपल्या
भावजीवनातील सगळ्या गोष्टी एक एक करून तिला सांगितल्या. डेनीस आणि नंतर मारी
शार्लेत. एके दिवशी मिरीयमनेसुद्धा तिचे हृदय त्याच्याकडे उघड केले.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">मिरियमचे वडील पोलंडवरून त्यांच्या लहानपणी पॅरीसमध्ये
आले होते. सोन्याचांदीच्या दागिन्यांच्या एका पेढीवर ते काम करीत. त्यात त्यांना
जेमतेम पोटापुरते मिळत असे. ते सतत आजारी असत आणि जे पैसे मिळत ते त्यांच्या
औषधपाण्यात संपून जायचे. लहानपणच्या गरिबीमुळे शाळेत जाण्याची फारशी संधी तिला कधी
मिळाली नव्हती. वयाच्या तेराव्या वर्षी तिचे वडील वारल्यानंतर परिस्थिती अत्यंत
हलाखीची झाली आणि तिची शाळा कायमची सुटली. आई दिवसभर कपड्यांच्या दुकानात मान
मोडेस्तोवर काम करी. मिरियम घरी बसून काजेबटणांचे काम करून तिला आपल्यापरीने
हातभार लावी. जेवायला उकडलेले बटाटे आणि कोमट पाण्यात भिजवलेला पाव. वर घरमालक कधी
हाकलून देईल याची सतत टांगती तलवार. रविवार नाही की सुटीचा दिवसही नाही. सीन
नदीकाठची सहल</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">होडीतून नदीत फेरफटका</span>,
<span lang="MR">घोडदौड अशा चैनी तर सोडाच</span>, <span lang="MR">पण बरोबरीच्या
मुलांबरोबर सार्वजनिक बागेत साधी लपाछपी खेळायलासुद्धा तिला कधी मिळाले नव्हते.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मी सोळा वर्षांची असताना आमच्याच गल्लीत राहाणारा
आंद्रे नावाचा एक तरुण मला खूप आवडायचा. मी त्याच्या प्रेमात पडले होते म्हणाना.
तो आमच्याच धर्माचा होता. एका कारखान्यात फोरमन म्हणून नोकरीला होता. आई
गेल्यानंतर त्याने मला मागणी घातली होती. पण मीच त्याला नाही म्हटलं.</span>’’ <span lang="MR">मिरीयम शेकोटीतल्या विस्तवाकडे टक लावून बघत होती. तिचा आवाज कोरडा होता.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुमचं दोघांचं एकमेकांवर प्रेम होतं तर नाही का
म्हटलंत</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">कारण तो आमच्यासारखाच गरीब</span>, <span lang="MR">दरिद्री
होता म्हणून. तो बुद्धिमान होता. कष्टाळू होता. दिसायलाही देखणा होता. माझे
वडीलसुद्धा बुद्धिमान</span>, <span lang="MR">कष्टाळू आणि देखणे होते. तरीही माझ्या
आईला कसे हलाखीमध्ये दिवस कंठावे लागले ते मी पाहिलं होतं. वडील तापाने फणफणले
असता अंगावर घालायला उबदार पांघरूण नव्हतं</span>, <span lang="MR">शेकोटीत जाळायला
लाकडं नव्हती. एक दिवस त्यांचा खोकून खोकून प्राण गेला. कारण औषधं आणायला
आमच्याकडे पैसे नव्हते. त्या दिवशी मी ठरवलं की दरिद्री म्हणून जन्माला आले असले
तरी दरिद्री म्हणून मरायचं नाही. आंद्रेला नाही म्हटल्यावर मी त्याला पुन्हा
भेटलेही नाही. न जाणो चुकून भावनेच्या भरात तोंडून होकार गेला तर.</span>’’</span></div>
</div>
Jayant Gunehttp://www.blogger.com/profile/17521923507778509176noreply@blogger.com0Xrbia Hinjewadi Township, Hinjawadi, Nerhe, Marunji Rd, Pune, Maharashtra 411057, India18.6029149 73.692927400000031-10.961648100000001 32.384333400000031 48.167477899999994 115.00152140000003tag:blogger.com,1999:blog-5698565646213457909.post-17336828911668719102018-10-25T15:30:00.000+05:302018-10-25T15:30:51.565+05:30मुलँ रूज - ७६<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">पुढच्या रविवारी मिरीयमने लुव्हरला जायचे
सुचविले. तेथे बघण्यासारखे काय आहे. ते एक कबरस्तान आहे. फक्त पर्यटकांशिवाय तेथे
कोणी ढुंकूनही बघत नाही. म्हणून हेन्रीने तो बेत मुळातूनच धुडकावून लावला.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">हेन्री प्लीज</span>, <span lang="MR">श्रेष्ठ कला
कशाला म्हणतात ते मला तुमच्याकडून समजावून घ्यायचं आहे.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ते तर मुळीच शक्य नाही. कलेतील सौंदर्य हे स्त्रीच्या
सौंदर्यासारखेच केवळ शब्दांतून समजावून सांगणं कठीण आहे. ते जाणवावं लागतं. त्याची
सरळ सोपी व्याख्या करता येत नाही. श्रेष्ठ कला ही समजायला सोपी असते हे तद्दन खोटं
आहे. कलेतील सौंदर्यमूल्यं ही खूप गुंतागुंतीची असतात आणि ती तशी का असू नयेत</span>?
<span lang="MR">मानवी जीवनसुद्धा तेवढ्याच गुंतागुंतीनं भरलेलं आहे. मानवी मन</span>,
<span lang="MR">बुद्धी</span>, <span lang="MR">संगीत</span>, <span lang="MR">गणित
ह्या सगळ्या गोष्टी समजायला मुळीच सोप्या नाहीयेत.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तर मग आपल्याला जायलाच हवं. आजच नव्हे तर दर रविवारी.
वारंवार पाहिल्यानेच त्या मोनालिसाच्या स्मितामागचे गूढ कळून येईल.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">त्या बुर्झ्वा फ्लॉरेंटाईन बाईचं नावसुद्धा काढू नका.
त्या पोर्ट्रेटला त्याच्या लायकीपेक्षा उगाचच जास्त प्रसिद्धी मिळालीय.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">त्याच्या पुढच्या रविवारपर्यंत हेन्रीचा विरोध
मावळला व तो तिला लुव्हरला घेऊन गेला. त्यानंतर पुन्हा बऱ्याच वेळा ते तिथे गेले.
ती जगप्रसिद्ध पेंटिंग बघताना तिचे विस्फारलेले डोळे पाहून हेन्रीला मजा वाटायची.
तिच्या प्रश्नांना उत्तरे देताना तिला कलेच्या आस्वादातील बारकावे समजावून
सांगायचा. रेम्ब्रांद व प्रॅगोनार्ड हे पीटर हूच व नॅटीयरपेक्षा श्रेष्ठ का हे
तिला समजावून सांगताना त्याने तिला कला व कुसर यातील फरक कसा ओळखावा ते सोदाहरण
दाखवून दिले.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">व्हीनस द मिलोचा पुतळा पाहताना मिरीयम म्हणाली</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, ‘‘<span lang="MR">किती सुंदर आहे.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">एका ग्रीक शेतकऱ्याला ती शेतात मिळाली. यापेक्षा या
पुतळ्याविषयी आपल्याला जास्त काहीही माहीत नाही. त्या गरीब शेतकऱ्याने तिला अवघ्या
सहा हजार फ्रँकना आपल्या फ्रेंच सरकारला विकून टाकली. फ्रेंच सरकारला जमलेला हा
सर्वोत्तम सौदा असेल.</span>’’ <span lang="MR">हेन्री दबक्या आवाजात पुढे म्हणाला</span>,‘‘<span lang="MR">नेपोलिअनने इटलीमधून लुटून नेलेले कॅनव्हास सोडले तर.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुम्हाला माहीत आहे</span>, <span lang="MR">ही व्हीनस,
जी आज आपण बघतोय ती या पॅरीस शहरापेक्षा पुराणी आहे</span>, <span lang="MR">कदाचीत
ख्रिस्त जन्माच्याही आधीची असण्याची शक्यता आहे.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">चला</span>, <span lang="MR">आपण आज खूप पाहिलं.
इजिप्शियन</span>, <span lang="MR">ग्रीक व फोनेशियन शिल्पकला. एवढ्याने एका
आठवड्यापुरती तरी तुमची कलात्मक भूक शमायला हरकत नाही.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुम्ही आज फिलीपो लिपीची मॅडोना दाखवायचं कबूल केलं
होतं.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">अरे देवा. तुम्ही काहीच विसरत नाही. चला लवकर
म्युझियम बंद व्हायची वेळ झालीय.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">ती दोघे मॅडोनाच्या पेंटिंगसमोर अख्रिश्चन भक्तिभावाने
उभे राहिले. मॅडोना तिच्या पायाजवळ उभ्या असलेल्या बालयेशूकडे मोठ्या ममतेने बघत
आहे असे ते दृश्य होते.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मिरियम</span>, <span lang="MR">एक पाहिलत का</span>? <span lang="MR">मॅडोनाची कांती कशी तेजःपुंज दिसतेय ती. प्रकाश जणू काही तिच्या
त्वचेखालून येतोय असं वाटतं. ही किमया फिलीपो लिपीने कशी साधली माहितीय</span>? <span lang="MR">त्याने ऑकरचा एक हात तिच्या त्वचेखाली दिलाय. आता हे तंत्र जुनं झालंय. पण
त्या वेळी ते नवं होतं. लिपीचे मोठेपण यात आहे की त्याने ते पहिल्या प्रथम वापरलं.
मॅडोना कशी अगदी एंजलसारखी वाटतेय ना.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">सगळ्या मोठ्या चित्रकारांनी आपल्या पेंटिंगमध्ये
पौराणिक कथांवर आधारित विषयांचे चित्रण केले आहे. त्यात एक गमतीचा योगायोग असा की</span>,
<span lang="MR">बहुतेक सगळ्या चित्रकारांनी आपल्या चित्रातून पुण्यवान माणसांपेक्षा
पापी माणसं जास्त वेळा दाखवली आहेत. यासाठी तरी चित्रकलेने जगातील यच्चयावत पापी
जनांचे ऋणी राहिलं पाहिजे.</span>’’ <span lang="MR">हेन्रीच्या डोळ्यात
मिष्कीलपणाची चमक होती.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">बायबलातल्या भाकडकथा थोड्या वेळापुरत्या खऱ्या
मानल्या तर या वेळी आपण हे मॅडोनाचे पेंटिंग बघत असताना फिलीपो लिपीने ती मॅडोना
ज्या मॉडेलवरून बेतली ती बाई तिच्या पापांची सजा भोगत नरकात उकळत्या तेलाच्या कढईत
पडली असेल आणि हे आमचे मॅडोनाला तेजःपुंज करणारे फिलीपो लिपी महाशय बाजूच्या कढईत
पोहत असतील.</span>’’ <span lang="MR">हेन्री डोळे मिचकावीत म्हणाला. धक्का देणारी
विधाने करीत आपल्या बोलण्याकडे लक्ष वेधून घेण्याच्या कलेत हेन्री ला नुव्हेलपासून
तरबेज झाला होता.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">त्या दोघांनी असं कोणतं पाप केलं होतं</span>?’’ <span lang="MR">हेन्रीच्या अर्धवट बोलण्याने मिरीयमचे कुतूहल चाळवले गेले.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">फिलीपो लिपी हा एक धार्मिक शिक्षण घेतलेला मध्यमवयीन
इसम होता. तो चर्चमध्ये पॅस्टर म्हणून काम पाही आणि फावल्या वेळात चित्र काढीत
असे. एक म्युरल काढण्याचे काम चर्चने त्याच्यावर सोपवले. त्यातील मॅडोनाच्या
चित्रासाठी त्याने मदर सुपीरियरच्या परवानगीने एका ननची निवड केली. ती नन तरुण व
सुंदर होती हे त्या म्युरलवरून आपल्याला आजही कळतं. म्युरल करता करता त्या दोघांचं
प्रेम जमलं.</span>’’ <span lang="MR">उत्सुकता ताणण्यासाठी हेन्रीने नाट्यपूर्ण पॉज
घेतला. </span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">पुढे काय झालं</span>?’’</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">‘‘</span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">पुढे काय होणार</span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">? </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">स्त्रीपुरुषांचे एकमेकांवर प्रेम असेल
तर सहसा जे होते तेच त्यांच्या बाबतीत झालं. म्युरल पूर्ण झाल्यामुळे त्या दोघांना
एकमेकांना भेटता येणं शक्य नव्हतं. मॅडोनाच्या चित्रासाठी पोज द्यायला परवानगी
देताना मदर सुपीरियरने कितीही उदारपणा दाखवला असला तरी यापुढे तिच्याकडून कसल्याही
उदारपणाची अपेक्षा करणं मूर्खपणाचं ठरलं असतं. म्हणून म्युरलचे काम झाल्यावर ते
दोघे दूर देशी पळून गेले आणि मुलंबाळं</span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">नातवंडं</span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">पतवंडं होईपर्यंत सुखाने संसार केला. सेंट पीटरच्या दरबारात त्यांची पापी
म्हणून नोंद झाली असली तरी या इथे पृथ्वीतलावर त्यांनी सर्व सुखांचा पूर्ण उपभोग घेतला.</span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">’’</span><br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgjKt4YjlkvRx4-5l0h2HqIHMhuaw9xwPfdGIv5gmqkHRjFvV7viDVfaEnAt1UKy0RZHIdVf52Gu7hf9GcV_alBbD7HStS83RzKTC_TvGY-uDJWc1yNJrENOmXqvxTPzScJjoraGeuTHpGK/s1600/Fra_Filippo_Lippi_-_Madonna_with_the_Child_and_Scenes_from_the_Life_of_St_Anne_%2528detail%2529_-_WGA13239.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="915" data-original-width="1005" height="363" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgjKt4YjlkvRx4-5l0h2HqIHMhuaw9xwPfdGIv5gmqkHRjFvV7viDVfaEnAt1UKy0RZHIdVf52Gu7hf9GcV_alBbD7HStS83RzKTC_TvGY-uDJWc1yNJrENOmXqvxTPzScJjoraGeuTHpGK/s400/Fra_Filippo_Lippi_-_Madonna_with_the_Child_and_Scenes_from_the_Life_of_St_Anne_%2528detail%2529_-_WGA13239.jpg" width="400" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-indent: 0.5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">(<span lang="MR">मॅडोना वुईथ चाईल्ड – फिलीपो लिपी – ऑईल ऑन पॅनेल – १४५२)</span><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-indent: 0.5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">पॅलेझो पिती, इटली<o:p></o:p></span></div>
</td></tr>
</tbody></table>
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;"><br /></span></div>
</div>
Jayant Gunehttp://www.blogger.com/profile/17521923507778509176noreply@blogger.com0Xrbia Hinjewadi Township, Hinjawadi, Nerhe, Marunji Rd, Pune, Maharashtra 411057, India18.6029149 73.692927400000031-10.961648100000001 32.384333400000031 48.167477899999994 115.00152140000003tag:blogger.com,1999:blog-5698565646213457909.post-3797202443850830262018-10-25T09:39:00.000+05:302018-10-25T09:39:31.379+05:30मुलँ रूज - ७५<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">हेन्रीला कॅफे ल रिशच्या दरवाजात पाहताच जेनने
ओरडून त्याला हाक मारली. जेनच्या शेजारी मिरीयम बसली होती. हेन्रीने मिरीयमकडे पाहिले. या वेळीसुद्धा तिने
काळी वस्त्रे परिधान केली होती. हेन्रीने तिला वाकून अभिवादन केले. जेनबरोबर तिचा
नवा प्रियकर जॉर्ज होता. जेनला लेखक</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">कवी</span>, <span lang="MR">चित्रकार वगैरे कलावंतांबद्दल मनापासून
आत्मीयता वाटत असे. त्यामुळे तिच्या मित्रपरिवारात अशी मंडळी भरपूर असत. ती
बऱ्यापैकी पैसे कमवीत असल्याने ती गरजू कलावंतांना तिच्या परीने काही ना काही मदत
करीत असे. जॉर्ज हा एक होतकरू आणि तरुण लेखक होता. त्यातच तो निष्कांचनही
असल्यामुळे जेनची कणव आणि त्यापोटी बसलेले प्रेम याचे गिऱ्हाईक झाला होता.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">जॉर्ज एक कादंबरी लिहितोय. जॉर्ज</span>, <span lang="MR">या दोघांना सांग तुझी कथाकल्पना.</span>’’ <span lang="MR">जेन उत्साहाने
म्हणाली. </span>‘‘<span lang="MR">त्याचं काय आहे. कथानक मत्सरावर आधारलेलं आहे.
दोस्तोयवस्कीच्या शैलीत.</span>’’ <span lang="MR">असे म्हणून जॉर्जऐवजी जेनच
मध्यवर्ती कल्पना सांगू लागली. सांगण्याच्या भरात तिने उलटसुलट इतक्या गोष्टींचे
पाल्हाळ लावले की त्यातून कथावस्तू नेमकी काय आहे याचा बोध होणे कठीणच होते. त्यात
तिचे स्वतःचे मत</span>, <span lang="MR">संपादकांचा सल्ला</span>, <span lang="MR">टीकाकारांची
टिपण्णी अशा अनेक गोष्टींची सरमिळ करून एवढे लांबण लावले की आपण बोलावलेल्या
पाहुण्यांना ती विसरून गेली तेव्हा मिरीयमने हळूच हेन्रीला विचारले</span>,<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुम्ही सध्या कोणते नवीन पोस्टर करताय</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">जेनचे करतोय.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">पोर्ट्रेट आणि पोस्टर यात काय कठीण असतं</span>?’’ <span lang="MR">असे विचारून तिने संभाषणाचा धागा पकडला.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">दोन्ही प्रकार मूलतः भिन्न आहेत. त्यामुळे तशी तुलना
करणं अप्रस्तुत ठरेल. पण एक लक्षात ठेवा की</span>, <span lang="MR">पोस्टर वरवर
पाहायला सोपे वाटले तरी तो सोपेपणा त्या पोस्टरमध्ये उतरेपर्यंत ते खूपच कठीण
वाटते. पोस्टरनिर्मितीची एकूण प्रक्रिया खूप गुंतागुंतीची असते.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुमचे सर्वात आवडते पोस्टर कोणते</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">अर्थात माझे पहिले पोस्टर. मुलँ रूज.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मला आठवतंय. त्यात एक टांग वर करून कॅनकॅन नाचणारी एक
मुलगी दाखवली होती. काय गाजलं होतं त्या वेळी.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">बऱ्याच जणांना ते अश्लील वाटलं होतं.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">पण त्या विरोधामुळेच तर तुम्हाला प्रसिद्धी मिळाली.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तो नंतरचा भाग झाला. पण त्या वेळी मला त्याचा खूप
त्रास झाला.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मुलँ रूजसाठी किती दिवस लागले होते</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">सात-आठ महिने</span>, <span lang="MR">पण त्या वेळी
लिथोग्राफीमधला ओ का ठो मला मला माहीत नव्हता.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">लिथोग्राफी म्हणजे काय</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">तो किलकिलत्या डोळ्यांनी तिच्याकडे पाहत होता.
त्याच्या चेहऱ्यावरचा मूक भाव पाहून ती पुढे म्हणाली</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, ‘‘<span lang="MR">मला खरंच जाणून घ्यायचंय.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ठीक आहे. माझी अगदी खात्री आहे की तुम्हाला अगदी
मनापासून या विषयात रस आहे. लिथोग्राफीच नव्हे तर एट्रूस्कन पॉटरीमध्ये सुद्धा
तुम्हाला तेवढाच रस असेल. मला तुमचं अभिनंदन करावंसं वाटतंय. आयुष्यभर पुरतील एवढे
विषय तुमच्याजवळ आहेत.</span>’’ <span lang="MR">हेन्री किंचित उपहासाने म्हणाला.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुमचा विश्वास बसत नाही त्याला मी काय करू</span>? <span lang="MR">मला या सगळ्या विषयांत खरंच रस असतो. इतिहास</span>, <span lang="MR">समाजशास्त्र</span>,
<span lang="MR">साहित्य</span>, <span lang="MR">कला आपल्याभोवती घडणाऱ्या सगळ्या
गोष्टींचे आकलन झाले पाहिजे अशी उत्सुकता मला असते.</span>’’ <span lang="MR">हेन्रीच्या
उपहासाने ती थोडी चिडून म्हणाली. हेन्रीने लिथोग्राफीची तपशीलवार माहिती सांगायला
सुरुवात केल्यावर तिची नाराजी मावळली. एक सुंदर मुलगी आपले बोलणे मन लावून ऐकतेय
हे पाहून हेन्री मोहरून गेला. तिचा निरोप घेण्याच्या निमित्ताने हेन्रीने तिला
तिच्या घरापर्यंत सोबत केली. निरोप घेताना दुसऱ्या दिवशी भेटण्याचे तिने आपण होऊन
सुचविले.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">मिरीयमने त्याच्यावर जादू केली. तिची वाट
पाहण्यात</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">तिला भेटण्यात</span>, <span lang="MR">गप्पागोष्टी करीत तिच्या सहवासात जास्तीतजास्त वेळ घालवण्यात त्याला अतीव
समाधान मिळत असे. त्यामुळे त्याच्या मद्यपानाचे प्रमाणही कमी झाले. त्याच्या
चेहऱ्यावर थोडा तजेला दिसू लागला. मिरीयमला सगळ्या विषयात गती होती. बऱ्याच वेळा
दोघांची मते अगदी विरुद्ध टोकाची असत</span>, <span lang="MR">पण त्याने उलट
संभाषणातील रंगत वाढत असे.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">एकदा कर्नल व्हेंदोमविषयी बोलता बोलता हेन्री
म्हणाला</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, ‘‘<span lang="MR">स्वतःचा पुतळा
स्वतःच्या हयातीत उभारण्याएवढा निर्लज्ज उद्धटपणा दुसरा नसेल. पण लोकांना असेच लोक
जास्त आवडतात. लोकशाही सरकार ही कल्पना म्हणून कितीही योग्य असली तरी जनतेचे खरं
प्रेम हुकूमशहांवर जास्त असतं. हुकूमशहा जेवढा वाईट तेवढा अधिक लाडका.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुम्हाला पटत नाहीसं दिसतंय. हे बघा. नेपोलीयनचेच
उदाहरण घ्या. त्याच्या कारकिर्दीत फ्रान्सचा सत्यानाश झाला. त्याच्या पूर्वीच्या
सगळ्या राजवटीत मिळून जेवढे लोक मारले गेले नसतील तेवढे याच्या एकट्याच्या राजवटीत
मारले गेले. पण बघा. अवघं पॅरीस शहर जणू त्याचं स्मारक झालंय. आता या कर्नल
व्हेंदोमचं ताजं उदाहरण आपल्यासमोर आहे. मी एक राजसत्तावादी आहे त्यामुळे असेल
कदाचित मला तो मुळीच आवडत नाही. त्याची अगदी शिसारी येते.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मस्य हेन्री</span>, <span lang="MR">वेश्यांच्या आणि
समाजातील तळागाळाच्या लोकांच्या जीवनाकडे अत्यंत सहानुभूतीने पाहणारा</span>, <span lang="MR">आपल्या कलेतून त्यांच्या दुःखाला वाचा फोडणारा चित्रकार अशी प्रसिद्धी
असलेले तुम्ही आणि राजसत्तावादी.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">त्यात आश्चर्य कसलं. सरळच आहे. उद्या एखाद्या
कार्डिनलला तुम्ही पोपच्या बाजूचे आहात का म्हणून विचाराल</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">आता तुम्ही त्या थेरड्या राजांची बाजू घेणार आहात की
काय</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">हे बघा</span>, <span lang="MR">ते थेरडे नव्हते.
पंधरावा लुई गादीवर आला तेव्हा अवघ्या पाच वर्षांचा होता.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">थेरडे नसतील एकवेळ. पण नादान होते त्याचं काय.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ते नादानसुद्धा नव्हते आणि जरी त्यांनी नादानपणा केला
असला तर तो नादानपणा एखाद्या कारकून</span>, <span lang="MR">शेतकरी</span>, <span lang="MR">कामगार</span>, <span lang="MR">पाद्री वगैरे सामान्य लोक करतात त्यापेक्षा
काही जास्त नव्हता. चौदावा लुई तर माणूस म्हणून अगदी सज्जन होता हे त्याचे
विरोधकसुद्धा मान्य करतात.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ते खरं असलं तरी राजपरिवारातील इतरांचे काय</span>? <span lang="MR">ते जसे काही सद्गुणांचे पुतळेच होते नाही. त्यांच्याइतकी उद्दाम आणि नालायक
माणसं शोधून मिळणार नाहीत.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">उद्दाम होते ते त्यांचे नोकरचाकर. उलट उमराव
लोकांच्या हृदयात आपल्या रयतेविषयी ममत्वच असे. एखाददुसरा अपवाद असेल</span>, <span lang="MR">नाही असं नाही. पण हे नोकर मात्र एकजात उद्धट आणि हलकट असत. आपल्या
मालकासमोर अगदी मान खाली घालून उभे राहतात. पण संधी मिळताच रयतेला मालकाच्या
नावाने झोडपून काढायला कमी करत नाहीत. आमच्या म्हाताऱ्या जोसेफएवढा मूर्ख व उद्दाम
माणूस दुसरा शोधून सापडणार नाही.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुमच्या पेंटिंगवरून तुमची मतं अशी असतील असं वाटत
नाही. पीएर टँग्वीशी असलेली तुमची मैत्री आणि तुमचे चित्रविषय यावरून मला वाटायचं
की तुम्ही समाजवाद्यांच्या बाजूचे आहात.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुम्ही म्हणताय ते एका अर्थी खरंय. वैचारीक दृष्ट्या समाजवादी
मला जवळचे वाटतात. येणारा काळ त्यांचाच असेल. जे आतून भावतं तेच कलेतून प्रकट
व्हायला हवं. नाही तर ती स्वतःशीच केलेली प्रतारणा ठरेल. आजकाल उमराववर्गाला
काळ्या रंगात रंगवायची फॅशन झालीय. मला फक्त एवढंच दाखवून द्यायचं होतं की उमराव
आज दाखवले जातात तेवढे काही काळेकुट्ट नव्हते. चला</span>, <span lang="MR">जास्त
बोलत राहिलो तर नाटकाला उशीर होईल.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">त्या दिवशी त्यांनी मोलीयरचे नाटक पाहिले. रात्री
जेवण झाल्यावर हेन्री मिरीयमबरोबर तिच्या घरापर्यंत गप्पा मारत गेला. पाऊस
पडल्यामुळे थंडी थोडी जास्तच होती. तिने त्याला घरात बोलाविले. तो शेकोटीसमोरच्या
कोचावर बसला. तिने शेकोटीत लाकडे सारली. काही वेळ दोघेही मूकपणे शेकोटीतील
विस्तवाकडे पाहत होते. बाहेरील पावसाची रिपरिप व शेकोटीतील लाकडांची तडतड याशिवाय
दुसरा कोणताही आवाज ऐकू येत नव्हता.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">हेन्री. त्या ड्रेफ्युज प्रकरणाची तुम्हाला कितपत
माहिती आहे</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">हेन्रीने तिच्याकडे पाहिले. विस्तवाच्या नारंगी
प्रकाशाने तिचा चेहरा उजळला होता.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ड्रेफ्युज ॲल्सेशियन आहे. माझा मित्र मॉरीस तुम्हाला
ठाऊक आहे</span>? <span lang="MR">त्याच्याच गावचा. मोठेपणी तो सैन्यात गेला. आपल्या
हुशारीच्या जोरावर कॅप्टनच्या हुद्द्यापर्यंत वर चढला. चार वर्षांपूर्वी एकाएकी
त्याला राजद्रोहाच्या आरोपावरून अटक करण्यात आली. तडकाफडकी खटला भरून आरोप शाबीत
झाल्याचे जाहीर करण्यात आले व त्याला जन्मठेपेची शिक्षा ठोठावली गेली. न केलेल्या
गुन्ह्यासाठी सजा भोगत तो सध्या डेव्हिल्स आयलंडवर खितपत पडलाय.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">कशावरून तुम्ही म्हणता की तो निर्दोष आहे म्हणून.
सगळे जग म्हणते की तो दोषी आहे.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तेवढे एकच कारण पुरे आहे त्याचे निर्दोषीपण सिद्ध
करायला.</span>’’ <span lang="MR">हेन्री उपहासाने हसत म्हणाला</span>, ‘‘<span lang="MR">दुसरेही काही महत्वाचे मुद्दे आहेत.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">मग त्याने ड्रेफ्युजवरचा आरोप त्याने लिहिलेल्या
ज्या पत्रावरून सिद्ध केला गेला त्या पत्राच्या हस्ताक्षराविषयी असलेले तज्ज्ञांचे
मतभेद</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">गुप्तपणे झटपट निकालात
काढलेल्या खटल्याची पद्धत</span>, <span lang="MR">खोटी कागदपत्रे</span>, <span lang="MR">खोट्या साक्षी</span>, <span lang="MR">ड्रेफ्युजचे ज्यू असणे वगैरे सगळ्या
गोष्टी तिला सविस्तरपणे सांगितल्या.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">पण आपल्या सुदैवाने फ्रान्समध्ये प्रामाणिकपणा</span>,
<span lang="MR">न्याय व सत्याची चाड असलेले थोडे लोक अजून शिल्लक आहेत. त्यांनी
धैर्याने हे प्रकरण उकरून काढून धसाला नेण्याचे ठरवलंय. तसं काम सोपं नाहीय.
ड्रेफ्युज ज्यू असल्याने तुमची ती सर्वसामान्य जनता त्याच्यावर देशद्रोहीपणाचा
शिक्का मारून केव्हाच मोकळी झाली आहे. डावे</span>, <span lang="MR">उजवे</span>, <span lang="MR">समाजवादी</span>, <span lang="MR">प्रजासत्ताकवादी</span>, <span lang="MR">ज्यूद्वेष्टे</span>,
<span lang="MR">मानवतावादी</span>, <span lang="MR">चर्च वगैरे सर्व गटांनी या
प्रकरणात आपापल्या राजकारणाच्या सोयीनुसार भूमिका न घेता केवळ सत्याची बाजू
घेण्याचं ठरवलं तरच ड्रेफ्युजला न्याय मिळणे शक्य होईल.</span>’’</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">‘‘</span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">फॉर ड्रेफ्युज.</span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">’’ </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">असे म्हणून त्याने हातातील पेला
उंचावला व शेवटचा घोट घेत रिकामा केला. रविवारचा सुंदर दिवस संपल्याची हुरहुर
लागली होती. परत भेटण्याचं ठरवून त्याने मोठ्या जड अंतःकरणाने निरोप घेतला.</span></div>
</div>
Jayant Gunehttp://www.blogger.com/profile/17521923507778509176noreply@blogger.com0Xrbia Hinjewadi Township, Hinjawadi, Nerhe, Marunji Rd, Pune, Maharashtra 411057, India18.6029149 73.692927400000031-10.961648100000001 32.384333400000031 48.167477899999994 115.00152140000003tag:blogger.com,1999:blog-5698565646213457909.post-24640094349570049312018-10-24T17:01:00.001+05:302018-10-24T17:01:10.522+05:30मुलँ रूज - ७४<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">हेन्री जेव्हा लॉजवर येऊन पोहोचला तेव्हा मादाम
ल्युबेत शेगडीत कोळसे घालीत होती. अशा अधूनमधून अचानक गायब होण्याची हेन्री जी
कारणे सांगायचा त्या सगळ्या थापा आहेत हे तिला चांगलेच ठाऊक होते. कारण एक तर
हेन्रीला थापा नीट मारता येत नसत आणि दुसरे म्हणजे मॉरीसशी बोलताना हेन्रीच्या
थापेतील विसंगती उघड्या पडत. वरवर ती काही दाखवत नसे</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">पण आतून तिचा जीव तीळ तीळ तुटायचा. हेन्रीबद्दल
तिच्या पोटात विलक्षण माया होती. हेन्रीचे पिणे आणि त्याची दिवसेंदिवस ढासळणारी
प्रकृती पाहून तिच्या काळजाला घरे पडत.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">बाहेर कुंद हवा पडली होती. थोड्याच वेळात येते
असा जेन ॲव्हरीलचा निरोप होता. हेन्री शेकोटीजवळ शेकत मादाम ल्युबेतबरोबर गप्पा
मारीत बसला होता. त्याने तिला एक ब्रूच दिला. तो पाहून तिचे डोळे पाण्याने भरून
आले. तेवढ्यात बाहेर दरवाजात वस्त्रांची सळसळ ऐकू आली. जेन ॲव्हरील धाडकन दरवाजा
उघडून आत आली. त्या दिवशी तिचा उत्साह उतू जात होता. तिने पोस्टरला पोज दिली</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">पण तासाभरातच ती कंटाळली. आळस देऊन ती उठली व म्हणाली</span>,<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">बाकीचं काम उद्या केलेलं चालेल ना</span>? <span lang="MR">मला आता कंटाळा आलाय. चला फिरून येऊ.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">हेन्री तिच्याबरोबर फिरायला म्हणून बाहेर पडला.
वाटेत तिने गाडी </span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘<span lang="MR">पाकीन्स</span>’ <span lang="MR">या स्त्रियांच्या कपड्यांच्या दुकानासमोर थांबविली. हेन्री गाडीतच बसून
राहिला. पण तिने त्याला तिच्याबरोबर दुकानात बोलाविले. ती एक मोठी भपकेबाज इमारत
होती. दारवानाने मोठ्या अदबीने आत घेतले. आतला भाग म्हणजे एक गोलाकार खोली होती.
चहूकडे आरसे लावलेले. जमिनीवर जाड गालिचा अंथरलेला होता. हेन्री सोफ्यावर बसून
विसावतो तोच एक शेलाट्या बांध्याची काळ्याभोर केसांची स्त्री आत आली. तिचे व्यक्तिमत्त्व
पाहताक्षणी आकर्षून घेईल असे होते. विशेषतः तिचे डोळे. खोल</span>, <span lang="MR">गहिरे</span>,
<span lang="MR">कॉफीसारख्या गडद तपकिरी रंगाचे.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">बाँज्यूर</span>, <span lang="MR">जेन.</span>’’ <span lang="MR">जेनचा व तिचा खूप परिचय असावा असे दिसत होते.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मिरीयम</span>, <span lang="MR">हे मस्य हेन्री द तुलूझ
लोत्रेक.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">मिरीयम हेन्रीकडे वळून म्हणाली</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">,‘‘<span lang="MR">मी तुमच्या प्रदर्शनाला गेले होते</span>, <span lang="MR">पण गर्दीमुळे पेंटिंग्ज नीट बघता आली नाहीत.</span>’’ <span lang="MR">तिच्या
मंदस्मितातून तिची मोत्यासारखे पांढरे शुभ्र दात चमकले. तिच्या नजरेत निखळ कौतुक
होते.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">आमच्याकडे एक नवा ड्रेस आलाय. तुम्हाला घालूनच दाखवते
हां. थांबा थोडं.</span>’’ <span lang="MR">मिरीयम जेनला म्हणाली.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">आता नको. मला जरा दुसरीकडे जायचंय. उद्या परत येईन.</span>’’<span lang="MR">असे म्हणून जेन घाईघाईने बाहेर पडली. एवढी घाई होती तर दुकानात आली कशाला
या विचाराने हेन्री बुचकळ्यात पडला.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">कशी वाटली तुम्हाला</span>? <span lang="MR">आवडली</span>?’’
<span lang="MR">दुकानातून बाहेर पडता पडता जेनने विचारले.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">सुंदर आहे. पण मला आवडून काय फायदा</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुम्हीही तिला आवडला आहात</span>, <span lang="MR">म्हणून
मुद्दाम होऊन विचारलं.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुला कसं कळलं</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">माझा असा होरा आहे की तुम्हा दोघांचं जमेल. तुमची
मिरीयमशी ओळख करून देण्याच्या उद्देशाने मुद्दामच मी तुला पाकीन्समध्ये घेऊन आले.
तिला तुमच्याविषयी सगळी माहिती</span>, <span lang="MR">म्हणजे चांगली आणि वाईट
दोन्ही बाजू मी अगोदरच सांगितल्या होत्या.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुला या नसत्या उचापती करण्याची काय गरज होती</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मी तुम्हा दोघांना चांगली ओळखते. मिरीयमला यशस्वी लोक
खूप आवडतात. चित्रकलेच्या जगाचा विचार करायचा झाला तर तुमची गणना या दशकातील एका
यशस्वी पुरुषात नक्की होईल. शिवाय तुमचे उच्च खानदान. या दोन गोष्टींच्या पुढे
तुमचे शारीरिक व्यंग ही दुय्यम बाब ठरते. मिरीयम एक महत्वाकांक्षी स्त्री आहे.
जीवनात काय मिळवायचं हे तिला चांगलं ठाऊक आहे. तिची स्वप्नं मोठी आहेत आणि ती
वास्तवात आणण्यासाठी लागणारी जिद्द तिच्याकडे आहे.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">हे सगळं तू मला कशासाठी ऐकवतेयस</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">कारण तुमच्या दोघांची चांगली मैत्री होऊ शकेल.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">माझ्याशी मैत्री म्हणजे प्रेमात फसण्याची भीती नाही
असेच ना</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">अं... एका अर्थाने तसंही म्हणता येईल. हे बघा तुम्ही
काही आता नवशिका तरुण नाही आहात. मैत्री</span>, <span lang="MR">प्रेम</span>, <span lang="MR">शरीराची भूक या गोष्टी तुम्हाला नीट माहितेयत. मिरीयमला मैत्रीची गरज आहे
आणि माझ्या मते तुम्हालाही.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुला असं सुचवायचं आहे की तिला माझ्याशी शुद्ध
मैत्रीचे संबंध राखायचेयत. म्हणजे बरोबर जेवायला जाणे</span>, <span lang="MR">थिएटर</span>,
<span lang="MR">पार्टी वगैरे ठिकाणी जायला बरोबर कोणीतरी असावं एवढ्यापुरते संबंध.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">होय. तेच. सुरुवातीपासून दोघांनाही कल्पना असली की
गैरसमजाला वाव कमी राहतो आणि अपेक्षाभंगाचे दुःख होत नाही. बघा. तुम्हाला पसंत
असेल तर पुढच्या आठवड्यात शो संपल्यावर ल रिशमध्ये भेटू.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<br /></div>
Jayant Gunehttp://www.blogger.com/profile/17521923507778509176noreply@blogger.com0Xrbia Hinjewadi Township, Hinjawadi, Nerhe, Marunji Rd, Pune, Maharashtra 411057, India18.6029149 73.692927400000031-10.961648100000001 32.384333400000031 48.167477899999994 115.00152140000003tag:blogger.com,1999:blog-5698565646213457909.post-87012860729766165372018-10-24T09:07:00.001+05:302018-10-24T09:07:21.986+05:30मुलँ रूज - ७३<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">ल फ्लूर ब्लांमधील हेन्रीचा दिवस कोनॅकचे घुटके
घेत घेत पेंटिंग करण्यात जायचा. रात्री शहरात भटकंती नाही तर तिथल्याच एखाद्या
मुलीबरोबर शय्यासोबत. हेन्रीची त्या मुलींना एवढी सवय झाली होती की त्या त्यांचे
नित्याचे व्यवहार आंघोळ करणे</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">कपडे
बदलणे</span>, <span lang="MR">वेणीफणी</span>, <span lang="MR">मेकअप वगैरे
त्याच्यासमोर अगदी निःसंकोचपणे करीत. हेन्रीशी त्या मनमोकळेपणाने गप्पा मारीत.
यातूनच हेन्रीला या पुरातन व्यवसायातील अनेक गुपिते कळून आली. एखाद्या धार्मिक
मठात जसा आध्यात्मिक सुखाचा शोध घेतला जातो तसा ल फ्लूर ब्लांमध्ये वैषयिक सुखांच्या
विविध परिमाणांचा शोध लागला.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh2sa4-nSb_Sm03YhNep72ZEf32-AZrezafzHoyg5aLzDWTgCTZGZjMfyTFIKvu23PyCDnma_BxEWlrysU5gTQ5OyOtCQT_cFAkOSJ0swlcNZ4vhwfUSjDOprIGNNaUs21fRgYJHGJ4oMOx/s1600/The+Kiss.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="180" data-original-width="280" height="257" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh2sa4-nSb_Sm03YhNep72ZEf32-AZrezafzHoyg5aLzDWTgCTZGZjMfyTFIKvu23PyCDnma_BxEWlrysU5gTQ5OyOtCQT_cFAkOSJ0swlcNZ4vhwfUSjDOprIGNNaUs21fRgYJHGJ4oMOx/s400/The+Kiss.jpg" width="400" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12pt; text-indent: 0.5in;">(लोत्रेकने वेश्यांच्या समलिंगी कामजीवनावर बरीच
अभ्यासचित्रे काढली आहेत. या विषयावरील त्याचे </span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12pt; text-indent: 0.5in;">‘<span lang="MR">द किस</span>’ <span lang="MR">हे पेंटिंग लूवरमध्ये आहे.)</span></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">एके दिवशी सकाळी ॲड्रीन नावाची एक मुलगी स्फुंदत
स्फुंदत त्याला म्हणाली</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, ‘‘<span lang="MR">काल मी एक पाप केले.
आता मी माझ्या शोशूला तोंड कसे दाखवू</span>? <span lang="MR">मी कुत्रीच्या लायकीची
आहे.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">त्याला सुरुवातीला काही कळेना. असा कोणता
अप्रामाणिकपणा तिच्या हातून घडला असेल. पण नंतर त्याच्या डोक्यात प्रकाश पडला. काल
रात्री गिऱ्हाईकाकडून तिची नकळत संभोगतृप्ती झाली होती. तिच्या दृष्टीने ही
प्रियकराशी केलेली एक प्रकारची प्रतारणाच होती. खास वेश्यांचे असे वेगळेच विश्व
होते. तेथील नियम</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">नैतिक संकल्पना</span>, <span lang="MR">विचार</span>, <span lang="MR">संस्कृती सारे काही त्यांच्या जीवनशैलीशी
बद्ध होते. त्यातील सुसंगती त्यांच्या निकट सहवासात राहिल्यामुळे त्याला उमगली.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">महिन्यातून
एका सोमवारी सगळ्या मुलींची वैद्यकीय तपासणी होई. डॉक्टरला एक खोली दिली जायची आणि
मुली बाहेर रांग लावून उभ्या राहायच्या. सर्वांच्या चेहऱ्यावर भीतीचे दडपण असायचे.
त्या वैद्यकीय तपासणीच्या नाट्यामधील केविलवाणा तणाव त्याने आपल्या पेंटिंगमध्ये
अचूक पकडला.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhFeS_JJQ9xDCLFCLTWbXaHK77r7KfX5vSMXF0ytyYXuGAN4-SFtgwg39IFS6rcfYFk2Otd6fLAPBu-BgEDpe7kE-AygCatYzSaNglwcxXo8J9dBzmWyjgvo5P1BtnoiJTsXm6tbX-ipB0k/s1600/Lautrec_rue_des_moulins%252C_the_medical_inspection_1894.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1109" data-original-width="785" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhFeS_JJQ9xDCLFCLTWbXaHK77r7KfX5vSMXF0ytyYXuGAN4-SFtgwg39IFS6rcfYFk2Otd6fLAPBu-BgEDpe7kE-AygCatYzSaNglwcxXo8J9dBzmWyjgvo5P1BtnoiJTsXm6tbX-ipB0k/s640/Lautrec_rue_des_moulins%252C_the_medical_inspection_1894.jpg" width="451" /></a></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: center; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">(मेडिकल इन्स्पेक्शन – तुलूझ लोत्रेक –
तैलरंग, कार्डबोर्ड ऑन वुड, ८३.५x६१.५ सेमी, १८९४) नॅशनल गॅलेरी ऑफ आर्ट्स, वॉशिंग्टन डीसी</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">हेन्री जेव्हा ल प्लुर ब्लां सोडून जायला निघाला
तेव्हा मादाम पोतीएरों</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">तिचा नवरा अलेक्सांद्र व
तेथील मुली या सगळ्यांच्या अगदी जिवावर आले. हेन्रीने मोठ्या जड अंतःकरणाने
त्यांचा निरोप घेतला. जाण्यापूर्वी शेवटचा प्याला घेण्यासाठी म्हणून अलेक्सांद्र
हेन्रीला घेऊन कॅफेत गेला. त्याच्याबरोबर त्याचे आणखी दोन मित्र होते. ते तिघेही
वयाच्या पन्नाशीच्या जवळपास होते. डोळ्यांखालील त्वचा लोंबू लागली होती.
व्यवसायातल्या ओढगस्तीमुळे कपाळावर आठ्यांचे जाळे आले होते. या वयात तारुण्यातील
जोम ओसरला होता. तरी एकेकाळचा मर्दानी देखणेपणा लपत नव्हता. कॅफेत त्यांनी
पत्त्यांचा डाव टाकला. नेहमीप्रमाणे मॉरीस जिंकला.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तू नशीबवान आहेस बुवा.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">पत्त्यात जे नशीब साथ देतं तशी साथ धंद्यात मिळाली तर
किती बरं होईल. आजच्या तपासणीत माझी दोन कबुतरं सापडली. आता दर वेळी नवीन पोरी
आणायच्या कोठून</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">या आजकालच्या पोरी मोठ्या डँबीस असतात.
पहिल्यासारख्या सीध्यासाध्या पोरी आता कितीही शोधल्या तरी मिळणार नाहीत. तो
व्हिक्टर ह्युगो मेला तेव्हा माझ्या पोरी काय रडल्या म्हणून सांगू</span>? <span lang="MR">नाही तर या स्वतःला समाजवादी समजणाऱ्या कालच्या पोरी. त्यांचे नखरे पाहून
घ्यावेत. आपली देशभत्ती दाखवायला ढुंगणाला तिरंगासुद्धा गुंडाळून फिरतील.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">नंतर धंद्यातील नेहमीची रडगाणी सुरू झाली. </span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुम्हाला काय सांगू मस्य तुलूझ. आता स्पर्धा किती
वाढलीय. पहिल्यासारखं राहिलं नाहीय. आजकाल शहरातून जोडधंदा म्हणून बऱ्याच संसारी
स्त्रियासुद्धा वेश्या व्यवसाय करू लागल्यायत. शिवाय रस्त्यावर दिव्याच्या
खांबाखाली उभे राहून अनधिकृत धंदा करणाऱ्या मुली आहेत त्या वेगळ्याच.
पोलिसांनासुद्धा आता पूर्वीसारखी नुसती दारू देऊन भागत नाही. त्यांना रोख पैसे हवे
असतात.</span>’’</span><br />
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-indent: 0.5in;">‘‘</span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-indent: 0.5in;">आम्ही किती कष्टाने पैश्याला पैसा जोडून पैसे मिळवलेयत. धंद्याला सुरुवात
केली तेव्हा फक्त बायको आणि जोडीला मेव्हणी होती. माझ्या बायको अगदी साधी आहे. मी
पुरे म्हणून सांगीतलं</span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-indent: 0.5in;">, </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-indent: 0.5in;">तरी एक शेवटचा म्हणून नवीन गिऱ्हाईक
घ्यायची. तिचं माझ्यावर केवढं प्रेम होतं म्हणून सांगू</span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-indent: 0.5in;">? </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-indent: 0.5in;">अशी
बाई बायको म्हणून मिळायला फार मोठं भाग्य लागतं.</span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-indent: 0.5in;">’’</span></div>
</div>
Jayant Gunehttp://www.blogger.com/profile/17521923507778509176noreply@blogger.com0Xrbia Hinjewadi Township, Hinjawadi, Nerhe, Marunji Rd, Pune, Maharashtra 411057, India18.6029149 73.692927400000031-10.961648100000001 32.384333400000031 48.167477899999994 115.00152140000003tag:blogger.com,1999:blog-5698565646213457909.post-6945094727192284432018-10-23T15:34:00.001+05:302018-10-23T15:34:50.416+05:30मुलँ रूज - ७२<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">सर्वजण निघून गेल्यावर हेन्री एकटाच मागे उरला.
त्याने एका कॅफेत जाऊन जेवण घेतले व नंतर फॉलीज बर्जेरामध्ये जाऊन बसला. </span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘<span lang="MR">लामोर अ व्हेनीस</span>’<span lang="MR">चा शेवटचा अंक
चालू होता. रिआल्टोवरील पूल</span>, <span lang="MR">खाली गोंडोला वगैरेचा सेट
लावलेला होता.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">ऑर्केस्ट्रावर प्रेमगीताची आर्त धून वाजविली जात
होती. गायिका तारसप्तकात गात होत्या तर नर्तिका व्हेनेशियन वेषभूषेत एक हात
कंबरेवर</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">दुसरा हात उंचावत नाचत
होत्या. पुलाखाली गोंडोला डोलत होता. लय हळूहळू टिपेला पोचली</span>, <span lang="MR">सिंबल्सचा झणत्कार झाला व टाळ्यांच्या कडकडाटात पडदा पडला.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">हेन्री थिएटरबाहेर पडला. रात्रीचे बारा वाजले
होते. रस्त्यावर शुकशुकाट होता. आणखी एखादा पेला झोकण्याच्या बेताने तो कॅफे
रीशमध्ये गेला. शेवटचा खेळ आटोपल्यावर नाटकातील कलाकार मंडळी तेथे ओनीयन सूप
प्यायला जात. तेथे वातावरण अगदी मोकळे असे. चंदेरी दुनियेतील छोटे-मोठे सितारे
खेळीमेळीने एकमेकांना पहिल्या नावाने हाक मारताना दिसत. या कॅफेत वरिष्ठ कलाकार
मंडळी आपला बडेजाव थोडा वेळ विसरत. रात्रपाळीचे वार्ताहर व गॉसिप लेखक कोणाकडे काय
बातमी मिळतेय इकडे अगदी कान लावून असत. कित्येक वेळा मोठमोठ्या करारमदारांचा मसुदा
इथल्या टेबलावर बसून नक्की होई. हेन्रीला एकटा बसलेला पाहून जेन ॲव्हरील त्याच्या
टेबलावर आली. तिने ओनीयन सूप</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">स्क्रँबल्ड
एग्ज व कॉफी मागविली.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">(कॅफे रीशमध्ये बसून सूप द ल्योनो घेणे हा पॅरीसला
भेट देणाऱ्या पर्यटकांचा एक कार्यक्रम असतो.)</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मला एक डबल ब्रँडी.</span>’’ <span lang="MR">हेन्री.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">अहो</span>, <span lang="MR">तुम्हाला झालंय तरी काय</span>?
<span lang="MR">बघावं तेव्हा आपले दारू पीत असता. मी कधी तुम्हाला खाताना पाहिलेच
नाहीय.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तूसुद्धा प्रवचन झोडायला लागलीस. खूप दमलोय मी. जरा
निवांतपणे एखादा पेला पिऊ देशील की नाही</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">अशाने लवकरच प्रकृतीची वाट लागेल. ते काही नाही
चालायचं. आता माझ्याबरोबर तुम्हीसुद्धा काहीतरी खाऊन घ्या.</span>’’ <span lang="MR">तिने हेन्रीसाठी सूप व एग्ज मागविली.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मला एक पोस्टर करून हवंय. कराल माझ्यासाठी</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मी तुला मागेच सांगितलंय की मी पोस्टर करणं बंद केलंय
म्हणून आणि तुला नव्या पोस्टरची गरज काय</span>? <span lang="MR">सध्या आहे ते ठीक
आहे की.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ते तुम्ही झिडलरसाठी केलं आहे. तुम्ही एवढ्या जणांना
पोस्टर करून दिलेली आहेत. पण माझ्यासाठी म्हणून एकही केलं नाहीत. हे बघा</span>, <span lang="MR">पुढच्या वर्षी मी लंडनला शो करणार आहे. तेव्हा त्या इंग्लिश लोकांच्या
नजरेत भरेल असं काहीतरी नवीन हवंय.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">आजपर्यंत तुझी जवळपास एक डझनभर तरी पोर्ट्रेट्स मी
केली असतील. ती कुठे गेली</span>? <span lang="MR">स्केचीस् किती केली असतील त्याची
तर गणतीच नाही.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">माझ्या पोर्ट्रेटचा मला काय उपयोग</span>? <span lang="MR">ते विकत घेऊन माझ्या संग्रहात ठेवणं मला काही परवडण्यासारखं नाहीय. पोस्टर
करून दिलंत तर काही फायदा. हेन्री</span>, <span lang="MR">प्लीज. लंडनचा हा शो खूप
महत्वाचा आहे. तुमच्या पोस्टरने नशीब फळफळतं असा इतिहास आहे. व्हेट गिलबर्ट</span>,
<span lang="MR">लुआ फ्युलर आणि कोण ती आयरीश बया मे मिल्टन का बेलफोर्ट. काय आहे
तिच्याकडे</span>? <span lang="MR">स्टेजवर मांजरीसारखी म्यॉँवम्यॉँ करत नुसती फिरत
असते. हसायला काय झालंय तुम्हाला</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">विशेष काही नाही. मनात आलं एका बाईने दुसऱ्या बाईला
कधी चांगलं म्हटलंय</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">तेवढ्यात मे बेलफोर्ट एका मध्यमवयीन गृहस्थाच्या
हातात हात घालून आली.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">सटवीला शंभर वर्षं आयुष्य आहे. आज आपला बँक अकाउंट
बरोबर घेऊन आलेली दिसतेय.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">वेटरने सूप व एग्ज आणून ठेवले. तिने सावकाशपणे
खायला सुरुवात केली. जेन ॲव्हरील मुलँमध्ये आल्यापासून हेन्री तिला ओळखत होता. तिचे
नृत्यातील उपजत गुण तिने मेहनतीने जोपासले होते. सामान्य परिस्थितीतून आलेली एक
नर्तिका आता एक प्रसिद्ध नटी होऊ पाहत होती. हेन्री तिच्या नृत्यकौशल्यावर फिदा
होता. त्या दोघांची अतिशय जिव्हाळ्याची मैत्री होती.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मस्य हेन्री</span>, <span lang="MR">तुम्ही काही खात
का नाही</span>? <span lang="MR">सारखं पिणं चाललंय. ही कोनॅक तुमचा जीव घेईल एके
दिवशी.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">प्लीज जेन. मी जास्त पितो. एवढं पिणं चांगलं नव्हे.
कबूल आहे. पण आता हे पिणं बंद करणं कठीण आहे. तू किंवा आणखी कोणी कितीही प्रयत्न
केला तरी काही उपयोग होत नाही. मलाही वाटतं थांबवावं</span>, <span lang="MR">पण
नाही जमत.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">त्याच्या निबर चेहऱ्याकडे तिने पाहिले. त्याची ती
दाढी आणि पुढे आलेले ओठ यामुळे त्याच्या कुरूपतेत भर पडली होती.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">हेन्री. एकटेपणा खायला उठतो तर दारू पिणं हा काही एकच
उपाय नाहीय. तुमच्याबरोबर तुमची कला तर आहे.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">जेन ॲव्हरील जेव्हा तिच्या नव्या प्रियकराबरोबर
निघून गेली तेव्हा पहाटेचे दोन वाजून गेले होते. कॅफेसमोर रेंगाळत असलेल्या
घोडागाडीत हेन्री चढला व गाडीवानाला त्याने उगाच कुठेतरी जायला सांगितले. थोडा वेळ
मॅक्झीममध्ये नंतर आयरीश अमेरिकन बार. गाडीत बसल्यावर त्याला पॉल गोगँची आठवण
झाली. एकेकाळी तो असाच अस्वस्थ असायचा. भरतकाम केलेले लालभडक रंगाचे जॅकेट घालून
तो बुलेव्हारवर भटकताना आढळायचा. त्याच्या काकाने त्याच्या नावे तेरा हजार फ्रँक
ठेवले होते. त्यामुळे तो अगदी छानछोकीने राहायचा. आपल्या ताहिती पेंटिंगनी आपण पॅरीसमध्ये
खळबळ उडवून देणार आहोत अशा वल्गना करीत फिरायचा. इकडून तिकडून जमा केलेल्या सटरफटर
पॉलीनेशियन कलावस्तू दाखविण्याच्या निमित्ताने स्टुडिओत चहापाटर्या करण्यात थोडे
दिवस गेले. शेवटी गुत्त्यात बसून दिवस ढकलण्याची पाळी आली. कोट</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">टाय</span>, <span lang="MR">हॅट</span>, <span lang="MR">ग्लोव्हज सगळा जामानिमा गेला. फाटके जॅकेट</span>, <span lang="MR">ठिगळ
लावलेली पँट व समोर ॲबसिंथची बाटली. खिशात दमडी नाही. पन्नाशी उलटलेली</span>, <span lang="MR">तेरा हजार फ्रँक केव्हाच संपलेले. ताहितीला जाऊनही फारसे यश हाती लागलेले
नव्हते. शरीराला जडलेले रोग</span>, <span lang="MR">मोडलेला पाय</span>, <span lang="MR">तोंडात अपयशामुळे आलेली कडवट चव</span>, <span lang="MR">डोक्यात विरलेली
स्वप्ने व कुरतडणाऱ्या आठवणी. बिचारा पॉल गोगँ. मनाने व शरीराने पिचलेला</span>, <span lang="MR">दारिद्र्याने गांजलेला. आता या घटकेला तो काय करीत असेल बरे</span>?<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">विचारांच्या तंद्रीत हेन्रीला थोडा वेळ डुलकी
लागली. घोडागाडी अगदी संथपणे चालली होती. त्याने डोळे किलकिले करून पाहिले. आकाशात
थोडे फटफटू लागले होते. इतका वेळ काळ्याभोर शाईसारख्या दिसणाऱ्या आकाशात दगडी
पाटीचा करडेपणा दिसू लागला होता. दूर क्षितिजावर सीन नदीच्या पार्श्वभूमीवर नोत्र
दॅमची धूसर आकृती दिसत होती.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">कोचर. ल फ्लूर ब्लां.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">रू द मुलँ ही पॅरीसमधील एक छोटीशी गल्ली होती.
इतकी क्षुल्लक की बहुतेक नकाशांत ती दाखवलेलीसुद्धा नसे. गेल्या बाजारी कोणतीही महत्वाची
घटना रू द मुलँमध्ये घडली नव्हती. ना एखादा खून ना खळबळजनक गुन्हा किंवा रस्त्यावर
रक्ताचा सडा पडेल अशी एखादी ऐतिहासिक कत्तल. नेपोलीयन पॅरीसभर एवढा हिंडला</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">पण त्याचे पाय या गल्लीला कधी लागले नव्हते. दगडी
भिंतींच्या आणि लोखंडी सज्जांच्या इमारती यामुळे वातावरण अठराव्या शतकातील वाटत
असे. एकूण वस्ती कनिष्ठ मध्यमवर्गीयांची. या गल्लीत आजूबाजूच्या वातावरणाशी विसंगत
अशी एक हवेली होती. ही हवेली एका धनाढ्य सावकाराने त्याच्या अंगवस्त्राच्या
निवासासाठी शहरापासून थोडीशी लांब अशी बांधली होती. सावकाराच्या मृत्यूनंतर
थोड्याच दिवसांत त्याचे रूपांतर मध्यमवर्गीयांना राहायला भाड्याने जागा दिलेल्या
वाड्यात झाले. कालांतराने त्या दरिद्री मंडळींचे घरभाडे वारंवार थकू लागले.
त्यामुळे एक एक करून ते सोडून गेले. त्यांच्या जागी रस्त्यावरच्या गावभवान्या येऊन
राहू लागल्या. ज्यांना आपली जागा सोडायची नव्हती त्यांनी घरभाडे परवडावे यासाठी
वेश्या व्यवसाय पत्करला. कालपरत्वे त्या हवेलीचे रूपांतर एका वेश्यागृहात झाले.
दुसऱ्या नेपोलीयनच्या कारर्किर्दीत त्या इमारतीला बरकतीचे दिवस आले. दरबारी मंडळी
अधूनमधून तेथे मुक्कामाला येऊ लागली. बड्या धेंडांच्या सेवेत तेथील मुली कोणतीही
कमतरता ठेवत नसत. उच्च नैतिक मूल्यांचा घोष करणाऱ्या प्रजासत्ताकवाद्यांनी सत्ता
काबीज केल्यानंतर साहजिकच जुन्या सरंजामशहांच्या नैतिक अधःपतनाच्या दर्शक अशा
बाबींवर त्यांचा रोष झाला. त्यांनी वेश्यांचा व्यवसायाचा परवाना रद्द करण्याचे
ठरविले. तेव्हा तेथील वेश्यांची प्रतिनिधी अशी एक मादाम प्रजासत्ताकवादी नेत्यांना
जाऊन भेटली. ल प्लूर ब्लांमधील सगळ्या मुली या मूलतः प्रजासत्ताकवाद्यांच्याच
बाजूच्या आहेत</span>, <span lang="MR">असे तिने शपथेवर सांगितले. पूर्वी त्या
सरंजामवाद्यांच्या सेवेत होत्या हे खरे असले तरी तो एक जबरदस्तीचा मामला होता. रोज
रात्री झोपताना मस्य तीएरचा फोटो उशीखाली ठेवूनच त्या झोपायच्या. आता क्रांतीनंतर
त्यांनी ते फोटो उघडपणे भिंतीवर लावले आहेत आणि प्रजासत्ताकवाद्यांपैकी कोणीतरी
पाहुणा येण्याची त्या सगळ्या आतुरतेने वाट पाहत आहेत.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">या प्रकरणाचा विचार करण्यासाठी सरकारने चौकशी
करण्याचे ठरविले. आता चौकशी म्हटली की मुळापासून व्हायला पाहिजे. म्हणून काही
सरकारी अधिकाऱ्यांनी जातीने ल फ्लूर ब्लांला भेट दिली</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">चौकशी केली आणि ते परत गेले. थोड्या दिवसांनी अधिक
चौकशीसाठी नवीन अधिकारी येऊन गेले. अशी चौकशी वारंवार होत राहिली</span>, <span lang="MR">पण परवाना रद्द करण्याचे नाव आता कोणी काढीत नसे.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">हेन्रीने जेव्हा ल फ्लूर ब्लांमध्ये पाऊल ठेवले
तेव्हा रात्र ओसरत आली होती. मादाम पोतीएरों आपल्या खुर्चीत भकास नजरेने बसली
होती. तिच्या मांडीत तिचा आवडता कुत्रा टुटु डोके मुडपून शांतपणे झोपला होता.
मादाम पोतीएरोंला घडवताना निसर्गाचे सौंदर्याकडे साफ दुर्लक्ष झाले होते. तिचा देह
म्हणजे जणू मूर्तिमंत कुरूपता होती. देह बटाट्याच्या पोत्यासारखा</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">चेहेरा एखाद्या डुकरिणीची आठवण करून देणारा. असे असले
तरी ती स्वभावाने अतिशय प्रेमळ होती. एकाकी हेन्रीवर ती मायेची पखरण करीत असे.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">(कुत्र्याला मांडीवर घेऊन बसलेली मादाम पोतीएरों
व शेजारी तिचा नवरा असे लोत्रेकने केलेले एक पोर्ट्रेट आल्बीमधील म्युझियममध्ये
आहे.)</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">मादामशी थोडा वेळ गप्पा मारून झाल्यावर हेन्री वर
जाऊन झोपला. सकाळी जरा उशिराने उठल्यावर बघतो तो बिछान्यात शेजारी एल्सा झोपली
होती.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">आज मी सोडून सगळ्या पोरींना गिऱ्हाईकं भेटली. मला
एकट्याने झोप येईना म्हणून तुझ्या शेजारी येऊन झोपले.</span>’’ <span lang="MR">एल्साने
उठल्यावर खुलासा केला. एल्सा व्हिएन्नाची होती. एकेकाळी ती खूप सुंदर दिसायची. आता
तिच्या तारुण्याचा बहर ओसरला होता. हेन्रीने उठल्याबरोबर तिचे पोर्ट्रेट करायला
घेतले. दिवसभर ती हेन्रीच्या खोलीत आळसावल्यासारखी बसून गप्पा मारीत होती.
लहानपणच्या व्हिएन्नातील आठवणी</span>, <span lang="MR">तेथील सुंदर रस्ते</span>, <span lang="MR">बीअर गार्डन्स</span>, <span lang="MR">इमारती</span>, <span lang="MR">वयाच्या
अवघ्या बाराव्या वर्षी चुलत्याने केलेला बलात्कार सगळे काही ती अगदी त्रयस्थपणे
सांगत होती. मधेच हेन्रीच्या पिण्यावर तिची टीका चालू होती.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">(लोत्रेकने केलेले </span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘<span lang="MR">एल्सा द व्हिएन्नीज्</span>’ <span lang="MR">हे पोर्ट्रेट
आल्बीमध्ये आहे.)</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">दुपार टळल्यानंतर एक एक जणी उठून तयार व्हायला
लागल्या. आळसावलेल्या</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">केस मोकळे सोडलेल्या अशा
त्या मधूनच हेन्रीच्या खोलीत डोकावायच्या. थोडा वेळ पेंटिंग बघ</span>, <span lang="MR">जांभया देत उगाच खाली रस्त्यावर बघ असे वेळ काढणे चालू होते. एवढ्यात
त्यांना रस्त्यावरून पायघोळ डगला घातलेला एक पाद्री जाताना दिसला.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तो पाद्री पाहिलास का</span>? <span lang="MR">त्या
डगल्याखाली त्याने पँट घातली असेल का</span>?’’ <span lang="MR">एल्साने गमतीने विचारले.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">त्या डगल्याखाली पँट आहे की नाही ते वरून कसं कळणार</span>,
<span lang="MR">पण तू स्कर्टच्या आत चड्डी घातलेली नाहीस हे त्याला खालून दिसलं आणि
तो वर आला तरच आपल्याला कळेल की त्याने पँट घातलीय की नाही</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">सगळ्या जणी मनापासून हसल्या. वातावरणातील मरगळ
पळून गेली. पाद्रीबोवांच्या पोशाखावरून विषय देवाची प्रार्थना करताना बसून करावी
की गुडघे टेकून करावी यावर गेला. वादविवादात दोन तट पडले आणि मग एकच खडाजंगी
उडाली. एकमेकांना शिव्या देत</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">एकमेकांची
उणीदुणी काढत</span>, <span lang="MR">आईबाप</span>, <span lang="MR">भाषा</span>, <span lang="MR">प्रांत</span>, <span lang="MR">देश</span>, <span lang="MR">वांशिक पोटभेद
यांचा उद्धार करीत एवढा गदारोळ उडाला की प्रकरण एकमेकींच्या झिंज्या उपटण्यावर
जाणार की काय असे वाटण्याची पाळी आली. देवाची प्रार्थना कशी करावी यावरून झालेल्या
भांडणातील शब्द पाद्रीबोवांच्या कानावर गेले असते तर त्यांना नक्कीच झीट आली असती.
भाषातज्ज्ञांना युरोपातील सगळ्या भाषांतील शिव्यांचा अभ्यास एकाच ठिकाणी करता आला
असता.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">ते निरर्थक भांडण हेन्री शांतपणे बघत होता. रोज
रोज मनाविरुद्ध करावा लागणारा शरीरसंबंध</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">अंधःकारमय भविष्य</span>, <span lang="MR">पापी जीवन जगत असल्याची पोखरणारी
जाणीव यामुळे त्या सर्वांचा स्वभाव अत्यंत चिरचिरा झाला होता. त्यात भर एकत्र राहण्याची.
त्यामुळे क्षुल्लक कारणावरून चालू झालेली भांडणे नेहमी विकोपाला जात. हेन्रीने
त्या भांडणाऱ्या पापाच्या जोगिणींचे हावभाव पटापट आपल्या स्केचबुकात उतरविले.
तेवढ्यात लॉड्रीवाला आला आणि त्या निमित्ताने उगाचच चालू झालेले भांडण तसेच अचानक
थांबले.</span><o:p></o:p></span></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjvj38NV9M-qNoR3gXzzemsXB3D3Euf8-VNoJ57-D8bv1vw8RayktG-9U_cu0Lk4PaM03v80HLdlrDbAAFtQSMNN6F6LJDuHCRv3ccNfxuByuZDwOpdxKtQnjw1ovgNWlUh5XkYPW1Yi6SN/s1600/Laundryman+at+brothel.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1098" data-original-width="860" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjvj38NV9M-qNoR3gXzzemsXB3D3Euf8-VNoJ57-D8bv1vw8RayktG-9U_cu0Lk4PaM03v80HLdlrDbAAFtQSMNN6F6LJDuHCRv3ccNfxuByuZDwOpdxKtQnjw1ovgNWlUh5XkYPW1Yi6SN/s640/Laundryman+at+brothel.jpg" width="499" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-indent: 0.5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">(लोत्रेकचे लाँड्रीमॅन हे पोर्ट्रेट
आल्बीमधल्या म्युझियममध्ये आहे.)<o:p></o:p></span></div>
</td></tr>
</tbody></table>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><span lang="MR"><br /></span></span></div>
<br /></div>
Jayant Gunehttp://www.blogger.com/profile/17521923507778509176noreply@blogger.com0Xrbia Hinjewadi Township, Hinjawadi, Nerhe, Marunji Rd, Pune, Maharashtra 411057, India18.6029149 73.692927400000031-10.961648100000001 32.384333400000031 48.167477899999994 115.00152140000003tag:blogger.com,1999:blog-5698565646213457909.post-67395348228124018262018-10-23T08:50:00.001+05:302018-10-23T08:50:18.536+05:30मुलँ रूज - ७१<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">दुसऱ्या दिवशी प्रदर्शनाचे उद्घाटन झाले. दुपारी
चार वाजल्यानंतर एक एक करून लोक यायला लागले. थोड्या वेळाने समीक्षक मंडळी आली.
आपण कोणाच्या गावचे नाहीत असे वरवर भासवीत पण आपले महत्त्व नजरेत भरू देण्याची
एकही संधी न सोडता ते वावरत होते. एखाद्या जनरलने जवानांची पाहाणी करावी तशा
रुबाबात ते हातात छत्री अडकवून सगळ्या कॅनव्हाससमोरून फिरत होते. मधेच थांबून मान
वाकडी करून</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">थोडे मागेपुढे सरकून
बारकाईने निरीक्षण करीत हातातल्या वहीत काहीतरी खरडत होते. साडेपाच वाजेपर्यंत
सगळा हॉल गर्दीने फुलून गेला. कसलाही गाजावाजा केला नव्हता तरी सांगोवांगी
झालेल्या प्रसिद्धीने खूप गर्दी झाली. मॉरीसची सारखी खालीवर धावपळ चालू होती.
सगळ्यांशी मोठ्या तत्परतेने तो दोन शब्द बोलत होता.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">थोड्या वेळाने काउंट इसाक कामोंदो व किंग मिलान
ऑफ सर्बिया असे दोघे जण आले. लोकांनी अदबीने त्यांना वाट करून दिली. मॉरीस
त्यांच्याबरोबर फिरत त्यांना मोठ्या उत्साहाने माहिती पुरवत होता. राजेसाहेब एका
पेंटिंगसमोर किंचित थांबले. ते विदूषकाचा पेहराव केलेल्या बाईचे पेंटिंग होते.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">इथल्या एका सर्कशीत काम करते. काय तौलनिक रचना आहे
पाहा. शिवाय रंगांचे संतुलन.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">केवढ्याला</span>?’’ <span lang="MR">काउंटने विचारले.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">सहा हजार फ्रँक.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">काय सहा हजार. लोत्रेक अजून लहान आहे.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">रफाएलसुद्धा एकेकाळी लहान होता साहेब.</span>’’ <span lang="MR">मॉरीस हेन्रीचा एक जिवलग मित्र होता तसाच एक जाणकार विक्रेताही.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मागच्या वर्षी देगा मी सहा हजारात घेतला.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">आणि एका वर्षात त्याची किंमत दुप्पट झाली. मस्य तुमची
अभिरुची आणि व्यापारी दृष्टी यांचे कौतुक करायला हवे. या दोघांचा मेळ क्वचितच
जमतो.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">संध्याकाळी सात वाजल्यानंतर मॉरीसला जरा फुरसत
मिळाल्यावर तो खाली तळघरात गेला. हेन्री हातात ग्लास घेऊन जेन ॲव्हरीलशी गप्पा
मारत होता. मॉरीसला पाहून तो म्हणाला</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">,<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">काय कामोंदोसाहेब आले की नाही शेवटी</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">नुसते आले असं नाही तर तुझं ते शा-तु-काओचे पेंटिंग
घेऊन गेले. सहा हजार फ्रँक आले</span>, <span lang="MR">आहेस कुठे</span>? <span lang="MR">राजेसाहेबांनी पण एक पेंटिंग घेतलं. तू आता नुसता पोस्टर आर्टिस्ट राहिला
नाहीस. महाशय तुम्ही आता पेंटर झालायत. पुढचा शो लंडनमध्ये करू. पुढच्या वर्षी
न्यूयॉर्क. खरा पैसा तिकडेच आहे. अमेरिकेत.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">(काउंट कामोंदोने घेतलेले शा-तु-काओ हे पेंटिंग
सध्या लूव्हरमध्ये आहे</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">तर दुसरे पेंटिंग किंग
मिलान ऑफ सर्बियाच्या खाजगी संग्रहात आहे असा उल्लेख ज्वाय्यांच्या कॅटलॉगमध्ये
सापडतो. पण त्यानंतर झालेल्या बऱ्याच हस्तांतरामुळे सध्या कोणाकडे आहे त्याचा
पत्ता लागत नाही.)</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">तेवढ्यात वरती बेल वाजली. इतक्या उशिरा कोण आले
असावे असा विचार करीत मॉरीसने दार उघडले. देगा व्हिसलरला घेऊन आला होता.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुम्ही यायला बराच उशीर केलात. सगळे गेले.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">म्हणूनच आम्ही उशिरा आलोय. लोत्रेक कुठे आहेत</span>?’’
<span lang="MR">देगाने विचारले.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">देगा आपल्या प्रदर्शनाला आला याचा हेन्रीला अतिशय
आनंद झाला. जेव्हा हेन्री खालून वर आला तेव्हा देगा आणि व्हिसलर दोघेही एका मोठ्या
कॅनव्हास </span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘<span lang="MR">मुलँ रूज</span>’ <span lang="MR">समोर उभे होते.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">(दोन स्त्रिया आणि एक पुरुष एका टेबलाभोवती बसले
आहेत असे हे पेंटिंग सध्या आर्ट इन्स्टिट्युट ऑफ शिकागोमध्ये आहे.)</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">या बाईचा चेहरा तू हिरव्या रंगात का रंगवलायस</span>?’’
<span lang="MR">देगास लांबूनच ओरडला. जवळ जात तो म्हणाला</span>, ‘‘<span lang="MR">मला
माहितेय तू हिरवा रंग का वापरलास ते आणि तुझं बरोबर आहे. आता समीक्षक मंडळी काय
म्हणतात ते बघ.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">पुढे वाकून कॅनव्हासला अगदी नाक चिकटेल इतक्या
जवळ जात व्हिसलर म्हणाला</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, ‘‘<span lang="MR">केस बाकी झकास काढलेयस
हां. अगदी माझ्या गर्ल इन व्हाईटची आठवण येते. ही कलाकुसर आहे हे जरी खरं असलं तरी</span>,
<span lang="MR">ती कलाकुसर अशा सफाईने केलीयस की ती कलाकुसर आहे हे बघणाऱ्याला
कळणारही नाही. हे मात्र अगदी अप्रतिम. मागच्या वर्षी तू लंडनमध्ये असताना मी तुला
काय सांगितलं होतं आठवतंय</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ए जिमी. तुझी बकबक पुरे कर. सध्या आपण लंडनमध्ये नाही
पॅरीसमध्ये आहोत आणि येथे आपण लोत्रेकचे प्रदर्शन बघायला आलो आहोत. हेन्री</span>,
<span lang="MR">चल तुझी बाकीची पेंटिंग दाखव बरं.</span>’’ <span lang="MR">देगा
म्हणाला. नंतर एक तासभर त्या दोघांनी खाली तळघरात ठेवलेली हेन्रीची वेश्यांच्या
जीवनावरची पेंटिंग पाहिली.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुझं वय काय आहे हेन्री</span>?’’ <span lang="MR">देगासने
विचारले.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">बत्तीस.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तू माझ्यापेक्षा बत्तीस वर्षांनी लहान आहेस. तुला आता
जेवढी अक्कल आहे तेवढी अक्कल आम्हाला यायला खूप उशीर लागला आणि अक्कल आली तरी
तुझ्या एवढी आम्हाला आली नाही. तुला आठवतंय दहाएक वर्षांपूर्वी मी तुला सांगितलं
होतं की या जगात आजपर्यंत फार तर पन्नास-साठ चित्रकार होऊन गेले असतील की ज्यांच्याकडे
जगाला देण्यासारखं काही होतं आणि ते त्यांनी दिलं. इतिहास तुला त्यांच्या पंत्तीत
नेऊन बसवेल.</span>’’ <span lang="MR">असे बोलून देगास व्हिसलरबरोबर निघून गेला.</span><o:p></o:p></span></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj-NMxDgwM2DBAZAhvL-xMY6QwVC-aNx09NJzQXx0obc0LeKZV6_3DqwLKldfa2cFyU9vAxXYG3d-sQ7HbJyAYFPp08hqTro1g1BT-lSvDry5zZI0K7raq1s2-qcDBwbtUz_xG7ohvxX2hV/s1600/cha+u+kao.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="616" data-original-width="360" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj-NMxDgwM2DBAZAhvL-xMY6QwVC-aNx09NJzQXx0obc0LeKZV6_3DqwLKldfa2cFyU9vAxXYG3d-sQ7HbJyAYFPp08hqTro1g1BT-lSvDry5zZI0K7raq1s2-qcDBwbtUz_xG7ohvxX2hV/s640/cha+u+kao.jpg" width="372" /></a></td></tr>
</tbody></table>
<br />
<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: center; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">(शा-तू-काओ – तुलूझ लोत्रेक – तैलरंग, कॅनव्हास – १८९५ – लुव्हर, पॅरीस)</span></div>
</div>
Jayant Gunehttp://www.blogger.com/profile/17521923507778509176noreply@blogger.com0Xrbia Hinjewadi Township, Hinjawadi, Nerhe, Marunji Rd, Pune, Maharashtra 411057, India18.6029149 73.692927400000031-10.961648100000001 32.384333400000031 48.167477899999994 115.00152140000003tag:blogger.com,1999:blog-5698565646213457909.post-63173299549193110982018-10-22T19:42:00.000+05:302018-10-22T19:42:30.074+05:30मुलँ रूज - ७०<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">घोडागाडी एका बाजूच्या गल्लीत वळली आणि एका
साध्यासुध्या दिसणाऱ्या दुकानासमोर थांबली. त्या दुकानावर सोनेरी अक्षरात रंगवलेली
पाटी होती. </span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘<span lang="MR">गॅलेरी ज्वाय्याँ</span>’.
<span lang="MR">हेन्री काचेचा दरवाजा ढकलून आत शिरला. पुढची दोन दालने ओलांडून
हेन्री मागच्या ऑफिसमध्ये गेला. मॉरीस टेबलावर काहीतरी लिहिण्यात दंग होता. त्याने
डोके वर करून पाहिले.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<i><span lang="MR">बाँज्यूर</span></i><span lang="MR"> हेन्री. ओह</span>,
<i><span lang="MR">नॉम दे दियू</span></i><span lang="MR">! परत दारू प्यायला सुरुवात
केलीस</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">दारू कुठे प्यायलोय मी. फक्त दोन ॲपरटीफस् घेतलीयत
सकाळपासून. फार तर तीन झाली असतील.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">कोणाला थापा मारतोयस. तुझे डोळे आणि चेहेरा सांगतोय
तू किती प्यायलायस ते.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मी बसलो तर तुझी काही हरकत नाही ना</span>? <span lang="MR">मी बसल्यावर तुला काय प्रवचन द्यायचे ते दे.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">हेन्री एका खुर्चीवर बसला आणि म्हणाला</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, ‘‘<span lang="MR">मी इकडे येता येता विचार करीत होतो. माझी गेली पाच
वर्षं नुसती फुकट गेलीयत. आणि याला एका परीने तूच कारणीभूत आहेस. तूच माझी
मिसीयाशी ओळख करून दिली होतीस आठवतंय</span>? <span lang="MR">तेव्हापासून मी फारसं
काही करू शकलो नाही.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">सभ्य लोकांच्या जगात तुझी ऊठबस व्हावी म्हणून मी तुझी
तिच्याशी ओळख करून दिली. वाटलं होतं तुझ्या चार ओळखी झाल्या</span>, <span lang="MR">मोठ्या लोकांत ऊठबस वाढली</span>, <span lang="MR">थोडी प्रसिद्धी मिळावी की
तुझं पिणं कमी होईल. पण झालं उलटंच. तुझं पिणं वाढलं आणि पेंटिंग कमी झालं.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">बाजूला पडलेल्या वर्तमानपत्रातील एका बातमीकडे
लक्ष वेधत हेन्री म्हणाला</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, ‘‘<span lang="MR">हे वाचलंस ना. आपल्या
उद्याच्या प्रदर्शनाविषयी काय छापून आलंय ते. तरुण आणि धाडसी चित्रकाराचा पहिलाच
वन मॅन शो. तरुण व धाडसी चित्रकार अशी बॅलड रिॲलिस्तपासून तयार केलेली बिरुदावली
हे पत्रकार माझ्या नावामागे किती दिवस लावणार आहेत कोण जाणे. मी पाऊणशे वर्षांचा
म्हातारा झालो तरी हे मला तरुण आणि धाडसी चित्रकार म्हणत राहाणार आहेत की काय.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">पाऊणशे</span>? <span lang="MR">या गतीने दारू ढोसत
राहिलास तर वयाची चाळिशी गाठलीस तरी नशीब समज.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">कोनॅकने काही होत नाही. रफाएल</span>, <span lang="MR">कॉरेज्जो</span>,
<span lang="MR">वॉत्तो दारू पीत होते तरी ते भरपूर जगले. ते जाऊ दे. तुला जे काही
प्रवचन झोडायचं असेल ते झोडून एकदा मोकळा हो बरं. म्हणजे तूही सुटलास आणि मीही
सुटलो.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">आपल्या या मित्राला कसे समजवावे या विचारात मोरीस
थोडा वेळ गप्प राहिला. </span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">कित्येक वेळा मला वाटतं
की जाणूनबुजून आपल्या करीयरची वाट लावायची असं तू ठरवलेलं दिसतंय. परवा त्या ऑपेरा
बॉलला कोणत्या फालतू बाईला बरोबर घेऊन आलास. नुसता बरोबर घेऊन आलास असं नाही. वर
सर्वांशी माझी आल्बीतील मावशी म्हणून आवर्जून ओळख करून द्यायची काय गरज होती</span>?
<span lang="MR">अशाने तुझी काय इज्जत राहिली</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ओह. तू त्या मादाम पोतीएरोंबद्दल बोलतोयस. एक तर ती
फालतू बाई नाहीय. तिचा स्वतंत्र व्यवसाय आहे आणि त्यात ती बऱ्यापैकी पैसा कमावते.
दुसरं म्हणजे तिला ऑपेरा बॉलला यायची खूप इच्छा होती. त्या दिवशी तिने कपडेसुद्धा
अगदी टिपटॉप केले होते. शिवाय ती माझी मावशी म्हणून खपून जाण्यासारखी होती.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">पण बॉलला आलेली बरीच मंडळी तुझ्या सगळ्या मावशांना
चांगले ओळखत होती. ही नवी मावशी कोण आहे</span>, <span lang="MR">तिचा काय व्यवसाय
आहे हे तिने कितीही चांगले कपडे केले असले</span>, <span lang="MR">खानदानीपणाचा आव
आणला असला तरी त्यांनी अंदाजाने बरोबर ओळखलं होतं. तिला बॉलला आणून तू एका अलिखित
संकेताचा भंग केलास. तुझ्या ओळख करून देण्याने त्यांचा अवमान झाला. तुझ्यापाठी ते
काय बोलत होते याची तुला कल्पना आहे काय</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">लोक पाठीमागे बोलतात. मी कोणाकोणाला अडवू</span>? <span lang="MR">दुसऱ्यांची हेटाळणी केल्याने जर त्यांच्या संभाषणात रंग भरणार असेल तर करू
दे त्यांना तसं. मॉरीस</span>, <span lang="MR">मी तुला मागेच सांगितलंय. ल फ्लुर
ब्लां या एकाच जागी मला खरी विश्रांती मिळते आणि शांतपणे पेंटिंग करता येतं.
अधूनमधून तिथल्या मुली येतात गप्पा मारायला. तुला खरं वाटणार नाही त्यांच्या गप्पा
किती निर्मळ असतात ते. शिवाय तिथे मिळणारे जेवणही खूप चांगलं असतं ते वेगळंच.
वेश्यागृहात राहण्यात केवढी गंमत असते ते प्रत्यक्ष अनुभवल्याशिवाय तुला कधीच
कळणार नाही.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">न अनुभवताच मला कळतंय काय गंमत येते ती.</span>’’<span lang="MR">मॉरीस उपहासाने हसून म्हणाला.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">डोंबल. तुला काय कळणार</span>? <span lang="MR">हे बघ
त्या सगळ्या तथाकथित चारित्र्यवान लोकांसारखा हलकटपणा करू नकोस. मला म्हणायचंय की
वेश्यांच्या जीवनाचे खरेखुरे चित्रण त्याचा प्रत्यक्ष अनुभव घेतल्यावरच करता येतं.
त्यांचे चेहेरे</span>, <span lang="MR">गप्पा मारताना त्यांच्या चेहऱ्यावरचे विविध
भाव</span>, <span lang="MR">त्यांच्या शारीरिक हालचाली ह्यांचे निरीक्षण त्यांच्या
भावजीवनाचा एक भाग झाल्याशिवाय नुसतं स्टुडिओत बसून मॉडेलला पोज देऊन करता येणार
नाही. आपल्या समाजजीवनाचा हा भाग अविभाज्य असला तरी आजवर तो बहिष्कृत असल्यासारखा
आहे. अगदी पेंटिंगचा विषय म्हणूनही.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">उगाच नाही समीक्षक तुला व्हेलाक्वेझ ऑफ व्होर्स
म्हणतात.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मला हे माहीत नव्हतं. पण तसं असेल तर मी हा माझा
बहुमानच समजेन. हे बघ मॉरीस</span>, <span lang="MR">थोडा वेळ तुझ्या त्या ख्रिश्चन
सोवळेपणाच्या कल्पना बाजूला ठेव. स्टुडिओत बसून नग्न मॉडेलचे चित्र काढणे आणि
वेश्यागृहात बसून नग्न वेश्येचे चित्र काढणे ह्यात नैतिकदृष्ट्या काय फरक आहे तो
मला कधी कळला नाही. पण कलात्मकदृष्ट्या खूप फरक आहे. म्युझियममधला पेंढा भरलेला
वाघ</span>, <span lang="MR">प्राणीसंग्रहालयातल्या पिंजऱ्यातील वाघ आणि जंगलातील
वाघ यात जो फरक आहे तोच फरक यात आहे. तुला एक गंमत सांगतो. स्टुडिओत चित्रकारासमोर
जी मॉडेल कपडे काढायला आढेवेढे घेत नाही ती बिछान्यात त्याच्याबरोबर झोपण्यासाठी
कपडे काढताना लाजते. जी वेश्या तिच्या गिऱ्हाईकांसमोर बिनदिक्कत नग्न होईल ती
चित्रकाराला पोज देण्यासाठी कपडे काढताना लाजून चूर होते.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मॉडेलच्या स्टँडवर बसलेली न्यूड ही एक विवस्त्र
स्त्री असते. तुम्ही तिचं पेंटिंग करता तेव्हा ते एक लैंगिक भावना चाळवणारं
पेंटिंग होतं. त्याची लायकी एखाद्या घाणेरड्या अश्लील पिक्चर-पोस्टकार्डापेक्षा
जास्त नसते. पण अशा पेंटिंगला तुम्ही एक कलाकृती म्हणून डोक्यावर घेऊन नाचता.
वेश्यागृहातील न्यूड ही एक वेगळीच चीज असते. तिच्यावर कसलाही दबाव नसतो. अगदी
निःसंकोचपणे तिचा वावर चालू असतो. ती उठते</span>, <span lang="MR">बसते</span>, <span lang="MR">चालते. मधेच मांजरीसारखी झक्कपैकी अंग ताणून आळस देते. एडनच्या बागेतील
ईव्ह अशाच सहजतेने वावरली असेल. तेथे तुम्हाला स्त्रीच्या नग्न देहाची विविध रूपे
दिसतात आणि लक्षात येतं की स्त्री देह म्हणजे कपडे लटकविण्याचा नुसता हँगर नाहीय.
तिच्या देहावर नितळ कांती आहे</span>, <span lang="MR">दोन हात आहेत</span>, <span lang="MR">दोन पायांवर तो उभा आहे. चित्रकाराला हवी असलेली कोणतीही पोज देण्याची
क्षमता असलेला देह. नग्न स्त्री हसताना तिचं पोट कसं दिसतं हे तू पाहिलंयस</span>?
<span lang="MR">हास्याला सुरुवात बेंबीपासून होते आणि मग ते शरीरभर पसरत जातं.
हसताना कुल्ले कसे थरथरतात</span>, <span lang="MR">पायाचे चवडे कसे धनुष्यासारखे
ताणले जातात. एकदा एका मुलीला डॉक्टरने तपासताना सांगितलं की तुला उपदंश झालाय. ते
ऐकताच तिच्या चेहेऱ्यावर प्रेतकळा आली. पण त्यापेक्षा तिच्या मांडीचा स्नायू कसा
आखडला गेला त्यावरून तिची प्रतिक्रिया जास्त चांगली उमगत होती. कलेचा आविष्कार</span>,
<span lang="MR">निर्मिती ही एक गुंतागुंतीची प्रक्रिया आहे. कलाकृती निर्माण
झाल्यानंतर तू ती बघत असतोस. कलाकृती विकणे हा तुझा व्यवसाय आहे. तू एक जाणकार
रसिक आहेस हे मान्य. तरीही तुझी भूमिका वेगळी. तुला नाही कळणार हे सगळं.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ठीक आहे. नाही कळणार. पण तुझी भूमिका एवढी स्पष्ट आहे
तर तुझी ही वेश्यांची पेंटिंग तू वरच्या मोठ्या हॉलमध्ये लावण्याऐवजी लपूनछपून
तळघरात का लावतोयस</span>? <span lang="MR">लोकांच्या टीकेची तू कधीपासून पर्वा
करायला लागलास</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">कोणाच्या टीकेला मी भीक घालत नाही. पण उगाचच कोणाचे
कुतूहल मला चाळवायचं नाही. ज्यांना माझी भूमिका समजू शकेल अशा मोजक्या लोकांनाच मी
खाली तळघरात बोलावलंय. मुलँ रूजच्या पोस्टरच्या वेळी केलेली चूक मला यावेळी परत
करायची नाहीय. त्या पोस्टरमुळे केवढा गहजब उडाला आणि मुलँ रूजमधील माझी निवांतपणे
बसायची जागा गेली. आता माझ्या पेंटिंगमुळे उगाच मादाम पोतिएराँची बदनामी व्हायची.
ती काही चित्रकारांसाठी लॉजिंग बोर्डिंग उघडून बसली नाहीय. आता चर्चा पुरे. सगळी
तयारी झालीय ना</span>? <span lang="MR">खायची-प्यायची काय व्यवस्था आहे</span>? <span lang="MR">कोनॅक किती आणलीय</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">पोहता येईल एवढी भरपूर आहे</span>, <span lang="MR">पण
जास्त पिऊन गोंधळ घालू नकोस म्हणजे झालं.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">काही घाबरू नकोस. माझ्या पाहुण्यांची येण्याजाण्याची
व्यवस्था मागच्या दरवाजाने केलीय. तुला वर कळणारसुद्धा नाही खाली काय चाललंय ते.
मग तर झालं. तशी अगदी मोजकीच मंडळी येणारायत. मिसीया. जेन ॲव्हरील</span>, <span lang="MR">पण या नट्यांचा काही भरवसा नाही. देगाला बोलावलंय. पण प्रदर्शनाला म्हणून
तो येणं कठीण आहे. तो गर्दी टाळत असतो. तो आलाच तर व्हिसलरला घेऊन येईल.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ठीक आहे. जर इथे वर दुकानात कोणी तुझी चौकशी करायला
लागला तर मी काय सांगायचं</span>? <span lang="MR">उदाहरणार्थ</span>, <span lang="MR">कामोंदो. तुला माहीत आहे का</span>? <span lang="MR">ते एक मोठे संग्राहक
म्हणून ओळखले जातात. ते म्हणाले होते</span>, <span lang="MR">सध्या सर्बियाचे
राजेसाहेब पॅरीसमध्ये आहेत. त्यांना काही पेंटिंग घ्यायची आहेत आणि ते त्यांना
त्यात मदत करतायत.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">फुटव त्यांना काहीतरी सांगून. सांग मी आजारी आहे.
त्यापेक्षा सांग लोत्रेक मेला म्हणून. मग नक्कीच माझं एखाददुसरं पेंटिंग विकत
घेतील. जिवंत चित्रकारापेक्षा दिवंगत चित्रकाराच्या पेंटिंगला दसपट अधिक मोल येतं.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">आणि जर समज त्याच्याबरोबर दस्तुरखुद्द राजेसाहेब
जातीने आले तर.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">त्यांना सांग मी खाली तळघरात आहे म्हणून. गरज असेल तर
येतील खाली पायऱ्या उतरून.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">हेन्री</span>, <span lang="MR">तू अगदी पक्का अहंमन्य
आहेस.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">नक्की काय ते ठरव. थोड्या वेळापूर्वी मी वेश्यांशी
जवळीक करतो</span>, <span lang="MR">मादाम पोतीएरोंला घेऊन मी ऑपेराला आलो म्हणून मी
पायरी सोडून वागतो असं तुला वाटत होतं आणि आता तुझ्या या बाल्कनच्या राजेसाहेबांना
भेटायला मी वर येत नाही म्हणून मी अहंमन्य झालो. बरा न्याय आहे.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">अहंमन्य नाही तर दुसरं काय म्हणायचं. मला एक सांग</span>,
<span lang="MR">त्या दिवशी मस्य द्युरँद रूएलसाहेबांची एवढी मस्करी तू का केलीस</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">हेन्रीला जोरात हसू आले.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ओह. म्हणजे त्यांनी तुला सगळी हकिगत सांगितली वाटतं</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">होय</span>, <span lang="MR">पण त्या वेळी ते हसत
नव्हते. अगदी गंभीरपणे ते सांगत होते.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">अरे</span>, <span lang="MR">ती एक गंमतच झाली. पण ती
त्यांनी आपण होऊन ओढवून घेतली. त्यांना माझ्या स्टुडिओमध्ये यायचं होतं पेंटिंग
बघायला. सध्या माझा मुक्काम मादाम पोतीएरांकडे असतो आणि तसं बघायला गेलं तर तोच
माझा स्टुडिओ म्हटला पाहिजे. मी त्यांना तिचा पत्ता दिला. पण तिथल्या मुलींना
द्युरँदसाहेब माझे पाहुणे आहेत हे सांगायचं राहून गेलं. ते आत शिरले तेव्हा
त्यांचा चेहेरा तू पाहिला हवा होतास. सगळ्या पोरी त्यांच्याभोवती गोळा झाल्या व
त्यांना आपल्याकडे ओढू लागल्या. ते आपले परोपरीने सांगतायत की ते दुसऱ्या कामासाठी
आले आहेत. पत्ता बरोबर आहे ना</span>? <span lang="MR">माझं लग्न झालंय. मला तसलं
काही करायचं नाही. त्यांची ती त्रेधातिरपीट पाहून माझी हसून हसून मुरकुंडी वळली.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुला कल्पना असेलच की मस्य द्युरँद रूएल हे पॅरीसमधील
एक मोठे आर्ट डीलर आहेत आणि ते काय करू शकतात याचीही तुला कल्पना असेलच. त्यांनी
आपल्या स्टुडिओला भेट द्यावी म्हणून सगळे चित्रकार पायघड्या पसरून त्यांची आर्जवे
करीत असतात आणि तुझ्याकडे ते आपण होऊन येत होते तर तू त्यांना मादाम पोतीएरांच्या
कोठीवर बोलावलंस.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">त्यांची मस्करी करण्याचा माझा उद्देश नव्हता. जे घडलं
ते नकळत झालं. ते दुखावले असेल तर मला माफ कर. आता मी तुझा मित्र असल्यामुळे
तुझ्या धंद्यावर याचा काही परिणाम होणार नाही ना</span>? <span lang="MR">तसं असेल
तर मी आपला चंबूगबाळं आवरून निघून जातो कसा.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<br /></div>
Jayant Gunehttp://www.blogger.com/profile/17521923507778509176noreply@blogger.com0Xrbia Hinjewadi Township, Hinjawadi, Nerhe, Marunji Rd, Pune, Maharashtra 411057, India18.6029149 73.692927400000031-10.961648100000001 32.384333400000031 48.167477899999994 115.00152140000003tag:blogger.com,1999:blog-5698565646213457909.post-9988213090448313572018-10-22T08:55:00.002+05:302018-10-22T08:55:52.501+05:30मुलँ रूज - ६९<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: normal; tab-stops: 97.5pt; text-align: center; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 16.0pt;">मिरीयम</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 16.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">थोड्या दिवसांनी मॉरीस ज्वाय्याँ हेन्रीला घेऊन
नातानसोन दाम्पत्याकडे गेला. दरवाजात गणवेश घातलेला फुटमन त्यांच्या हॅट</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">कॅप्स</span>, <span lang="MR">ग्लोव्हज् वगैरे
वस्त्रसांभार सांभाळायला मोठ्या अदबीने उभा होता. ते दोघे तरुण हॉलमधून मोठा जिना
चढून ड्रॉइंग रूमच्या दिशेने जाऊ लागले. तो उंच जिना चढताना हेन्रीला थोडी धाप
लागली. रेशमी कापडाची शेड लावलेल्या दिव्यांचा उजेडात घर होते त्यापेक्षा अधिक
भव्य वाटत होते. कोपऱ्यातील फायरप्लेसमध्ये जळणाऱ्या ओंडक्यांचा लालसर प्रकाश
चकचकीत फरशीवर पसरला होता. दुसऱ्या कोपऱ्यातील ग्रँड पियानो एखाद्या शवपेटीसारखा
वाटत होता. जमलेली मंडळी छोट्या छोट्या गटांत विखुरली होती. दागिन्यांनी मढलेल्या
स्त्रिया</span>, <span lang="MR">झोकदार दाढी राखलेले पुरुष</span>, <span lang="MR">सावकाशपणे
शेरीचे घुटके घेत</span>, <span lang="MR">सभ्यता आणि शिष्टाचाराच्या साऱ्या मर्यादा
सांभाळून हळू आवाजात एकमेकांशी गप्पा मारीत होते. पांढरे हातमोजे घातलेले फुटमन
उंची वाईन व मौल्यवान क्रिस्टल सांभाळीत जमलेल्या गर्दीतून लीलया फिरत होते.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">हेन्रीने मिसीया नातानसोनला पाहताक्षणी ओळखले. ती
काही तिथे जमलेल्या स्त्रियांतील सर्वात सुंदर स्त्री होती अशातला भाग नव्हता. हे
सगळे माझे आहे हे तिच्या एकूण आविर्भावातून अगदी सहजगत्या दिसत होते. त्यात आपण
मालकीण असल्याचा तोरा नावालासुद्धा नव्हता. त्यांच्याकडे लक्ष जाताच ती ताबडतोब
आपला गाऊन सांभाळत मोठ्या डौलदारपणे एक हात पुढे करीत त्याच्या दिशेने आली.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मस्य ज्वाय्याँ</span>, <span lang="MR">बरं झालं
तुम्ही तुमच्या मित्रांना घेऊन आलात ते.</span>’’ <span lang="MR">ती हेन्रीकडे वळून
तिच्या किंचित स्लाव्हिक उच्चारात म्हणाली</span>, ‘‘<span lang="MR">मस्य तुलूझ द
लोत्रेकनी अखेर माझ्यावर मेहरनजर केली म्हणायची. तुम्हाला कल्पना नसेल मी किती
दिवस तुमची भेट व्हावी म्हणून वाट पाहात होते. आता मी तुमचा पूर्ण ताबा घेणार आहे.
अर्थात तुमची हरकत नसेल तर.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">तिच्या वेड लावणाऱ्या मोहक हास्याने हेन्री
विरघळून गेला.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">ज्वाय्याँ गॅलेरी. ९ रू फॉरेस्ट.</span>’’ <span lang="MR">हेन्रीने गाडीवानाला सांगितले. मॉरीसने नुकतीच स्वतःची आर्ट गॅलरी सुरू
केली होती. त्या गॅलरीत त्याने लोत्रेकच्या चित्रांचे प्रदर्शन आयोजित केले होते.
गाडी चालू झाली आणि गाडीच्या धक्क्यांबरोबर हेन्रीचे मन भूतकाळात हिंदकळू लागले.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">गेली पाच वर्षे दैवाने त्याची क्रूर थट्टा
चालविली होती आणि आज त्याच्यावर नशिबाने एकदम मेहेरनजर केली होती. पाच वर्षे काही
थोडाथोडका काळ नव्हे. तोसुद्धा ऐन उमेदीतला. पूर्वी पदोपदी त्याला स्वतःच्या
व्यंगाची जाणीव व्हायची आणि आता पाहावे तो सर्वांनी मिळून त्याच्या व्यंगाकडे दुर्लक्ष
करायचे ठरविले असल्यासारखे.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">मिसीयाचे उदाहरण घ्या. तिने त्याच्यावर अशी काही
मोहिनी घातली होती की विचारता सोय नाही. अक्कलहुशारीवर फारसे विसंबून चालत नाही
एवढी हुशारी तिच्याकडे नक्कीच होती आणि त्यामुळेच तिने सहज हौसेखातर म्हणून सुरू
केलेल्या सॅलूनची ख्याती थोड्याच अवधीत साऱ्या पॅरीसभर पसरली. एमिल झोला</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">क्लेमॅन्सो</span>, <span lang="MR">ॲनातोल फ्रान्स
यांसारख्या ख्यातनाम मंडळींना तिने तिच्या प्रतिस्पर्ध्यांकडून आपल्याकडे ओढून
घेतले होते तर बिचाऱ्या हेन्रीची काय कथा! तो तर पहिल्याच दृष्टिक्षेपात खलास झाला
होता. तिच्या मोहक हास्याने भूतकाळातील कटू आठवणी विसरून त्याला भविष्यकाळातील गोड
स्वप्ने पडू लागली होती. पहिली ओळख झाली ती रात्र अजून त्याच्या चांगली लक्षात
होती. त्या रात्री ती खूप सुंदर दिसत होती. सुंदर असणे आणि सुंदर दिसणे यात फरक
आहे. ती बुद्धिमान होती. तिने रसिकता आपल्या अंगी काळजीपूर्वक बाणवली होती.
संपत्तीमुळे येणारा उद्दामपणा तिच्यात नव्हता. तिच्या व्यक्तिमत्वातील खानदानी
अदबेची बघताक्षणी छाप पडे. तिच्या केशभूषेवर सर्वांत महागड्या हेअर ड्रेसरचा हात
फिरायचा</span>, <span lang="MR">तिचे कपडे पॅरीसमधल्या सर्वांत महाग दुकानातून</span>,
<span lang="MR">वर्थ नाही तर पाकीन्समधून</span>, <span lang="MR">यायचे. कपडे परिधान
करण्यासाठी चार सेविकांचा हातभार लागायचा. हेन्री तेव्हा सत्तावीस वर्षांचा होता.
वयाच्या सत्ताविसाव्या वर्षी स्त्रीदेहाची चांगलीच जाण त्याला आली होती. तिने त्या
किमती ड्रेसखाली तशीच किमती लिंगरी घातली असेल आणि त्या लिंगरीखाली तिचा गोरापान
नितळ देह कसा दिसत असेल त्याची तो कल्पना करू शकत होता.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">पहिल्याच भेटीत मिसीयाने हेन्रीकडे पाहून
टाकलेल्या कटाक्षाची तशी गरज नव्हती. असा कलिजा खलास करणारा कटाक्ष टाकायचा म्हणजे
एखाद्या सशाला मारण्यासाठी तोफेचा गोळा डागण्यासारखे होते. एक साधे स्मित त्याच्यासाठी
पुरेसे होते. एरवी तो कुठे गेला की त्याच्याकडे निर्देश करून लोक कुजबुजत असत</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, ‘<span lang="MR">तो बुटका पाहिलात. फेंगड्या पायांचा. केवढा भयानक
दिसतो नाही</span>?’ <span lang="MR">लोकांच्या नजरेतूनच त्यांचे कुजबुजणे हेन्रीला
ऐकू येई. त्याऐवजी त्या रात्री त्याच्या वाटेला आली सौजन्यशील वागणूक. उपस्थितांनी
आपल्या बोलण्यात हेन्रीच्या व्यंगाचा उल्लेख चुकूनही केला नाही. एवढेच नव्हे तर
त्यांच्या नजरेतही तसे जाणवले नाही. उलट त्यांनी केलेल्या स्तुती व प्रशंसेने
त्याला संकोचल्यासारखे झाले.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">त्या रात्री उपस्थितांपैकी प्रत्येक व्यक्ति</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">घडलेला प्रत्येक प्रसंग हेन्रीला तपशीलवार आठवत होता.
पांढराशुभ्र वेष परिधान केलेली सारा बर्नहार्ट</span>, <span lang="MR">क्लॉड डेबसी
व ऑस्कर वाईल्ड यांच्यामध्ये बसली होती. ॲनातोल फ्रान्स कोणाशी तरी वाद घालत होता.
येथे वादसुद्धा कसे अगदी मुद्द्यांना धरून चालत. कुजबुजत्या आवाजात काचपात्र
किणकिल्यासारखे हसत</span>, <span lang="MR">कंबरेत वाकत</span>, <span lang="MR">फारच
झाले तर भ्रुकुटी किंचित वक्र व्हायची. ला नुव्हेलच्या तुलनेत येथील वाद म्हणजे
विणकामाच्या सुयांनी खेळलेले द्वंद्वयुद्ध वाटले असते. ही दुनिया यशस्वी लोकांची
दुनिया होती. अपेशी लोकांच्या दुनियेहून एकदम निराळी.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">मिसीयाच्या अगत्यशील स्वागताने हेन्री अगदी हवेत
विहार होता. तिच्या नवऱ्याने तिचा वेळ जावा म्हणून एक मासिक सुरू केले होते.
त्याच्या मुखपृष्ठाचे काम पहिल्याच भेटीत त्याने हेन्रीकडे सोपविले आणि निघताना
पुन्हा परत यायचे बजावून सांगितले.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">त्या रात्री पहिल्यांदाच त्याला जाणवले की त्याची
गणना एका यशस्वी पुरुषात केली जात आहे</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">? <span lang="MR">बुटका असलो तरी मी तुलूझ-लोत्रेकांच्या कुळातील एक आहे. एक तरुण आणि धाडसी
चित्रकार म्हणून जग मला ओळखते. पॅरीसमधील कोणतेही दरवाजे माझ्यासाठी उघडतील. मी
जाईन तेथे कंबरेत लवून माझे स्वागत होईल.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">स्वतःच्या या नव्या ओळखीनंतर हेन्रीने पॅरीसमधील
झगमगत्या जीवनप्रवाहात स्वतःला झोकून दिले. दिवसभर स्टुडिओत काम. रात्री भटकंती.
आज इथे तर उद्या तिथे. कॅफे शे वेबेर</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">कॅफे आँग्लीस</span>, <span lang="MR">आयरीश-अमेरिकन बार</span>, <span lang="MR">रू रोयाल</span>, <span lang="MR">शे मॅक्झीम</span>, <span lang="MR">ल एल
दोरॅदो</span>, <span lang="MR">ल लाम्ब्रा</span>, <span lang="MR">लेझ् अँम्बॉसॉदर</span>,
<span lang="MR">ल कझिनो द पॅरीस</span>, <span lang="MR">फॉलीज बर्जेरा</span>, <span lang="MR">पोलेझ् द ग्लास</span>, <span lang="MR">व्हेलोड्रोम. पहाटेपर्यंत भटकंती
आणि अखंड मद्यपान. साहजिकच त्या पाच वर्षांत म्हणण्यासारखे फारसे काही झाले नाही.
मोंमार्त्रमध्ये फारसा मानसन्मान त्याच्या वाटेला येत नसे. तरीही त्याची निर्मिती
अखंड चालू होती. कदाचित कलाकाराची निर्मितीप्रक्रिया ही आत्मसन्मान मिळवण्याचा एक
मार्ग असली पाहिजे.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">पॅरीसमधील सर्व ख्यातनाम बार</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">तेथे भेटणाऱ्या स्त्रिया</span>, <span lang="MR">यौवना
व मध्यमा</span>, <span lang="MR">गोऱ्या व सावळ्या</span>, <span lang="MR">नट्या</span>,
<span lang="MR">नर्तिका</span>, <span lang="MR">गायिका</span>, <span lang="MR">फॅशन
मॉडेल</span>, <span lang="MR">रात्रीची सुरुवात संध्याकाळी जेन ॲव्हरीलबरोबर
मारलेल्या गप्पांनी तर सांगता पहाटे पाच वाजता झिमरमनचा व्हेलोड्रोमवरील सायकलचा
सराव बघण्याने व्हायची. प्रिन्स ऑफ वेल्सने ल जारदाँ द पॅरीसमध्ये दिलेली शाही
मेजवानी</span>, <span lang="MR">ड्रेफ्युज प्रकरणाअगोदर एमिल झोलाबरोबर घेतलेले
जेवण</span>, <span lang="MR">अधूनमधून केलेल्या लंडन</span>, <span lang="MR">ॲमस्टरडॅमच्या
फेऱ्या यात त्याचे दिवस गेले. लंडनच्या फेरीत त्याने जेम्स व्हिसलरच्या
चेल्सीमधल्या स्टुडिओत केलेले स्केच</span>, <span lang="MR">समलिंगी संभोगाच्या
आरोपाखाली अटक होण्यापूर्वी थोडे दिवस आधी ऑस्कर वाईल्डचे केलेले एक पोस्टर अशा
फुटकळ गोष्टींशिवाय त्याच्या हातून महत्वाचे असे काही झाले नाही. ला गुल्वी आता
स्वतंत्रपणे कार्यक्रम करू लागली होती. तिने तिच्या कनातीचे पडदे हेन्रीकडून
रंगवून घेतले.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">(हे पडदे म्हणजे दोन मोठे कॅनव्हास होते.
हेन्रीच्या निधनानंतर ला गुल्वीच्या पडत्या काळात तिने ते एका आर्ट डीलरला विकले.
त्या डीलरने अजाणतेपणी त्याचे कापून तुकडे केले. नंतर १९२९ साली त्याचा शोध लागला
आणि ते जोडून एकत्र केले गेले. सध्या हे पडदे म्हणजे लूव्हरचे एक भूषण समजले
जातात.)</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">डकार</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">लिस्बन</span>, <span lang="MR">माद्रिद</span>, <span lang="MR">बार्सिलोना
अशा ठिकठिकाणी हेन्री हिंडला. या भटकंतीत तो शेकडो लोकांना भेटला. पाटर्यांमध्ये
विदूषकी चाळे केले. तरी अंतर्यामी तो एकाकीच होता. हे एकलेपण दूर करण्यासाठी तो
मद्यपानाचा आसरा घेई. सूर्यास्तापासून सूर्योदयापर्यंत. मग घोडागाडीतच झोप.
दुसऱ्या दिवशी पुन्हा नवे ठिकाण नवी माणसे. त्याला कळून चुकले होते की कोणत्याही
स्त्रीच्या प्रेमाचा लाभ त्याला कधीही होणार नाही. युवतींचे मोहक हास्य
त्याच्यासाठी नसायचे. ते असायचे एका प्रसिद्ध चित्रकाराकरिता. त्याच्या वयाला
बत्तीस वर्षे पूर्ण झाली होती. पण तो दहा वर्षांनी अधिक वृद्ध दिसायचा. त्याची
प्रकृती झपाट्याने खालावत चालली होती. तो पूर्वीच्या निम्म्यानेसुद्धा काम करू शकत
नसे. मद्याचा पेला उचलताना त्याचे हात कंप पावत. पाय इतके दुखायचे की कितीही दारू
प्यायली तरी वेदनांचा विसर पडत नसे.</span><o:p></o:p></span></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiw_n7h3HoOtfG203zSOeMcinX8-rSSmz-1E5HSmeezrWXN4NW9qHgGqG17ETN7rTuTf15v9PGLEkZMmjQKY0htlQ_VK8K_wxYxPMpYMUcgr5vKKP-mVxCzaHoCoWXQwD0Mz2Cib-IMuonJ/s1600/Lotrec_dressed_as_clown.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="280" data-original-width="180" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiw_n7h3HoOtfG203zSOeMcinX8-rSSmz-1E5HSmeezrWXN4NW9qHgGqG17ETN7rTuTf15v9PGLEkZMmjQKY0htlQ_VK8K_wxYxPMpYMUcgr5vKKP-mVxCzaHoCoWXQwD0Mz2Cib-IMuonJ/s400/Lotrec_dressed_as_clown.jpg" width="257" /></a></td></tr>
</tbody></table>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: center; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">(फोटो - हेन्री तुलूझ लोत्रेक विदुषकाच्या
वेषात)</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"></td></tr>
</tbody></table>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><span lang="MR"><br /></span></span></div>
<br /></div>
Jayant Gunehttp://www.blogger.com/profile/17521923507778509176noreply@blogger.com0Xrbia Hinjewadi Township, Hinjawadi, Nerhe, Marunji Rd, Pune, Maharashtra 411057, India18.6029149 73.692927400000031-10.961648100000001 32.384333400000031 48.167477899999994 115.00152140000003tag:blogger.com,1999:blog-5698565646213457909.post-46910344173113196402018-10-21T22:18:00.003+05:302018-10-21T22:18:49.388+05:30मुलँ रूज - ६८<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">हेन्रीचा मोंमार्त्रमधील नित्याचा दिनक्रम चालू
होता. म्हणण्यासारखे नवे कोणतेही काम त्याने अजून हाती घेतले नव्हते. संध्याकाळ
झाली की न चुकता त्याची पावले मुलँ रूजकडे वळत.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुला दररोज मुलँमध्ये जाऊन बसायचा कंटाळा कसा काय येत
नाही बुवा</span>?’’ <span lang="MR">मॉरीस त्याच्या सारखा पाठी लागला होता. </span>‘‘<span lang="MR">तीच जागा</span>, <span lang="MR">तीच माणसं</span>, <span lang="MR">तेच विषय
आणि शिळ्या कढीला ऊत आणून केलेल्या त्याच त्या चर्चा.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">आजच्या घडीला तू पॅरीसमधील एक यशस्वी कलाकार समजला
जातोस. कलाविश्वात तुझ्या नावाची चर्चा होते. मोंमार्त्रमधील फालतू</span>, <span lang="MR">रिकामटेकड्या आणि अपेशी लोकांच्या गोतावळ्यात राहण्याचा तुझा अट्टहास का
तेच मला समजत नाही. जीवनाच्या या अंगाचा तुला अनुभव घ्यायचा होता. तो घेऊन झाला.
आता तुझी खरी जागा जिथे आहे ती तुला घेतली पाहिजे.</span>’’ <span lang="MR">मॉरीसने
आपला मुद्दा पटवून देण्याचा प्रयत्न केला.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">त्या तुझ्या उच्चभ्रू लोकांना छानछोकीने मिरवण्याच्या
पलीकडे दुसऱ्या कशात रूची आहे असं मला वाटत नाही. कलाकाराच्या कामाने प्रभावित
होण्याऐवजी ते त्याच्या व्यक्तिमत्वाकडे जास्त आकर्षित होतात. खांद्यावर घ्यायच्या
फरच्या झुलीसारखा त्याला घेऊन त्यांना मिरवायचं असतं. माझ्या कामाकडे पाहण्याऐवजी
तुझी ती रसिक मंडळी माझ्या पायांकडे प्रथम बघतील. चेष्टा आणि सहानुभूती दोन्हीही
गोष्टी मला नकोयत.</span>’’ <span lang="MR">हेन्री विषादाने म्हणाला.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुझे पाय. सारखे तुझे पाय. तुला काय वाटतं</span>? <span lang="MR">लोकांना फक्त तुझे पाय दिसतात. काही लोक तसे असतीलही</span>, <span lang="MR">पण सर्वजण तसे नसतात. तुला या नातानसोन दाम्पत्याविषयी सांगितलं आहेच. ते
तसे नाहीत. त्यांना सरसकटपणे इतरांसारखं जोखताना हेन्री तू चुकतोयस. पॅरीसमध्ये
त्यांच्यासारखी सुसंस्कृत व जाणकार माणसं फारच थोडी असतील. गेले कित्येक दिवस
मिसीया नातानसोन माझ्या पाठीशी लागल्यायत की तुला घेऊन ये म्हणून. त्या स्वतः
पियानो खूप चांगला वाजवतात. शिवाय कलेच्या चांगल्या जाणकार आहेत. त्यांच्या
संग्रहात...</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">स्त्रियांमध्ये मला रस नाहीय</span>,’’ <span lang="MR">हेन्री त्रासिक आवाजात म्हणाला</span>, ‘‘<span lang="MR">आणि
त्यांच्यासारख्या लब्धप्रतिष्ठित स्त्रियांमध्ये तर अजिबात नाही. या बायका जेव्हा
एखादं पेंटिंग विकत घेतात तेव्हा त्या आपण जणू काही चित्रकारालाच विकत घेतलंय असं
समजत असतात. त्यांना चित्रकलेतील ओ का ठो कळत नसतं. ना त्यांना काही शिकण्याची
तळमळ असते. त्यांना फक्त क्लब आणि टी पार्टीमध्ये गप्पागोष्टींपुरता एक विषय हवा
असतो. पेंटिंग विकत घेतल्यावर त्यांना चित्रकाराला अशा पाटर्यांना बोलावून
मिरवायचं असतं. आता तू सांग</span>, <span lang="MR">मुलँमध्ये काय वाईट आहे</span>?
<span lang="MR">मला ती जागा आवडते. तिथली ती गर्दी</span>, <span lang="MR">गलबलाट</span>,
<span lang="MR">दिव्यांची झगमग सगळं काही. बारटेंडर सारा आणि इतर नर्तिकांशी गप्पा
मारत बसायला मला फार आवडतं. झिडलरला कृतज्ञता शब्दांत व्यत्त करता येत नाही. तो
अधूनमधून चांगल्या शँपेनची बाटली माझ्या टेबलावर पाठवून देतो. माझ्या दारूचे
पैसेही तो मला कधी द्यायला देत नाही.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">झिडलरसाठी तू जे पोस्टर करून दिलंस त्या मानाने तो
तुझे जे आदरातिथ्य करतोय ते काहीच नाही. या पोस्टरचा खरं म्हणजे तुला याहून खूप
फायदा व्हायला हवा होता</span>, <span lang="MR">पण झिडलरचं वर्तुळ खूप छोटं आहे.
नातेनसोनचं तसं नाहीय.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">हे बघ. मी ते पोस्टर मैत्रीखातर केलं आणि मी ते
पोस्टर करण्यापूर्वीसुद्धा झिडलर माझा चांगला पाहुणचार करीत होता. पोस्टर केल्यावर
तो वाढलाय असं नाही. तुला तुझे ते नातानसोन बरे आणि मला माझं मुलँ रूज.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">हेन्री काहीही म्हणाला तरी तो आतून कंटाळला होता
हे खरे होते. कॅफेत शिरताच त्याला सर्वजण आपल्या टेबलावर बसायला बोलावीत. पण त्याच
त्या गप्पातील त्याचा रस आटू लागला. कलाकार म्हणून स्वतःबद्दलच्या अवास्तव कल्पना</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">भ्रामक स्वप्ने</span>, <span lang="MR">आत्मप्रौढी व
पोकळ बढाया</span>, <span lang="MR">सतत कशाविषयी तरी कुरबूर. तो कितीही सोशीक
श्रोता असला तरी रोज तेच ते ऐकून त्याला कंटाळा आला होता. कॅनकॅन नाचणाऱ्या मुलीही
आता बदलल्या होत्या. ल एलीसमधील मंतरलेले दिवस केव्हाच मागे सरले होते. मुलँतील
तीन वर्षांनी त्या मुलींना पार बदलून टाकले होते. त्यांच्या वागण्यातला भोळाभाबडा
खट्याळपणा जाऊन त्याची जागा धंदेवाईक सफाईने घेतली होती. आपल्या व्यवसायाच्या
नव्या स्वरूपाविषयी त्या आता जागरूक होत्या. पोस्टरमुळे प्रसिद्धीला आलेली ला
गुल्वी आता स्वतःला कॅनकॅनची सम्राज्ञी म्हणवून घेऊ लागली होती. तिला वाटायचे की
ही जी गर्दी होते ती केवळ तिच्यामुळेच. अल्पावधीत मिळालेले यश डोक्यात गेल्याने
तिच्यात एक प्रकारचा उद्धटपणा आला होता. इतका की एक दिवस तिने चक्क खुद्द प्रिन्स
ऑफ वेल्सकडे शॅम्पेनची फर्माइश केली. मोंमार्त्रसारख्या तळागाळातल्या समाजातून
स्वतःच्या अंगभूत गुणांच्या जोरावर वर आलेली</span>, <span lang="MR">साधीभोळी</span>,
<span lang="MR">उत्साहाने सतत मुसमुसणारी अशी तिची प्रतिमा हेन्रीच्या मनात पक्की
झाली होती. त्या जागी तिची आजची संपूर्ण व्यावसाईक प्रतिमा त्याच्या मनाला पटेना.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">मोंमार्त्रशी असलेली भावनात्मक जवळीक जरी संपली
होती तरी प्रत्यक्ष ताटातूट व्हायला एक नाट्यपूर्ण घटना घडली. एका विचित्र अपघातात
एक नर्तिका कॅनकॅन नृत्य करीत असताना मरण पावली. या घटनेचा हेन्रीच्या मनावर खूप
परिणाम झाला. त्यातच एकदा त्याची जुनी मैत्रीण बेर्थ त्याच्या स्टुडिओत रडत रडत
आली. तिच्या ल पॅरोक्वेमधील एका सहचरिणीचा खून झाला होता आणि त्यामुळे ल
पॅरोक्वेला टाळे लागले होते. तिची दुसऱ्या ठिकाणी सोय होईपर्यंत हेन्रीने तिला
आसरा दिला. बाकीच्या मुली पॅरीसभर विखुरल्या. परिणामी हेन्रीला लैंगिक भूक
भागवण्यासाठी स्टुडिओपासून दूर जावे लागे. भरीत भर त्याची जिव्हाळ्याची मैत्रीण जेन
ॲव्हरील मुलँ सोडून फॉलीज बर्जेरामध्ये गेली.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">शेवटचा धक्का आणखी एका महिन्याने बसला. त्या
संध्याकाळी झिडलर नेहमीप्रमाणे सिगारचे थोटूक चघळत हेन्रीच्या टेबलाकडे आला.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">सगळं संपलं. मी आजच सही केली.</span>’’ <span lang="MR">तो समोरच्या खुर्चीत बसत म्हणाला. हेन्रीला काही कळेना.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मी मुलँ रूज विकून टाकलंय. मस्य तुलूझ्. तुम्हाला
आठवतंय. मी म्हणायचो माझ्या मुलँमधील गुंतवणुकीतून मला कमीतकमी दहा लाख तरी सुटले
पाहिजेत. हे पैसे थोडेसे अडकल्यासारखे झाले होते. ते आज सुटले. पण हे पैसे
मिळाल्यावर मी काही स्वस्थ बसणार नाहीय. पैसा लवकर वसूल होण्यासाठी जरा चांगल्या
वस्तीत हाच व्यवसाय पुन्हा सुरू करायचा विचार आहे. शाँझ् एलिझेवर एक नवा आलिशान
नाईट क्लब सुरू करण्याचा विचार आहे. तीन गोष्टी नक्की केल्यात. नाव </span>‘<span lang="MR">ल जारदाँ द पॅरीस</span>’, <span lang="MR">बारटेंडर सारा</span>, <span lang="MR">लीड डान्सर जेन ॲव्हरील. आणखी एक सर्वात महत्वाचं म्हणजे</span>, <span lang="MR">पोस्टर बाय तुलूझ् लोत्रेक.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">(लोत्रेकचे </span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘<span lang="MR">जेन ॲव्हरील ॲट जारदाँ द पॅरीस</span>’ <span lang="MR">हे पोस्टर खूप प्रसिद्ध
आहे.)</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">हेन्रीचे सारे विश्व त्याच्यासमोर कोसळून पडत
होते. झिडलर</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">सारा आणि जेन ॲव्हरील
गेल्यामुळे मुलँ रूजमध्ये इतरांच्या दृष्टीने फारसा फरक पडणार नसला तरी त्याचे
भावविश्व रिते झाले. मुलँ रूजमध्ये त्याच्या असण्याला असलेले प्रयोजन संपले.
त्याला जे काही सांगायचे होते ते त्याच्या मुलँ रूजवरील पोस्टर</span>, <span lang="MR">पेंटिंगमधून पुरेपूर व्यत्त होत होते. मॉरीसचे म्हणणे बरोबर आहे. कलाकार
म्हणून वाढ व्हायची असेल तर येथून आता बाहेर पडले पाहिजे.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">त्या रात्री तो नेहमीप्रमाणे कॅनकॅनचा नाच
होईपर्यंत थांबला पण त्याने एकही स्केच केले नाही. शो संपल्यावर बारवर जाऊन सारा
वगैरे सर्वांचा त्याने आवर्जून निरोप घेतला. जाता जाता लॉबीमध्ये लावलेल्या
त्याच्या सर्कस या पेंटिंगसमोर जाऊन तो क्षणभर थबकला आणि काठीवर भार टाकत पाय ओढत
बाहेर पडला.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">घोडागाडीत चढता चढता त्याने पुन्हा एकदा मुलँ
रूजकडे</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">विद्युत दिव्यांची रोषणाई
केलेल्या फिरत्या पवनचक्राकडे डोळे भरून पाहून घेतले.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">गुड बाय मुलँ रूज.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">एखाद्या मित्राचा निरोप घ्यावा तसे तो हात हलवून
म्हणाला. घोडागाडी सुरू झाल्यावर स्वतःशी बोलावे तसे हळूच पुटपुटला</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">,<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">गुड बाय मोंमार्त्र.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiCtDqWMnqhYS11FZHBpljJkzbFdGem8Y6B75c73l0UrWIOcvu0nwZTuRY5iXXECflnswiXMPu4HPc8XPEpGsQMzG0H1Z31b1IQIgPPQ3K-qocntjorBPLh8ocxSTtB9XRv-xPlW-lKY4jC/s1600/In_Promoned_at_Moulin_Rouge.png" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="197" data-original-width="255" height="492" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiCtDqWMnqhYS11FZHBpljJkzbFdGem8Y6B75c73l0UrWIOcvu0nwZTuRY5iXXECflnswiXMPu4HPc8XPEpGsQMzG0H1Z31b1IQIgPPQ3K-qocntjorBPLh8ocxSTtB9XRv-xPlW-lKY4jC/s640/In_Promoned_at_Moulin_Rouge.png" width="640" /></a></td></tr>
</tbody></table>
<br />
<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: center; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">(<span lang="MR">इन द प्रोमोनेद ऑफ द मुलँ रूज – तैलरंग, कॅनव्हास, १३३x१४१ सेमी – १८८२)</span><o:p></o:p></span></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td class="tr-caption"><div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-indent: 0.5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">आर्ट इन्स्टिट्यूट ऑफ शिकागो</span><br />
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">(या पेंटींगमध्ये मुलँ रूजच्या स्टेजभोवती बसलेल्या
व्यक्तिंचे चित्रण केले आहे. यातील सर्व व्यक्ति ओळखता येतात. मध्येभागी बसलेल्या
शँपेनचा व्यापारी मॉरीस गिल्बर्ट आणि त्याच्या मित्रांच्या मागे तुलूझ लोत्रेक आणि
त्याचा चुलतभाऊ गॅब्रिएल उभे आहेत. दुसऱ्या बाजूला ला गुल्वी आरशासमोर उभी राहून
केस नीट करत आहे. तिच्याकडे बघणारी स्त्री म्हणजे तिची मैत्रीण मॉम फ्रोमांज.
उजव्या कोपऱ्यात दिसणारा मोठा चेहेरा मे मिल्टन या दुसऱ्या नर्तिकेचा आहे.
छायाविरहीत कृत्रीम प्रकाशामुळे पेंटींगचे सर्वसाधारण नियम या पेंटींगला लागू पडत
नाहीत. रंगीत प्रकाशाच्या विचित्र परावर्तनाने तिचा चेहेरा भितीदायक वाटत आहे. कादंबरीत
लोत्रेकला आवडणाऱ्या हिरव्या शॅडोज त्या ह्या. लोत्रेकच्या वारसांनी या पेंटींगचा
उजव्या कोपऱ्यातील हा भाग कापून टाकला होता, तो १९१४ साली पुन्हा जोडण्यात आला. *मुलँ
रूजचा मालक झिडलर, तेथील नर्तिका, कर्मचारी, वादकवृंद आणि आश्रयदाते यांच्यावर
आधारित एका उपकथानकाचे बाझ लुहमन दिग्दर्शित मुलँ रूज या हॉलीवूड चित्रपटात हृद्यस्पर्शी
आणि मनोरंजक चित्रण केले आहे. या चित्रपटाला २००१ मध्ये एकूण आठ ऑस्कर नॉमिनेशन्स
मिळाली.)</span></div>
</td></tr>
</tbody></table>
<br /></div>
Jayant Gunehttp://www.blogger.com/profile/17521923507778509176noreply@blogger.com0Xrbia Hinjewadi Township, Hinjawadi, Nerhe, Marunji Rd, Pune, Maharashtra 411057, India18.6029149 73.692927400000031-10.961648100000001 32.384333400000031 48.167477899999994 115.00152140000003tag:blogger.com,1999:blog-5698565646213457909.post-20607218218234616512018-10-21T15:25:00.000+05:302018-10-21T15:25:29.565+05:30मुलँ रूज - ६७<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">गेली कित्येक वर्षे हेन्रीचे त्याच्या वडिलांशी
असलेले संबंध ताणलेले होते. आईच्या आग्रहाखातर तो अधूनमधून त्यांना भेटायला जाई.
भेटीत दोघेही आपला अवघडलेपणा लपविण्याचा कसोशीने प्रयत्न करीत. पोस्टर प्रसिद्ध
झाल्यावर थोड्याच दिवसांत एके दिवशी सकाळीच त्याचे वडील धाडकन त्याच्या स्टुडिओत
येऊन दाखल झाले.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुमची हिंमत तरी कशी झाली</span>?’’ <span lang="MR">काउंट
महाशय रागाने थरथर कापत होते</span>, ‘‘<span lang="MR">त्या फालतू नाच्या पोरींच्या
घाणेरड्या अश्लील पोस्टरखाली लोत्रेक म्हणून सही करायची</span>? <span lang="MR">तुम्ही
असे आजारी</span>, <span lang="MR">विकलांग नसता तर चाबकाने फोडून काढलं असतं
तुम्हाला.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">हेन्री भीतीने पांढराफटक पडला. वडिलांच्या
संतापाचा त्याला अनुभव होता. त्यांच्या मुठीतील गरगर फिरणाऱ्या सोनेरी मुठीच्या
वेताच्या छडीकडे तो काही क्षण पाहत राहिला. अचानक त्याची भीती पार नाहीशी झाली. हा
भंपक काउंट मला चाबकाने फोडण्याची धमकी देतो काय. पांगळा असलो म्हणून काय झाले.
माझ्या धमन्यातसुद्धा तुलूझ लोत्रेकांचे रक्त वाहातेय. माझा असा अपमान करण्याची
छाती कशी होते यांची. त्याने मान वर करून पाहिले व बर्फासारख्या थंडगार आवाजात तो
म्हणाला</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">,<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">माझं पोस्टर तुम्हाला आवडलेलं दिसत नाहीय</span>? <span lang="MR">पण त्याला माझा नाइलाज आहे. तुमच्याबरोबर शाँझ् एलिझेवरून घोड्याची रपेट
मला करता येत नाही याचं मला वाईट वाटतं. माझ्या या व्यंगामुळे तुम्हाला किती घोर
मनस्ताप होत असेल याची मला कल्पना आहे. पण एक लक्षात घ्या</span>, <span lang="MR">तुम्ही
मला जन्माला घातलंयत याचा मलाही तेवढाच मनस्ताप होतो. मी काही तुमच्या पोटी जन्म
मागितला नव्हता. मी तुमचा एकुलता एक मुलगा आहे व तुलूझ लोत्रेक घराण्याचा शेवटचा
वारसदार. मला हेही माहितेय की माझे वर्तन तुम्हाला पसंत नाही. तुमचे वर्तनसुद्धा
मला कितपत आवडतं सांगता येत नाही. एकेकाळी मी तुम्हाला खूप मानायचो</span>, <span lang="MR">तुमच्याबद्दल आदर वाटायचा</span>, <span lang="MR">पण आता तसा वाटत नाही.
प्रेम तर जाऊ दे पण तुमचा सहवाससुद्धा माझ्या आईला आणि तुमच्या मुलाला कधी मिळाला
नाही.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तुमची हरकत नसेल तर हा तमाशा आपण इथेच थांबवू या.
यापुढे मी कधीही तुमच्या वाटेला जाणार नाही. तुम्हीही माझ्या वाटेत येऊ नका. आता
राहिलं माझ्या चित्रांबद्दल. माझी सही माझ्या मर्जीप्रमाणे मला वाटेल तशी मी करेन.
हे काम माझे आहे आणि हेन्री द तुलूझ लोत्रेक हे नावसुद्धा माझेच आहे. एक लक्षात
ठेवा. मी आता सज्ञान झालो आहे आणि माझे नाव बदलण्याचा अधिकार तुम्हाला नाही. या
नावाची तुम्हाला जर एवढी लाज वाटत असेल तर तुमचे नाव बदलून घेण्यास तुम्ही
मुखत्यार आहातच.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">कला</span>? <span lang="MR">या तुझ्या पेंटिंगना तू
कला म्हणतोस.</span>’’ <span lang="MR">भिंतीवरच्या कॅनव्हासकडे आपल्या हातातील
काठीने निर्देश करीत उपहासाने हसत काउंट म्हणाला</span>, ‘‘<span lang="MR">ही
घाणेरडी आणि अश्लील पेंटिंग्ज. त्या निमित्ताने दारू प्यायला आणि वेश्यांची माडी
चढायला मिळते म्हणून कॅनव्हासवर काहीतरी फराटे मारले की झालं. याला काय कलाकृती
म्हणायचं.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">होय. माझ्या दृष्टीने ही सगळी पेंटिंग माझ्या कलेचा
आविष्कारच आहेत. माझ्या कलेचा दर्जा ठरविणारे तुम्ही कोण</span>? <span lang="MR">तुमचा
आणि कलेचा काय संबंध</span>? <span lang="MR">तुमच्यासारख्यांचा अशा कामाशी किंवा
कसल्याही प्रकारच्या शारीरिक श्रमाच्या किंवा कौशल्याच्या कामाशी कधी संबंध आलाय</span>?
<span lang="MR">श्रम हे कनिष्ठवर्गीयांनी करायचे. कलाकौशल्याचे काम करायला बुर्झ्वा
मध्यमवर्ग. आपण श्रीमंत सरदार. कष्टाची कामे आपली नव्हेत. आपण तलवार गाजवायची. लोक
अजून आपल्याला मान देतात</span>, <span lang="MR">पण हा मान फुकाचा आहे हे आपल्या
लक्षात येत नाही. आपण उच्च कुलीन. शुद्ध रक्ताचे. घराण्याचा सात पिढ्यांचा इतिहास</span>,
<span lang="MR">मानमरातब</span>, <span lang="MR">उच्चकुलीन रीतिरिवाज या खोट्या
बेगडी वेष्टनात तुम्ही एवढे गुरफटून गेला आहात की आपले अस्तित्व आता कालविसंगत
झाले आहे हे आपल्या लक्षात आलं नाहीय. आपले सर्व जीवन अर्थशून्य झाले आहे. काही
अर्थ उरला असेल तर तो फक्त घोड्यावरून केलेल्या रपेटीत आणि प्रतिकारहीन जनावरांच्या
शिकार नामक केलेल्या कत्तलीत. नशिबात असेल तर कधीकाळी एखादे युद्ध होईल आणि त्यात
रणांगणावर मृत्यू आला तर या अर्थशून्य जगण्याचे झाले तर तेवढेच सार्थक होईल. नाही
तर आपल्या नावाची झूल एखाद्या भरजरी वस्त्राप्रमाणे पांघरून लोत्रेक या नावाने
जन्म घेतला यातच धन्यता मानून गतवैभवाच्या अफूच्या नशेत दिवस कंठायचे.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">पाले द व्हेर्साय आणि मारी अंतोनेतबरोबरच आपले जग
संपलंय. आपलासुद्धा राणीबरोबरच गिलोटीनखाली शिरच्छेद व्हायला हवा होता. सध्याच्या
जगातील आपले अस्तित्व अश्मीभूत झालेल्या अवशेषांसारखं झालंय. डायनोसॉरच्या हाडांना
जेवढं महत्त्व असतं तेवढेच महत्त्व आपल्याला आहे. तुमचं म्हणणं आहे की</span>, <span lang="MR">मी वेश्यांच्या संगतीत असतो. होय. खरं आहे ते आणि त्याबद्दल मी त्यांचा ऋणी
आहे. दुसऱ्या कोणत्या स्त्रीच्या सहवास मला मिळाला असता</span>? <span lang="MR">तुम्ही
म्हणता मी दारू पितो. होय. मी पितो. मी दारू का पितो म्हणून कधी विचारपूस केलीत</span>?
<span lang="MR">मी जेव्हा पितो तेव्हा माझी ही कुरूपता</span>, <span lang="MR">व्यंग</span>,
<span lang="MR">एकाकीपणा</span>, <span lang="MR">या खुरट्या पायातील वेदना थोडा वेळ
का होईना मी विसरतो म्हणून मी पितो. माझ्या जागी तुम्ही आहात अशी जरा कल्पना तरी
करून पाहा. असं पाय फरफटत कुबड्याघेऊन चालणं कसं वाटलं असतं तुम्हाला</span>? <span lang="MR">मी पितो. माझ्या जागी तुम्ही असतात तर तुम्हीही असेच प्याला असता किंवा
स्वतःच्या डोक्यात गोळी मारून घेतली असतीत. प्रत्येकाचा मार्ग वेगळा असतो. आईला
तिच्या देवाची प्रार्थना</span>, <span lang="MR">तुम्हाला घोडे आणि ससाणे आणि मला माझा
ब्रश आणि कोनॅक. मी काय करावं असं तुमचं म्हणणं आहे</span>? <span lang="MR">आरामखुर्चीत
बसून दिवस कंठावेत. मी तसं करून पाहिलंय. फार कंटाळा येतो. तुम्हालासुद्धा आला
असता.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">हेन्रीने वडिलांकडे पाहिले. ते एका पुतळ्यासारखे
स्तब्ध उभे होते. त्यांच्या नजरेतील अंगार विझला होता</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">पण ताठा कायम होता. वृद्धत्वाची किंचित झाक दिसू
लागलेल्या करारी मुद्रेवर एकाकीपणा दिसत होता. एक क्षणभर त्यांच्या सरदारकीच्या
वस्त्रांची रेशमी झिलई फिकुटल्यासारखी वाटली आणि त्या जागी त्याला दिसू लागला
अंगात चिलखत घातलेला</span>, <span lang="MR">सोनेरी शिरस्त्राणधारी</span>, <span lang="MR">कंबरेला तलवार</span>, <span lang="MR">हातात रेमंड द फोर कॉम्ते द तुलूझ
यांची ढाल घेतलेला वीरपुरुष. पार्श्वभूमीला फडकणारे क्रुसेडर्सचे ध्वज</span>, <span lang="MR">उन्हात तळपणाऱ्या नागव्या तलवारी</span>, <span lang="MR">खिंकाळणारे घोडे.
ड्रमचा ताल व बिगुलाचा निनाद. पुन्हा त्या जागी आला पांढरी तुमान व ॲस्कॉट टाय
परिधान केलेला पॅरीसमधील एक खुशालचेंडू काउंट. हेन्रीला त्या उध्वस्त झालेल्या
उन्मत्त उमरावाची कीव आली. त्या उमरावाला या जगात यायला तब्बल पाच शतकांचा उशीर
झाला होता. त्याला वाटले की त्यांचा हात आपल्या हातात घ्यावा आणि सांगावे की तुमचा
दुखावलेला अहंकार</span>, <span lang="MR">गतकाळाचा अभिमान सगळे मला समजते आहे.
लंगडा असलो तरी मीसुद्धा या नष्टप्राय होत चाललेल्या उमरावांच्या गोतावळ्यापैकीच
एक आहे. कदाचित अखेरचा तुलूझ लोत्रेक.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">हेन्री.</span>’’ <span lang="MR">काउंट रुद्ध आवाजात
म्हणाले</span>, ‘‘<span lang="MR">आपली ही भेट शेवटचीच समजा. तुम्हाला हवे ते
करायला तुम्ही समर्थ आहात. पण एक गोष्ट स्पष्ट सांगतो. माझ्याकडून कसल्याही मदतीची
अपेक्षा करू नका. मागितलीत तरी मिळणार नाही हे पक्के लक्षात असू दे.</span>’’</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">‘‘</span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">तुम्ही यापूर्वीही कधी मदत केलेली नव्हती. पुढेही तुमच्याकडून तशी अपेक्षा
नाही.</span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">’’ </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">हेन्री कडवटपणे म्हणाला. काउंटनी हॅट उचलली व
निरोपाचा एकही शब्द न उच्चारता ताडकन बाहेर पडले. दरवाजातून थंड हवेचा झोत आत आला.
हेन्रीने आपल्या ग्लासात थोडी कोनॅक ओतून घेतली व प्यायला सुरुवात केली.</span></div>
</div>
Jayant Gunehttp://www.blogger.com/profile/17521923507778509176noreply@blogger.com0Xrbia Hinjewadi Township, Hinjawadi, Nerhe, Marunji Rd, Pune, Maharashtra 411057, India18.6029149 73.692927400000031-10.961648100000001 32.384333400000031 48.167477899999994 115.00152140000003tag:blogger.com,1999:blog-5698565646213457909.post-44050657162468022102018-10-21T09:20:00.000+05:302018-10-21T09:23:14.043+05:30मुलँ रूज - ६६<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">व्हिन्सेंटच्या आत्महत्येच्या मागोमाग जॉर्ज सुराच्या
अकाली मृत्यूमुळे हेन्रीला मोठा धक्का बसला. दोघेही तरुण होते. उमेदीच्या ऐन भरात
असतानाच मृत्यूने त्यांना गाठले होते. सुराच्या मृत्यूनंतर असाच एके दिवशी इझलसमोर
विमनस्क मनःस्थितीत बसला असताना अचानक झिडलर समोर येऊन उभा राहिला.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">आताच लेव्हिजकडून पोस्टरचे गठ्ठे छापून आलेयत. आज
रात्री सर्व पॅरीसभर गल्लोगल्ली पोस्टर लावण्याचे काम पूर्ण होईल. मग बघ उद्या काय
धमाल उडेल ती.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">दुसऱ्या दिवशी उजाडताच लोकांची कुजबुज सुरू झाली.
संध्याकाळी दिवस मावळेपर्यंत ज्याच्या त्याच्या तोंडी मुलँ रूजच्या पोस्टरचाच विषय
होता.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तू पाहिलंस काय</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">काय पाहिलंस म्हणून विचारतोस. पोस्टर</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">कॅनकॅन नाचणाऱ्या मुलीचं.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">अगदी खुल्लमखुल्ला दाखवलंय.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">शी. किती अश्लील.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मास्टरपीस म्हणून गाजेल.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">कळायला अक्कल लागते.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">मुलँ रूजच्या त्या पोस्टरमुळे सर्व पॅरीसभर खळबळ
माजली. शहरातील प्रत्येक भिंतीवर</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">टपरीवर</span>,
<span lang="MR">मुत्रीवर जिकडे पाहावे तिकडे पोस्टर नजरेला पडत होते. पोस्टर बघायला
चौकाचौकांतून लोकांची गर्दी जमे. हमरीतुमरीवर येऊन वाद चालत. शेवटी गर्दी इतकी
वाढे की रहदारीचा खोळंबा होई. मग पोलिसांना येऊन गर्दी हटवावी लागे.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<i><span lang="MR">नॉम दे दियू</span></i><span lang="MR">. ढुंगण
दाखवून नाचणारी पोरगी कधी पाहिली नाहीत काय</span>? <span lang="MR">चला हटा. पुढे
व्हा.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">लोक माना वर करून</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">डोळे बारीक करून चित्रकर्त्याचे नाव शोधत. डाव्या कोपऱ्यात त्यांना सही
दिसे.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘<span lang="MR">लोत्रेक.</span>’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">थोड्याच दिवसांत ते नाव सर्वतोमुखी झाले.
फुटपाथवरचे ओपन कॅफे</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">, <span lang="MR">रेस्तोराँ</span>, <span lang="MR">बिस्ट्रो</span>, <span lang="MR">कचेऱ्या</span>, <span lang="MR">क्लब</span>,
<span lang="MR">केस कापण्याची दुकाने</span>, <span lang="MR">कोपऱ्यावरचे वाणी</span>,
<span lang="MR">वेश्यागृह</span>, <span lang="MR">शाँझ् एलिझेवरची फॅशनेबल दुकाने</span>,
<span lang="MR">भव्य डायनिंग रूम्स</span>, <span lang="MR">नाईट क्लब अशा सर्व
ठिकाणी लोत्रेकच्या नावाची चर्चा चालू झाली. वृत्तपत्रांचे रकाने मुलँ रूजच्या
पोस्टरविषयीच्या बातम्या</span>, <span lang="MR">परीक्षणे</span>, <span lang="MR">वाचकांचे
मत अशा गोष्टींनी भरून गेले. कलात्मक मूल्य असलेले हे पहिलेच पोस्टर यापासून ते हे
पोस्टर म्हणजे जणू सैतानाची निर्मिती शोभेल इथपर्यंत. काही सनातन्यांनी हे पोस्टर
जनतेच्या नैतिकतेला घातक असल्याचे जाहीर केले व यामुळे स्त्रियांना मान वर करून
रस्त्यावरून चालता येणे अशक्य झाल्याने पोस्टर ताबडतोब काढून टाकावे असा अर्ज
नगरपालिकेकडे केला. त्यांना अकादमीच्या सभासदांचा पाठिंबा मिळाला. सनातन्यांच्या
गटाने ते पोस्टर अनैतिक आहे असे ठरवले. त्यामुळे पुरोगामी व बंडखोर चित्रकार व
समीक्षकांचा गट पोस्टरच्या बाजूने उभा राहिला. त्यांनी ते पोस्टर म्हणजे
कला-नैतिकतेचा एक नमुना आहे असे जाहीर केले. त्या पोस्टरमध्ये त्यांना दांभिकतेचा
उपहास आणि नव्या नीतिमत्तेचे दर्शन झाले. व्हॅलेंटाईनच्या हॅट घातलेल्या पडछायेत
काहींना जीवनाचे क्षणभंगुरत्व दाखविणारे तांडव दिसले. अशा रीतीने दोन गटांच्या
भूमिका नक्की झाल्यानंतर साहित्यिक</span>, <span lang="MR">प्राध्यापक</span>, <span lang="MR">तत्त्वज्ञ</span>, <span lang="MR">वकील</span>, <span lang="MR">डॉक्टर व
अन्य व्यावसायिक मंडळी या ना त्या गटाच्या बाजूने उभे राहिले. एवढे झाल्यावर
राजकारणी यापासून अलिप्त राहणे शक्य नव्हते.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">मुलँ रूजच्या पोस्टरमुळे लिथोग्राफीच्या तंत्राची
बाटल्यांची लेबले व सिगारेटची पाकिटे छापणे यांच्या मर्यादेतून सुटका झाली व तिचा
एक स्वतंत्र ग्राफिक कला म्हणून उदय झाला. मस्य तुलूझ् द लोत्रेकने म्युझियम व
आर्ट गॅलरीमध्ये बंदिस्त असलेल्या कलेला नकळत रस्त्यावर आणले होते. पोस्टरला
मिळालेल्या प्रसिद्धीमुळे हेन्री स्तंभित झाला. गंमत म्हणून फेकलेल्या एखाद्या
खड्याने हिमकडा कोसळावा तसे झाले.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">मॉरीसशी खाजगीत बोलताना त्याने कबूल केले की एवढी
खळबळ माजेल याची त्याला पुसटशीही कल्पना नव्हती.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">मला फक्त झिडलरला थोडीशी मदत करायची होती. ही क्रांती
वगैरे काहीही त्या वेळी मनातसुद्धा नव्हतं.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">पण एक कबूल कर. पोस्टरसाठी तू मेहनत खूप घेतलीस.
दुसऱ्या कोणी दोन-तीन तासांत चार-पाच स्केचीस काढून एकदा पेर कोटेलच्या स्वाधीन
केल्यावर तिकडे ढुंकूनही पाहिले नसते. तू तर स्वतः लिथोग्राफी शिकण्यापासून
सुरुवात केलीस ते अगदी छपाई पूर्ण होईपर्यंत तू पोस्टरच्या मागे लागला होतास. वरवर
साध्या वाटणाऱ्या या पोस्टरमागच्या तुझ्या सहा महिन्यांच्या अखंड तपश्चर्येची
कोणाला कल्पना येणार नाही. बरं ते असू दे. तुमच्या मातोश्री काय म्हणाल्या या
पोस्टरबद्दल</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">आईनं पोस्टर पाहिलं की नाही याची मला काही कल्पना
नाही. ती तसं काही मला अजून बोललेली नाही. पण बाकी सगळ्यांनी मात्र मला खूप
भंडावून सोडलंय. दिवसातून इतके लोक भेटायला येतात की काय सांगू. प्रत्येकाला
त्यांच्या उत्पादनासाठी एक पोस्टर करून हवंय. कॉर्सेटचे निर्माते</span>, <span lang="MR">पर्फ्युम</span>, <span lang="MR">ब्युटी क्रीम</span>, <span lang="MR">थिएटरचे
मालक</span>, <span lang="MR">नाटककार</span>, <span lang="MR">नट</span>, <span lang="MR">नट्या कोण कुठले ज्यांची नावंसुद्धा कधी ऐकली नाहीत असे. या गर्दीमुळे मला
काही काम करायची सोय राहिली नाहीय.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">तू काय सांगतोस त्यांना</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">सांगणार काय कपाळ. फुटवतो काहीतरी सांगून.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">आणि तुला येणाऱ्या ढीगभर पत्रांचं</span>, <span lang="MR">आमंत्रणांचं काय करतोस</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">चुलीत घालण्यासाठी सरळ मादाम ल्युबेतच्या हवाली करतो.
तेवढा तरी उपयोग होतो त्यांचा.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">त्यातली काही पत्रे उघडून बघ. थोड्या आमंत्रणांचा
स्वीकार कर. झाला तर फायदाच होईल. थोरामोठ्यांच्या ओळखी होतील. तुझ्या त्या नेहमीच्या
गोतावळ्यातून तेवढीच सुटका. मोंमार्त्रमध्ये आणखी किती दिवस राहायचा विचार आहे
तुझा</span>?’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">असं का विचारतोयस तू</span>? <span lang="MR">जणू काही
माझ्या मोंमार्त्रमध्ये राहाण्यामुळे माझा सामाजिक दर्जा जो कमी झाला होता तो आता
या पोस्टरमुळे वाढलाय असं तर तुला म्हणायचं नाहीय</span>? <span lang="MR">हे बघ मला
तिथे अगदी घरच्यासारखं वाटतं. म्हणून मी तिथे कायमचं राहायचं ठरवलंय.</span>’’<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">‘‘<span lang="MR">दर संध्याकाळी त्या मुलँमध्ये जाऊन बसण्याचा कंटाळा
नाही येत तुला</span>? <span lang="MR">त्या मोंमार्त्रमधल्या रिकामटेकड्या</span>, <span lang="MR">फालतू</span>, <span lang="MR">अपयशी लोकांच्या संगतीत किती दिवस घालवणार
आहेस</span>? <span lang="MR">जरा बाहेर पड. त्याशिवाय पॅरीसमधील कलाविश्वाची कल्पना
तुला येणार नाही. यशस्वी</span>, <span lang="MR">सुसंस्कृत लोकांत उठबस वाढव. मी
तुझ्या ओळखी करून देईन. मादाम नातानसोनचं नाव ऐकलं असशील. ती पॅरीसमधील एक सर्वात
सुंदर</span>, <span lang="MR">सुसंस्कृत व बुद्धिमान अशी स्त्री आहे. मला तिने आपण
होऊन तुला तिच्याकडे घेऊन यायला सांगितलंय. माझं ऐक. सौंदर्य</span>, <span lang="MR">बुद्धिमत्ता</span>, <span lang="MR">संपत्ती आणि रसिकता यांचा असा मिलाफ
सहसा एका व्यक्तित सापडत नाही.</span>’’</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">‘‘</span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">मला कोणाकडेही जाण्यात रस नाहीय. मी माझ्या मुलँमध्ये आहे ते ठीक आहे.
तिथे सर्वजण मला ओळखतात. माझ्याशी फार चांगले वागतात. ओह. बाय द वे. तिथे एक
नाचणारी नवी मुलगी आलीय. तू येशील तेव्हा तिच्याशी तुझी ओळख करून देईन. जेन
ॲव्हरील तिचं नाव.</span><span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;">’’</span></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh5y964NFpsV8shkLHyKwLNokktn2fOj4maR3xkXaFYQTnf405VE4xdlnusKw1IEMx8blPqr4Vx2yrsVxEFTM5oxXOQpJMTqorYp23YMTNjJ7LfD9m0Pq2W6_gUsEbbJ7vt2RRKq_FVJ01u/s1600/henri-de-toulouse-lautrec-moulin-rouge-c-1891_u-l-es74s0.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="300" data-original-width="236" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh5y964NFpsV8shkLHyKwLNokktn2fOj4maR3xkXaFYQTnf405VE4xdlnusKw1IEMx8blPqr4Vx2yrsVxEFTM5oxXOQpJMTqorYp23YMTNjJ7LfD9m0Pq2W6_gUsEbbJ7vt2RRKq_FVJ01u/s400/henri-de-toulouse-lautrec-moulin-rouge-c-1891_u-l-es74s0.jpg" width="314" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-indent: 0.5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">(मुलँ रूज ला गुल्वी – चार रंगातील लिथोग्राफ – पोस्टर ६७x७४ सेमी –
१८९१)</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-indent: 0.5in;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt;">म्युझियम ऑफ आर्ट, सॅन डिएगो<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">एम हे अक्षर खूप मोठे करून इतर मजकूराची तीन ओळीत केलेली विभागणी,
पात्रांची भाऊगर्दी कमी करून ला गुल्वी आणि व्हॅलेंटाईन या मुलँ मधील लोकप्रिय
कलाकारांना मध्यभागी दिलेले स्थान, पार्श्वभूमीला प्रेक्षकांच्या पडछायेचा वापर
केल्याने पेंटींगमधे दाखवतात तसा खोलीचा आभास या वैशिष्ट्यांमुळे हे पोस्टर ज्यूल
शेरच्या पोस्टरच्या तुलनेत उठून दिसते.</span><span style="font-family: "mangal" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
</td></tr>
</tbody></table>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: .5in;">
<span style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12pt; text-align: left;"><br /></span></div>
</div>
Jayant Gunehttp://www.blogger.com/profile/17521923507778509176noreply@blogger.com0Xrbia Hinjewadi Township, Hinjawadi, Nerhe, Marunji Rd, Pune, Maharashtra 411057, India18.6029149 73.692927400000031-10.961648100000001 32.384333400000031 48.167477899999994 115.00152140000003